Pohreb, ktorý na Slovensku nemal obdobu. S Andrejom Hlinkom sa lúčilo 50 000 ľudí

 

 

“Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem! A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa!”

 

 

Jozef Tiso, Milan Hodža, Vavro Šrobár aj podnikateľ Ján A. Baťa. S Andrejom Hlinkom sa pred 79 rokmi lúčili desaťtisíce ľudí, do Ružomberka ich zvážali mimoriadne vlaky.

„Do ťažkého smútku oblieka sa slovenský národ. Čierne zástavy vlajú nad Slovenskou krajinou,“ napísali noviny Slovák na titulnej strane 17. augusta 1938.

Nielen tlačový orgán Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v ten deň  oznamoval, že ružomberský farár, poslanec a predseda HSĽS Andrej Hlinka 16. augusta vo veku 73 rokov umrel.

Smrť známeho politika zasiahla celé Československo. Do Ružomberka začali prúdiť masy ľudí, pred 77 rokmi sa schyľovalo k jednému z najväčších pohrebov v našich dejinách.

 

 

Ondrej Hubač

Mŕtvy Andrej Hlinka – postrach pohrobkov komunizmu

Je notoricky známe, že totalitní prominenti mali za 46 rokov komunistickej krutovlády dosť času povymývať mozgy generáciám, ktoré ešte i dnes trpia na túto diagnózu. Semeno zla, ktoré siali, vydalo a ešte stále plodí jedovaté ovocie.
K oným jubileám sa javila potreba vydať vzácnu biografiu Andreja Hlinku. Všetky solventné podniky, ktoré sme oslovili, odmietli prispieť čo i len korunou. Mnohé si dodnes nepovažovali za povinnosť odpovedať. Jednu z tých mála odpovedí neoznačeného podniku, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu, odcitujem: Akciová spoločnosť X Y sa aktívne podieľa na rade projektov v oblasti športu, vzdelávania a vedy, charity, humanity, zdravotníctva a ekológie. Nakoľko záväzky vyplývajúce z týchto projektov sú finančne náročné, nemôžeme realizovať ďalšie nad rámec našich možností. Vychádzajúc z uvedených skutočností Vašej žiadosti nemôžeme vyhovieť.
Zaujímavé je, že na propagáciu špičkového totalitného prominenta, akým bol napr. A. Dubček, ktorý nikdy nechcel demokraciu, ale ani slovenskú štátnosť, podniky ochotne prispievajú. Jeho pohrobkovia už o ňom stačili vydať aj knihu.
Kniha o Andrejovi Hlinkovi v dohľadnom čase musí uzrieť svetlo sveta, i keby sme mali chodiť z domu do domu a tak vyzbierať od dobrých ľudí potrebnú sumu.
ENCYKLOPÉDIA SLOVENSKA II. ZV. E-J, ktorú roku 1978 vydala Slovenská akadémia vied v 60 tisícovom náklade, hanobí OTCA NÁRODA Andreja Hlinku na s. 263, 264 takto: Reakčný klerikálny nacionalistický politik. Svojím politickým vplyvom podporoval vládnuci režim vždy, keď išlo o boj proti revolučnému robotníckemu hnutiu na Slovensku, plne schvaľoval strieľanie do pracujúcich a ich prenasledovanie.
SLOVENSKÝ BIOGRAFICKÝ SLOVNÍK II., zv. E-J vydala v roku 1978 v 20 tisícovom náklade Matica slovenská. Andrej Hlinka, ktorý zasvätil celý svoj život boju za práva Slovákov, sa na hanbu sveta hodnotí negatívne. Na s. 338, 339 sa píše: Andrej Hlinka bol klerikálny – nacionalistický politik. Strana, ktorú viedol, bola najreakčnejšia strana slovenskej buržoázie… HSĽS za hlavnú úlohu pokladala boj proti robotníckemu revolučnému hnutiu, jeho marx-leninskej ideológii a jeho politickej vodkyni KSČ, čo v podmienkach povojnového Slovenska vyjadrila v hesle jeho premeny zo Slovenska červeného na biele. Podporovala vládu a štátny aparát pri realizácii opatrení proti robotníckemu hnutiu a KSČ, vrátane vojska a streľby do bojujúcich pracujúcich…
Táto demagógia a tieto bohapusté lži o jednom z najväčších synov slovenského národa sa dostali za totality tak do súkromných, ako aj do verejných knižníc. Z týchto otrávených prameňov dodnes čerpá informácie kto chce a kedy chce.
