Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
Za Boha život, za národ slobodu!

TASR – rozhovor 17. X. 2018

24

Autorizovaný (skrátený a upravený text) vyjde v servise TASR 6. XI. o 10-tej hodine.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora? Nie ste známy z aktívneho pôsobenia v komunálnej politike. Ako teda chcete presvedčiť, že v rámci komunálu máte schopnosti viesť taký zložitý organizmus, ako je magistrát a hlavné mesto?
Primátor musí reprezentovať ducha vkladaného do tela organizmu mesta. Rozhodnutie kandidovať sa rodilo ťažko a s vedomím, že voliť chodia najmä tí, ktorí politiku chápu ako získavanie vlastného prospechu a nerozhoduje kvalita človeka, ale akási odbornosť, kompetentnosť, či finančne dostatočne náročná volebná kampaň. K rozhodnutiu prispelo samozrejme i pochopenie, že Bratislava stále potrebuje alternatívu – jedinú správnu. Ľuďom sa totižto ponúkajú kandidáti, ktorí reprezentujú majetkové záujmy korporácií, politické dohody nekompatibilných politických strán, zastupovanie zahraničných záujmov, skrývanie obmedzených ideologických úmyslov za nezávislosť, či politické krytie šedej ekonomiky.
A k otázke kto je známy z komunálnej politiky? Ten kto zaplatí kampaň, vydá brožúrky s volebnými sľubmi, vytlačí propagačné materiály, či vyvesí bilbordy? Alebo ten, ktorý za miestne/mestské peniaze daruje obyvateľom tulipány či ruže? A aktivisti, tí sa väčšinou aktívne vyhýbajú politike.
Vyštudoval som na Prírodovedeckej fakulte UK, odbor hydrogeológia, inžinierska geológia, úžitková geofyzika, ostal som na Univerzite pracovať ako odborný asistent, riadil som odborné firmy, študoval aj v nemeckom zahraničí, ale už nepôsobím v mojom odbore. Okrem iného som aj mediátor a primátor je v podstate mediátor a garant hľadania správneho, spravodlivého a účinného riešenia. Nie je mi cudzia nemčina, angličtina, ruština a s úsmevom ani čeština.
Odborné kompetencie? Patria desiatkam odborníkov Magistrátu a mojim poradným orgánom. U primátora ako u človeka s rozhodovacími právomocami považujem za najdôležitejšie svedomie, vzpriamenú chrbtovú kosť, svedomitosť v povinnostiach a chápanie politiky ako práce pre verejnosť, schopnosť rozpoznať pravdu a ju aj reálne presadzovať, neustupovať bezohľadnému presadzovaniu vplyvu majetných, účelovému dosahovaniu rýchleho zisku. Samozrejmosťou je aj transparentné konanie v každom kroku rozhodovacieho procesu.

Čo považujete za najväčší problém súčasnej Bratislavy? Súhlasíte s tým, že je to doprava a tiež financovanie hlavného mesta?
Navonok áno, pretože pre voličov je práve takáto jednoducho riešiteľná priamočiarosť, ktorá hovorí o riešení dôsledkov a nie o odstraňovaní príčin, najpríťažlivejšia. Tieto problémy, ale nielen tieto, sú dôsledkom nevhodného rozdelenia správy hlavného mesta Bratislavy medzi štátom, územnou a regionálnou samosprávou a nezosúladenia súkromných záujmov so záujmami samosprávy. Pokiaľ bude správa Bratislavy hierarchická, subsidiárna a bez regionálnej samosprávy nemôže dôjsť napr. k takej nekoncepčnej výstavbe, ktorá spôsobuje dopravné problémy, či k tak neefektívnemu spravovaniu územia, ktoré vedie k nedostatku financií. A toto všetko je nemysliteľné pri akceptovaní mojej požiadavky transparentnosti, nielen financovania, a predvídateľnosti akýchkoľvek rozhodnutí v prospech Bratislavčanov.

V prípade financovania sa hovorí o potrebe zmeny prerozdeľovania podielových daní resp. o samostatnej kapitole v štátnom rozpočte, aby Bratislava nebola v tomto ohľade braná ako ktorákoľvek iná samospráva, ale že musí byť prihliadnutá na úlohy a postavenie hlavného mesta a z toho vyplývajúce nároky na bezpečnosť, infraštruktúru, dopravu… atď. Máte podobný názor, išli by ste apelom na zvýšenie štátnych zdrojov pre mesto, alebo by sa väčšie zdroje dali nájsť inak?
Riešením je novelizácia zákona o hlavnom meste a zákona o správe vyšších územných celkov, ktorý by mal vyústiť do jednoduchej hierarchickej subsidiárnej štruktúry samosprávy Bratislavy reprezentovanej navonok neexistenciou regionálneho parlamentu a tvorbou mestského parlamentu miestnymi poslancami.
Pomoc, napr. štátu, by som požadoval iba pri zakladaní mestských firiem a organizácií, či pri získavaní podielu mesta v organizáciách a firmách, ktoré už v súčasnosti poskytujú verejnoprospešné služby a pri nadobúdaní vlastníctva pozemkov na území mesta pre nájomnú výstavbu.

