Stanovisko k názorovej slobode v slovenskom štáte.

154

Ne Jupiter quidem omnibus placet

Od okamihu, v ktorom sa Leninovi pohrobkovia stali meradlom toho či môžu svet popisovať aj Marxovi a Engelsovi pohrobkovia, nie je možné sa čudovať zneužívaniu médií, pretože tieto už nie sú schopné prezentovať aj názory ich oponentov.

Spoznávame že nielen v mediálnej oblasti, ale napr. aj v sociálnej, psychologickej, ekonomickej, či historickej sfére sa svet môže interpretovať už len v súlade s extrémistickými názormi Leninových a Engelsových pohrobkov.
Je otázne či v slovenskom štáte ešte stále existuje, verejnosti známe, spravodajské médium, ktoré nie je závislé od verejnej moci a snaží sa zabezpečiť nestranné sprostredkovanie informácií obyvateľom slovenského štátu. Slovenskí voliči totižto mohli mať aj vďaka predstieraniu existencie takéhoto média dojem, že majú dosť informácií, ktoré im môžu pomôcť pri rozhodovaní sa o štruktúre zastupiteľskej demokracie.

Slovenská ľudová strana konštatuje, že nízka volebná účasť nie je spôsobená bezprostrednou neschopnosťou slovenského voliča prijať voľbu, ale iba nedostatkom jeho predstavivosti, či schopností získať aspoň aké také informácie, že tu existuje nejaká voľba.
Extrémistickí politológovia, historici ospevujúci zahraničný terorizmus namierený proti slovenskému štátu, experimentálni sociológovia a genocidiálni teoretici spolu ovládajú nielen verejnú moc, ale aj mediálny priestor a vynucujú si vlastnú interpretáciu svojej pomyselnej trpiteľskej historickej výnimočnosti.

Pre slovenský národ je jediným východiskom oslavovania 17. novembra jeho návrat ku sláveniu 25. marca.

Slovenský volič dokáže prijať správnu voľbu vtedy ak pochopí, že iba návrat k tradičným hodnotám národného kresťanského sociálneho princípu podopretého národnou jednotou predvojnového slovenského štátu môže povzniesť slovenského človeka, rodinu, národ i ich štát.

 

S pozdravom

 

Za Boha a národ!
Verní sebe, svorne napred!

TK SĽS-131117