Takto pôsobí dodnes zhubné dielo zasiate do encyklopédií a informačných médií za vlády zločineckej KSČ a KSS. Preto roky zháňame finančné prostriedky na reedíciu Sidorovej knihy ANDREJ HLINKA 1864-1938 u solventných podnikov po celom Slovensku. Ak oslovený sponzor otvorí niektorý lexikón a prečíta si profil Andreja Hlinku, na našu žiadosť ani neodpovie.
V krajnej núdzi sme sa obrátili aj na našich bratov zo Slovenskej ligy v Amerike, aby finančne prispeli na vydanie biografického diela o Hlinkovi. Na dielo K. Sidora, ktorý zložil svoje kosti ako vyhnanec v Kanade, susediacej s USA, kde sídli Slovenská liga. Zdá sa, že im ani Sidor, ale ani Hlinka nič nehovoria. Mlčia, akoby sa ich to netýkalo. Akýkoľvek komentár je tu zbytočný.
Totalitné jedy zakonzervované v knihách absorbujú, vďaka prežívajúcim totalitným pedagógom, vymyté mozgy držiteľky rána a vladárky mája pod rúškom demokracie. Prof. Anton Hlinka v relácii Slovo do týždňa 14. 7. 1998 nazval nacizmus a komunizmus bratancami. Čiže pokrvnými príbuznými! Prof. Hlinka ďalej hovorí: … o zatýkaní zlopovestných príslušníkov KGB a ŠtB po páde komunizmu 17. 11. 1989 sa ani nehovorilo, ani nepísalo.
Na obsadzovanie lukratívnych miest starými štruktúrami prof. Hlinka hľadí takto: …Stačí sa prispôsobiť situácii a vyskočiť na cválajúceho koňa, a nič nepremeškať, najmä tam, kde sa dá ťažiť z prosperujúcich podnikov, či už ide o továrne, veľkoobchody, banky, energetiku, súdnictvo, administratívu, zdravotníctvo a pod.
A čo svedomie? To za totality neexistovalo. Bolo zbytočné, na ťarchu. Aj dnes ho treba u niektorých hľadať s lampášom. Človek bez svedomia je človekom bez tváre. Tí, čo svedomie ešte za totality hodili cez palubu, dnes nás dirigujú a rozhodujú o nás.
Pracovníci ŠtB a KGB a ich spolupracovníci (konfidenti, donášači, provokatéri, prepožičiavatelia konšpiračných bytov) už stačili obsadiť posty v Matici slovenskej, na vysokých školách – o stredných a základných školách ani nehovoriac – a v politických stranách. Nájdete ich na každom kilometri. Ak sa hydra komunizmu prebudí zo spánku (nie z agónie), aby boli pripravení na jej obranu a podporu.
Servilným pedagógom ani nenapadne obstarať si pravdivé žriedlo, ktoré je na dosah ruky (napr. Ďuricove Dejiny Slovenska a Slovákov) o boji za suverenitu slovenského národa a za slovenskú štátnosť dávno-pradávno pred rokom 1993.
Nitky pracovníkov ŠtB a KGB a ich pomáhačov pod krycími menami alebo zahalenými do holých čísel vedú do každého odvetvia nášho života. Tieto nitky ktosi zo zákulisia poťahuje. Protesty sú márne a zbytočné.
Daný stav trvá a bude trvať dovtedy, kým nespadne opona ukrývajúca totalitné štruktúry, ktoré v našej spoločnosti zaujali rozhodujúce posty.
Ako je možné, že menej alebo viac červené strany po nežnej revolúcii vznikali ako huby po daždi: SDĽ, SDSS, KSS. Bez zmeny programu pretrváva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý sa za totality hrdil, že je predĺženou rukou komunizmu. Jeho poslaním je odsudzovať a spochybňovať slovenskú štátnosť 1939-1945 a jej prezidenta. Aj to je demokracia?
Evidenčný orgán Ministerstva vnútra nedal súhlas na obnovenie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Najvyšší súd SR toto rozhodnutie požehnal. Stranu mohli zaregistrovať iba ako Slovenskú ľudovú stranu. Proti obvineniu zločineckej komunistickej strany nemalo námietky ani Ministerstvo vnútra SR, ale ani Najvyšší súd SR.
Hlinkova slovenská ľudová strana je po Slovenskej národnej strane najstarší slovenský politický subjekt a má morálne právo hovoriť v mene slovenského národa. Vznikla v mimoriadne ťažkých podmienkach v období tvrdej maďarizácie 5. 12. 1905. Slovenskému národu sa nikdy nespreneverila. Je národnou hanbou, že starým totalitným štruktúram nedokážeme prekaziť hanobenie zakladateľa strany s takou bohatou históriou. Veď v dejinách slovenského národa si jedine Andrej Hlinka vyslúžil epiteton ornans OTEC NÁRODA.