Aké je vaše riešenie zlepšenia dopravy v hlavnom meste? Súhlasíte so smerovaním a preferenciou koľajovej a električkovej dopravy ? Považujete parkovaciu politiku za nevyhnutnú?
Pokiaľ politiku chápeme ako stanovenie pravidiel konania v danej situácii a prostredí, tak jednoznačne potrebujeme nielen parkovaciu, ale i bezpečnostnú, stavebnú, populačnú, environmentálnu a iné politiky a to jednotnú na území celého mesta, nielen mestských častí.
Výhodou koľajovej, resp. električkovej dopravy je jej nezávislosť od dopravnej situácie, okrem závislosti od dodávok prúdu, a tiež vlastný dopravný koridor i prijateľnosť vzhľadom na životné prostredie. Tak ako je prepravnou kostrou iných väčších metropol tiež koľajová doprava, reprezentovaná metrom, musí byť takouto kostrou integrovaného dopravného systému v Bratislave pozemná koľajová doprava.

Máte recept, ako prilákať k prihláseniu sa na trvalý pobyt tých, ktorí tu žijú, no trvalý pobyt majú inde, teda aj inde odvádzajú dane?
Mojim volebným heslom je Bratislava – náš domov. Tieto slová, ak ich precítime, jasne definujú čo je potrebné dosiahnuť.
Každý, nielen obyvateľ, ale i návštevník Bratislavy Vám povie o doprave, zeleni, bezpečnosti, čistote, obyvatelia o mestských firmách, či poriadku s financiami. Každý kto čo len prechádza Bratislavou vie čo mu vadí, čo ho stresuje, ale väčšina sa k Bratislave chová ako ku kinu. Áno, tak ako návštevníka kina zaujíma, či je tam teplo, či sú lacné lístky, tak zaujíma človeka z Bratislavy či je prázdna cesta, pohodlné MHD, čisté ulice a parky, pekné kúpalisko, dobrá zábava. Ale kino nie je domov. Keď si chcete pozrieť film, tak vstúpite, pozriete si ho a odchádzate. Želám si aby Bratislava bola domovom, a nie kinom. Aby sa každý Bratislavčan cítil a správal k Bratislave ako k svojmu domovu. Chcem, aby ste aj Vy, nielen ja, teda aby sme my mali pocit – TU sme doma – TOTO je náš domov.
A následne a čisto prakticky je potrebné zvýšiť podiel bezplatných služieb poskytovaných mestom, mestskými podnikmi a organizáciami s podielom mesta, pričom mesto musí mať, resp. získať podiel vo všetkých organizáciách, ktoré poskytujú verejno-prospešné služby na území Bratislavy.

Veľa sa hovorí o vzťahu mesto-developer. Ako chcete zabezpečiť, aby mestu nevládli developeri, no zároveň mohlo mesto a jeho obyvatelia profitovať z developerských projektov?
Nuž tu je riešenie najpriamejšie. Voliči nesmú zvoliť politikov, odborníkov, či aktivistov platených developermi. Pretože koniec koncov buď pracovníci samosprávy, alebo práve títo, ako samosprávni poslanci, rozhodnú, či mesto ovládnu developeri alebo nie.

Ako zabrániť zahusťovaniu výstavby, no zároveň riešiť problém narastajúceho počtu obyvateľov?
Počet občanov Bratislavy nenarastá, bratislavská populácia starne, pracovné miesta stagnujú, budujú sa prázdne kancelárske komplexy. Je potrebné nielen obyvateľov transformovať na občanov, ale aj vydať jednoznačný zákaz zahusťovaniu akejkoľvek zástavby a naopak ako aj v ostatných prípadoch použiť zdravý sedliacky rozum. Veď kedysi bola Bratislava uzavretá v hradbách a dnešné mestské časti boli samostatnými obcami. A tak je potrebné rozšíriť hranice dnešného mesta a neničiť pritom prirodzené životné prostredie Bratislavy a jej okolia. Ako som už spomenul je potrebné zmeniť na národnej úrovni aspoň zákon o hlavnom meste a o samosprávnych krajoch.

