Slobodne hovoríme, konáme zodpovedne
Ponáhľame sa robiť dobre
V spoločnosti vyvraciame osudné omyly z minulosti i súčasnosti

Ctihodným bratom a sestrám pozdrav na Slovensku,
Oficiálna strategická doktrína Slovenskej ľudovej strany

Znovu potvrdenie hodnoty tejto doktríny po roku 1989 a v súčasnosti:
Ľudská sloboda je zviazaná s pravdou. Ide o takú zviazanosť, že sloboda, ktorá odmieta podriadiť sa pravde, upadá do svojvôle a znižuje sa do služby najnižším vášňam a zničí seba.

Ideové zdroje politického katolicizmu:

• Písmo Sväté Nového zákona,
• učenie Svätých: Tertuliána, Augustína, Bonaventúru, Alberta Veľkého, Tomáša Akvinského,
• koncilové závery: I a II Vatikánsky koncil,
• Pápežské sociálne encykliky:
  • Lev XIII: Rerum novarum, Immortale Dei,
  • Pius XI: Quadragesimo anno, Divini redemptoris, Mit brennender sorge,
  • Ján XXIII: Mater et magistra, Pacem in terris,
  • Pavol VI: Populorum progressio,
  • Ján Pavol II: Laborem exercens, Sollicitudo rei socialis, Centesimus annus

Ponúkame: Kresťanský, národný a sociálny princíp v SR.

Pokles politickej morálky je odrazom stavu, v ktorom sa požiadavky zo strany spoločnosti neposudzujú podľa kritérií spravodlivosti a morálky, ale skôr podľa volebnej, či finančnej sily skupín, ktoré ich podporujú. Takéto úchylky od zásad politickej morálky plodia časom nedôveru a ľahostajnosť a tým pokles politickej zainteresovanosti a spoločenského ducha v obyvateľstve, ktoré sa cíti poškodené a sklamané. Odmietame korporatívny stavovský štát.

Politika Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku – katolícka sociológia v praxi:

Kresťanská, národná a sociálna situácia je na Slovensku alarmujúca. Verejná moc je úplne zotročená liberalizmom. Socialisti, liberáli, nevedia trvalo riešiť sociálnu otázku v SR. Stav nespravodlivosti, v ktorom žijú pracujúci je už neznesiteľný. Mýtus o riešení sociálnej nerovnosti socialistami triednym bojom, mýtus pre hlúpych. A popri ňom socialisti, liberáli vedú nevyhlásenú tajnú vojnu proti katolíkom. Katolíci sa musia angažovať na sociálnom poli. Sociálna činnosť týchto aktivistov je stále nepochopená. Ponúkame nové cesty, ktorými sa treba uberať v sociálnej oblasti. Naše návrhy priaznivo prijali aj nekresťania. Máme na zreteli stavovské organizácie robotníkov, inžinierov, lekárov, zamestnávateľov, spisovateľov a iné podobné a už akosi prirodzene a dobrovoľne spojených do rovnorodých skupín i neorganizovaných občanov, ktoré majú veľmi dôležité poslanie a to vnášať do spoločnosti poriadok a kde vzťahy medzi nimi upravuje parlamentná demokracia. Apelujeme na všetkých , ktorí veria v Boha. Máme pozitívnu spoluprácu s Cirkvou. Zaistenie všeobecného blahobytu je nevyhnutné. Štátna a verejná správa musí ísť príkladom. Cirkev musí byť slobodná. Konkordát sa už nesmie opakovať. Ponúkame povzbudenie pre blúdiacich. Nestrpíme, aby sa dával iný význam svätým slovám a pojmom. Ponúkame cesty nápravy: mravouku, mravný poriadok a uznanie prirodzeného práva. Túto ponuku apelujeme k mládeži, ku kňazom a rehoľníkom, k laikom.

Stavovský štát je demokratický štát, ktorý tvorí množina občanov organizovaných a neorganizovaných v stavovských organizáciách. Vzťahy medzi nimi upravuje parlamentná demokracia odmietajúc korporativizmus.

I. Sociálna otázka – robotnícka otázka

Nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva. Súkromné vlastníctvo nie je dané človeku zákonom spoločenským, ale zákonom Božím a preto žiadna štátna moc ho nemá právo porušiť.