Dnes nás žije málo, ktorí sme Andreja Hlinku osobne poznali. Našou morálnou povinnosťou je vydať pravdivé svedectvo o tomto velikánovi slovenského národa. Pravdivé svedectvo, aby konečne za vrchstolom prestala sedieť lož a aby u dvier pravda prestala žobrať. Proti klamstvu však nemožno bojovať klamstvom, ale pravdivým slovom.
Hlinku nám treba dávať za vzor mládeži, pedagógom, politikom a politológom, hlavne však poslancom, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Ináč by sme vyzerali, keby aj naše duchovenstvo si bralo príklad od ich nebohého oltárneho brata Andreja Hlinku.
Andrej Hlinka nepochádzal z panského rodu. Bol jedným z nás. Narodil sa na slame ako väčšina národa. Jeho otec bol pltník, matka robotníčka. Pochádzal z deviatich detí. U Hlinkovcov bola bieda trvalým hosťom. Hlinka na svoj pôvod do smrti nezabudol. Pre každého si vedel nájsť čas a dobré slovo.
Dvaja naši súčasní historici zhodne tvrdia, že pohrobkovia komunizmu, nech už nosia akékoľvek stranícke tričko, sa mŕtveho Hlinku boja viac než prezidenta Tisa. Od stádovitého myslenia odchovancov totalitného režimu nemožno čakať iné. Za danej situácie nemôže byť reč o ozdravovaní národa. Pronárodné idey Andreja Hlinku, ktorý celý život zasvätil práci na národa roli dedičnej nevoňajú ani kozmopolitom, ani internacionalistom, ale ani nebezpečným liberálom. Hlinkovo heslo Za Boha život – za národ slobodu musí prejsť do našej krvi. Musí v nás trvale rezonovať.
Uznávaný slovenský historik Ján Tibenský nepovažoval za potrebné uchýliť sa k demagógii či klamstvu, lžiam a podvodom, aby si udržal teplé miestečko na výslní totality. V šesťdielnom lexikóne SLOVENSKO 1 – DEJINY, počnúc predstavením 31 ročného Andreja Hlinku na s. 566 objektívne pokračuje v hodnotení jeho života a životného diela až do jeho smrti. Toto dielo vyšlo v roku 1971 v počte 22 500 kusov. Dr. Tibenskému a jeho spolupracovníkom patrí za to uznanie a vďaka.
Odchovanci totality sa pretekali v práci proti záujmom národa a Cirkvi. Národná otázka im bola na hony vzdialená. Strhmlav sa vrhali do boja proti Kristovmu učeniu. Zrádzali Boha, zrádzali národ, zrádzali rodičovskú výchovu. Kto zradil Boha, národ, rodičovskú výchovu je zradca. Totalitní poturčenci konali slepo na príkaz ich chlebodarcov. Z našich sŕdc vyháňali Boha a z našich myslí Hlinkovho ducha. Dnes pokračujú vo svojom zhubnom diele tam, kde v roku 1989 prestali. Za účelom mocibažných ambícií sa spájajú s úhlavnými nepriateľmi slovenského národa – maďarskou iredentou.
Premiér Mečiar sa dotkol hrošej kože novodobých zbohatlíkov (ziskožravcov) v relácii Ako ďalej, pán predseda vlády? 15. 7. 1998, keď povedal, že odmietajú prispievať na kultúru a na iné šľachetné účely. Andrej Hlinka pri jednej príležitosti povedal na adresu tých, ktorí skúpo otvárajú peňaženky: Iba to vám ostane, čo rozdáte. Je to tvrdá pravda. Povedali by sme – nadčasová.
Márne by sme hľadali na Slovensku dnes politika v hociktorej parlamentnej strane, ktorý by vedel vysloviť takou horúcou láskou presiaknuté slová k národu, ako to pred smrťou na zjazde HSĽS v Bratislave povedal Andrej Hlinka: Či budem žiť, či v hrobe hniť, teba, slovenský národ, milovať neprestanem.
V závere knihy K. Sidor píše: Stál ani keby nebol človekom, ale pojmom. Ani keby nebol z hliny zeme vzatý, ale utkaný z najšľachetnejších citov a myšlienok slovenského človeka. Takže každý Slovák v Hlinkovi seba poznával a v každom Slovákovi bolo niečo z Hlinku: pozlátené heroickosťou, dobrotou, vernosťou, smelosťou a šľachetnosťou Hlinkovho srdca.
Takto žil Andrej Hlinka a takto bude, kým len Slovák žiť bude!

Prevzaté :

http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/13-3-19.htm