ZMENA VZDELÁVACIEHO SYSTÉMU NUTNÁ

253

VZDELÁVACÍ SYSTÉM

Aby sme dosiahli lepší stav našej spoločnosti, tak musíme zmeniť školský vzdelávací systém, nádejou pre lepšiu spoločnosť sú ďalšie generácie.
Tento vzdelávací systém, to čo sa učia naše deti, nasmerovalo našu spoločnosť k ignorácii a nevedomosti. Deti sa neučia najdôležitejším veciam v živote, neučíme ich, čo znamená byť poctivý, neučíme ich, čo znamená byť zodpovedný, neučíme ich, čo znamená byť si vedomý pocitov iných ľudí a rešpektovať spôsob života iných ľudí

Deti by sme mali učiť podľa osnovy,

založenej na troch základných pojmoch :
-UVEDOMENIE-
-POCTIVOSŤ-
-ZODPOVEDNOSŤ-
Musíme prestať učiť deti, alebo robiť z detí stroje, ktoré sú nastavené na náš program myslenia, na pravidlá systému, na stroje s pamäťovou kartou. Musíme ich učiť kritickému, logickému mysleniu, vlastnej intuícii vedúcej k vlastnej zodpovednosti
Musíme skončiť s tým, že deti od prvého ročníka vedieme k povinnej výučbe predmetov, prečo by sa mali povinne učiť anglický jazyk ?! Prečo angličtina, keď neovládajú svoj materinský jazyk ? Na prvom stupni ZŠ by mala byť výučba zameraná na hľadanie

 PRIRODZENÝCH SCHOPNOSTÍ DETÍ

Prečo sa silou – mocou snažíme do detí vštepovať niečo, čo im nie je prirodzené ?
V prvom stupni ZŠ im treba dať priestor na objavovanie ich prirodzených schopností a až potom následne v druhom stupni, tie objavené schopnosti ďalej rozvíjať. Nie všetci máme prirodzenú schopnosť učiť sa cudzie reči, byť telesne schopní a zdatní, byť hudobne nadaní, nie všetky deti majú predpoklad byť matematikmi, chemikmi
Vzdelávací systém by mal byť zameraný aj na to, aby deti zistili, spoznali a vedeli, že sú duchovnými bytosťami, systém, ktorý bude učiť deti, že láska je všetkým čo jestvuje, hovoriť im, že láska je bezpodmienečná.
Keď sa nezmení vzdelávanie, nebude sa počúvať hlas detí, budú sa ubíjať ich schopnosti, tak sa zase zaradia do davu, pridajú sa k ostatným a budú sa správať, ako ostatní. Budú násilní, materialistickí, ignorantskí, nezodpovední, neúctiví……nebudú mať česť, dôstojnosť, úctu, pokoru a disciplínu….nebudú milovať seba, rodičov, učiteľov, duchovných….autoritu…nemajú a nebudú mať lásky ku svojej vlasti, národu, materinskej reči, lásku k histórii, kultúre a tradíciám svojho národa.

Vzdelávací systém musíme tak nastaviť, aby sa naše deti celkom nestratili vo virtuálnom svete, falošnom, zvrátenom a umelom. Nesmieme dopustiť to, aby sa z našich detí stali jedince, ktoré budú mať v hlavách inplantát so zakódovanou schémou správania sa. K ohlúpnutému správaniu sa bez lásky a duše. Musíme zamedziť škodlivému vplyvu mimovládnych organizácií, ktoré rozsievajú škodlivé, nenávistné a protinárodné myslenie, ideológie a ktoré sú financované inonárodnými a inovercami so snahou podkopať celkovo základy našej spoločnosti, základy našej budúcnosti. Týmto chcú docieliť, aby naše deti nemali lásky a úcty, ani k sebe, ani k národu, aby nemali vlasteneckého a slovenského cítenia.

Tiež nesmieme zabudnúť na telesný rozvoj, dbať viacej na telesnú kultúru, deti viacej sedia pri TV či PC, prežierajú sa, všetky krásy života sa im nenávratne strácajú. Treba dbať oveľa viacej dôrazu na telesnú a brannú výchovu, viacej času nech trávia na športoviskách, ihriskách a v prírode.

Je potrebné zmeniť, zrušiť a pochovať zlý sionistický predškolský a školský systém, ktorý vedome, účelovo ničí náš národ, už od útleho veku. Už najmenším musíme vštepovať lásku k vlasti a národnú hrdosť. Je potrebné podporiť individuálny rozvoj jedinca, učiť deti o radosti z pohybu, hudby a umenia, o tajomstvách rozprávok a zázrakoch života. Je potrebné hľadať v deťoch ich vrodené schopnosti a nie silou – mocou vštepiť do nich niečo čo im nie je prirodzené.