Zavrhnutie súkromného vlastníctva prinieslo pracujúcim úplnú skazu. Sociálnu nerovnosť odstrániť je nemožné, pokúšajú sa o to síce socialisti , ale všetko úsilie proti prirodzenosti je márne. Socializmus, liberalizmus a inštitút tzv. nezávislého kandidáta je judaisticko-kapitalistický švindeľ na klamanie robotníkov. Zlo na Slovensku zhoršuje nenásytná úžera. Boli zrušené stavovské organizácie bez akejkoľvek náhrady a súčasne sa inštitúcie i zákony vzďaľujú od kresťanského ducha, bratia a sestry zostávajú osamotení a bezbranní napospas chamtivosti zamestnávateľov a bezuzdnej konkurencii. Špekulanti a chamtivci navalili na bratov a sestry bremeno takmer otrocké. Vedomie si naše však núti nás zaoberať sa touto otázkou teraz výslovne a v celom jej rozsahu, aby sme zdôraznili zásady, podľa ktorých možno spravodlivo a nestranne riešiť túto otázku. Je to otázka ťažká a nebezpečná. Ťažká, pretože nie je ľahké stanoviť, presné hranice vo vzájomných vzťahoch medzi vlastníkmi výrobných prostriedkov a pracujúcimi, medzi kapitálom a prácou. Nebezpečná preto, lebo ľstivý buriči sa všade snažia skresľovať úsudky a samu problematiku obrátiť na poburovanie Slovenských občanov. Je to márna nádej, chcieť získať socialistov za cenu ústupkov voči zásadám kresťanskej pravdy.

Neúčinné a nespravodlivé socialistické riešenie súkromného vlastníctva.

Nespravodlivý socialistický návrh zospoločenštiť súkromné vlastníctvo. Osobné vlastníctvo je bezprostredný cieľ pracujúceho. Kolektivizácia-nespravodlivé riešenie pre človeka, pretože je proti prirodzenému právu. Právo na súkromné vlastníctvo je podľa prirodzeného zákona: človek bol skôr než štát. Ľudská pracovitosť a pozitívne právo riadia súkromné vlastníctvo. Svojou pracovitosťou človek nadobúda právo na vlastníctvo.

Robotník je hodný svojej mzdy. Právo vlastníctva je posilnené rodinou. Vzťahy medzi rodinou a štátom musia byť harmonické, lebo ak by človek, rodina pri svojom začleňovaní sa do občianskeho spoločenstva nachádzali v štáte nie pomoc, ale prekážku, nie ochranu, ale ochudobnenie vlastných práv, občianske spolužitie by bolo niečím, pred čím treba utekať a nie po ňom túžiť. Štát nesmie zasahovať do svätyne rodiny.

Socialistická myšlienka kolektivizácie je negatívna pre Slovenskú dušu, pre Slovenského človeka. Zospoločenštenie: je to lahodný jed schopný oklamať neopatrných, čo dychtivo užívajú mnohí, ktorých ani skúsenostne prežitý otvorený socializmus z nedávnej minulosti, nepoučil. Bohatí sú povinní investovať nadbytočný zisk do vytvárania ďalších pracovných miest. Stalinova metóda falzifikácie dejín: „ Do nástupu Jozefa Visarionoviča Džugašviliho-Stalina k moci sa pod zospoločenštením-socializáciou rozumelo odštátnenie vlastníctva. Po svojom nástupe k moci, v roku 1924, Stalin prekrútil definíciu tak, že pod zospoločenštením-socializáciou sa rozumie zoštátnenie vlastníctva (J. V. Stalin, Pravda 1949, „Otázky Leninizmu“). Tým vlastne socializmus nie je ničím iným, ako štátnomonopolným kapitalizmom. Alebo výstižnejšie povedané socializmus je judaisticko kapitalistický švindeľ na klamanie pracujúcich.“. ⁽¹⁾

(1) Jozef Sásik, 1973-samisdat: „ Jozef Visarionovič Džugašvili-Stalin a jeho metóda falzifikácie dejín“.

II. Sociálne učenie Rím. kat. Cirkvi (sociálna láska)

Sme za spoločnosť, v ktorej jestvuje sloboda práce, podnikania a účasti.

Prínos Cirkvi svojim učením a svojou činnosťou pri riešení robotníckej otázky je dôležitý.