V hlavnom meste je ťažké udržať mladých učiteľov či lekárov, ktorí zarábajú málo v porovnaní so životnými nákladmi v Bratislave. V tejto súvislosti sa hovorí o výstavbe nájomných bytov. Ako ich rýchlo stavať, z čoho a kde, na ktorých miestach Bratislavy by mali vyrásť?
Nájomné byty stavané samosprávou môžu vyrásť len na pozemkoch vlastnených samosprávou. Preto je potrebné takéto pozemky využiť na výstavbu iba nájomných bytov a zodpovedajúcej občianskej vybavenosti.

Ako chcete zlepšiť kultúru rokovania v mestskom parlamente a konštruktivitu týchto rokovaní? Pýtam sa aj preto, že kandidujte za stranu, ktorá nominovala dvoch kandidátov na poslancov… Takže oprieť sa o skupinu, ktorá chce presadiť rovnaké idey , nebudete môcť…
Tu ide pravdepodobne o omyl. V komunálnej politike samozrejme ide tiež o svedomie, vzpriamenú chrbtovú kosť, priamosť, svedomitosť v povinnostiach, inými slovami o čistotu ľudskej osobnosti a charakteru, ale samosprávne parlamenty rokujú vo väčšine prípadov o technických riešeniach problémov Bratislavčanov, nie o morálnom, či ideologickom pozadí takýchto technologických riešení. Naopak z môjho pohľadu najväčším nebezpečenstvom pre samosprávnu demokraciu je tzv. tímový vstup do samosprávneho parlamentu, ktorý oligarchom poskytuje najlepšiu možnosť pri rozhodovaní a hlasovaniach ovplyvňovať, kto bude realizátorom dobrých riešení problémov Bratislavy. Väčšinou totižto voliči neuvažujú o tom, že pri hlasovaniach takýto poslanci nerozhodujú o spôsobe riešenia problému, pretože spôsoby by mali byť jasné každému, ale o tom kto ich bude materiálne, technicky realizovať, alebo inými slovami profitovať z našich daní.
V neposlednom rade budem od každého poslanca požadovať podpísanie už existujúceho Etického kódexu voleného predstaviteľa.

Otvorili by ste počas fungovania vášho mandátu otázku zmeny administratívneho usporiadania? Riešili by ste otázku počtu mestských častí, počtu stavebných úradov? Ste skôr za unitárne mesto, alebo si myslíte, že súčasné rozdelenie na hlavné mesto a 17 mestských častí je v poriadku?
Všetky problémy Bratislavy sú tiež dôsledkom nekoncepčného rozdelenia správy hlavného mesta Bratislavy medzi štátom, územnou a regionálnou samosprávou a nezosúladeniu súkromných záujmov so záujmami samosprávy. Pokiaľ by správa Bratislavy bola hierarchická, subsidiárna a bez regionálnej samosprávy nemohlo by nikdy dôjsť k nekoncepčnej výstavbe, dopravným problémom, či k tak neefektívnemu spravovaniu územia. Nárast počtu obyvateľov a občanov Bratislavy spojený s rozpínaním územia Bratislavy a pripájaním prímestských obcí k Bratislave si v budúcnosti vynúti nárast počtu mestských častí, čo ale pri zodpovednej práci môže viesť dokonca aj k zmenšeniu počtu mestských poslancov.

Ktoré opatrenia by ste urobili ako prvé/jedny z prvých?
Za podstatné považujem na jednej strane zvýšenie dôveryhodnosti bratislavskej samosprávy, ale i zvýšenie dôvery občana v zmysluplnosť jeho angažovania sa, a to nielen pri občianskom rozpočte. Inými slovami odborníkov musí mesto dobre zaplatiť a aktivistom musí dať víziu uplatnenia ich nadšenia.
Na druhej strane jasná deklarácia, že skupinkové záujmy oligarchov nájdu pochopenie iba ak sa zosúladia so záujmami Bratislavčanov.
A potom ako prvé začnem riešiť bezpodmienečnú koordináciu oboch úrovní územnej samosprávy (miestny a mestský parlament) s regionálnou (župnou) samosprávou a štátnou správou. Mojou prioritou je zosúladenie záujmov štátu, samosprávy a súkromnej sféry, pretože jedine, ak zosúladím tieto mnohokrát rôznorodé záujmy môžem začať úspešne riešiť akýkoľvek problém vyzdvihovaný v poslaneckých volebných programoch ako ten najpálčivejší.
Jedine takýto koncept nám umožní vysporiadať sa s akýmkoľvek spoločným problémom aj v budúcnosti.
A čo sa týka Magistrátu považujem vstupný audit za úplne samozrejmý predpoklad kontrolovateľnosti každodennej práce mojej i mojich spolupracovníkov, ktorá nepodmienečne vyúsťuje do transparentnosti, dôveryhodnosti a predvídateľnosti.