Už od útleho veku sa im tlačia do hláv cudzie jazyky, cudzie zvyky, sviatky a kultúry, ani sa nestihnú poriadne naučiť slovenskú gramatiku, lebo už sa do popredia dávajú iné jazyky, neovládajú poriadne gramatiku. Nevedia poriadne ani čítať, málo sa číta, málo času sa venuje duchovnému rozvoju detí. Nevedia čo je úcta, rešpekt, láska, zabúdajú si vážiť rodičov, rodinu, učiteľov, chýba deťom viac telesnej aktivity, branných akcií a pobytov v prírode, deti zabíjajú, znechucujú okrem prepchatých ťažkých tašiek aj nezmysly, ktoré ich iba zaťažujú, učitelia nie sú učiteľmi, ale iba znechutení ľudia, ktorých nervová sústava je riadne narušená, lebo nemôžu robiť svoju robotu ako by sa mala, lebo chorý školský systém utláča ich učiteľské poslanie.

Pán Prezident Tiso videl takto vzdelávací systém, pravdepodobne už v tej dobe boli zlé, škodné vplyvy, ktoré mali za cieľ podrobenie si Slovákov.

Naša mládež prežila 20. rokov, počas ktorých sme mohli sledovať jeden fakt a síce len, že sa všetko uberalo jedným smerom: vyvrátiť slovenského ducha a slovenskú dušu zo slovenskej mládeže. Týmto smerom sa niesla školská výchova, naša mládež sa musela učiť všelijaké citáty, ale o našich národných velikánoch nevedela nič. Nebolo jej dopriate, aby čerpala z viery slovenského národa. Bola to tendencia.

Žili sme v tzv. demokratickom režime, v našej mládeži ničil autoritu rodičov, predstavených, tradície a vychovával mládež tak, aby si nebola vedomá toho, že má rešpektovať tisícročné tradície a z tradície aby čerpala svoju silu. Tento demokratický režim urobil všetko, aby ničil, kántril, hubil a demoralizoval našu mládež.

Preto so žiaľom musíme konštatovať, že naši 18 – a 20 – roční, i niečo starší ľudia sú akosi bez radosti, bez obetavosti, nemajú úcty ani k predstaveným, ani k spoločenským metódam a zvykom, nepoznajú súdržnosť. Nedivme sa preto, že z tejto vrstvy vychádzajú dnes živly, ktoré otravujú náš verejný život.

Vráťte ideálom našu mládež. Ideály tieto sú:

 verím v  Boha a verím v duchovné hodnoty,

verím v autoritu ako potrebný princíp spoločenskej organizácie slovenskej

 a verím v kresťanskú nerozlučne jednotnú rodinu slovenskú, z ktorej má vychádzať zdravá mládež.

 Sú to štyri hlavné ideály, na ktorých sa má budovať charakter novej nádejnej mládeže slovenskej. Ostaneme verní týmto ideálom. Z tohto prameňa čerpal slovenský národ svojho ducha, svoje posily v minulosti. Preto ideme v duchu tejto minulosti, keď do budúcnosti kladieme program, ktorý budeme uskutočňovať v zmysle hesla:

 Za Boha a pre národ, v záujme národa a úcte k Bohu

Verejný život slovenský mal s mládežou trpké skúsenosti. Veď mládež tú vychovávali bez ideálov, bez radosti z práce, bez odhodlaných plánov do budúcnosti. Zámerne ju učili životu povrchnému, životu ľahkému bez námahy, bez vypnutia síl, bez vyšších cieľov. Namiesto disciplíny vštepovali do nej bezuzdnosť na celej čiare, čím sa jej zmocnil hyperkriticizmus a negativizmus voči všetkému. Všeobecnú zmalátnenosť, nechuť k práci, k samému životu, boli známkou predčasne prezretej, zvädnutej mládeže, ktorá sa odcudzila nielen rodinnému krbu a národnej pospolitosti, ale aj vyššiemu človečenstvu. Bol to puk ružový, ktorý prv než by sa bol rozvinul, zhnil a odpadával zo zdravého pňa národného. Honosila sa prívlastkom nepolitickej mládeže a nezbadala, že bola predmetom najzákernejšej politiky cudzej nám nadvlády, ktorá práve demoralizáciou mládeže trúfala si vykopať hrob slovenskému národu…
Nesmie sa viac opakovať, čo sa dialo v minulosti, keď vychovávali mládež v materialistickom zameraní k nízkemu životu, k životnej ľahostajnosti.

( Pán Prezident Tiso )