Sociálne nerovnosti sú nevyhnutné. Kresťanstvo zastáva spoluprácu medzi spoločenskými skupinami. Dielo Cirkvi je v doktrinálnej oblasti, je prispôsobené času, preniká do celej spoločnosti v prospech sociálnej otázky a má praktické uplatnenie. Katolícka sociológia ostáva Magnou chartou v sociálnej oblasti, avšak musí sa správne čítať a chápať, vtedy prinesie bohaté ovocie. Úloha magistéria v sociálnej oblasti a jej aktualizácia je nevyhnutná. Učenie, obrana a rozvíjanie sociálneho učenia musí byť v kompetencii Cirkvi. Jedine mravný zákon pobáda na spoločné dobro. Odmietame falošné obvinenia Cirkvi ohľadom práva na vlastníctvo. Individuálny a spoločenský charakter vlastníctva je nespochybniteľný. Odmietame sociálny modernizmus prameniaci z individualizmu a kolektivizmu. Právo na vlastníctvo nezaniká jeho zneužívaním alebo neužívaním. Sväté písmo prikazuje nám dobre používať bohatstvo.

Katolíci musia byť zaangažovaní za lepší spoločenský poriadok. Je nevyhnutná reforma mravov, ako prvý a najnutnejší liek na mnohé spoločenské neduhy. Spravodlivé požiadavky pracujúcich nie sú monopolom socializmu. Socializmus, liberalizmus sú nezľúčiteľné s učením rímsko katolíckej Cirkvi. Protiklad medzi kresťanstvom a socializmom, liberalizmom je aj v otázke konečného cieľa. Socializmus porušuje ľudskú dôstojnosť.

Nie je možné byť dobrým katolíkom a zároveň pravým socialistom. Otcom socializmu je liberalizmus, ale jeho dedičom je diktatúra. Zblúdilí bratia majú pre návrat dvere do lona Cirkvi otvorené. Platí výzva kňazom i laikom angažovať sa za spravodlivejšiu a kresťanskú spoločnosť napriek všetkým prekážkam. Treba pracovať na prinavrátení toľkých duší k Bohu, uvedených do omylu predovšetkým z neznalosti. Toto je povzbudenie pre mladých ľudí, ktorí sa venujú a chcú sa venovať dielu sociálnej obnovy, je to povzbudenie do sociálneho apoštolátu vo vlastnom prostredí. Nezabúdať na dôležitosť kresťanskej výchovy mládeže s pomocou najúčinnejších prostriedkov duchovnej hodnoty.

Kristova Cirkev, hoci uprostred búrok cíti istotu svojho víťazstva, trpí pre duchovnú skazu mnohých ľudí. Naši synovia svetla nesmú podľahnúť vo vynaliezavosti synom sveta. Nesmieme rozdrobovať sily. Treba sa mať na pozore pred falošnou ideou spásy socializmom, liberalizmom,  Kautského, Marxovým a Leninovým vývojovým materializmom, ktorý nám zanechal smutný obraz socialistickej spoločnosti. Sú to len omamujúce sľuby. Nábožensko-mravné odpadnutie mu otvára dvere, pričom využívajú skutočne diabolskú a majstrovsky zorganizovanú propagandu. Je to boj proti všetkému čo je božské. Duchovné hodnoty sú cennejšie, ako pozemské radosti. Študuj a rozširuj sociálnu náuku Cirkvi v masmédiách. Sociálna náuka Cirkvi má trvalú aktuálnosť. Majme sa na pozore pred pokušením iluzórnych mesianistov, ktorí sú iba strojcami ilúzií. Cirkev nezanedbávala prácu za ľudské povznesenie národov, ktorým prináša vieru v Krista. Naši misionári stavali spolu s kostolmi dobročinné ústavy a nemocnice, školy a univerzity.

Vzťahy medzi Cirkvou a svetom sú jasné: Kristus prišiel na svet, aby vydal svedectvo o pravde, aby spasil, a nie aby si dal posluhovať. Kresťanský pohľad na rozvoj je jasný: aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný, t. zn. musí povznášať celého človeka a  každého človeka. V povolaní a vzraste každý človek samotným úsilím svojho rozumu a svojej vôle môže vzrastať v ľudskosti, získavať na hodnote a byť niečím viac. Povinnosť osobného ľudského vzrastu včlenením sa do oživujúceho Krista má prístup k novému rozkvetu , k transcendentnému humanizmu, ktorý mu dáva najväčšiu plnosť. A to je najvyššie určenie osobného rozvoja. K spoločnému vzrastu sú povolaní všetci ľudia pri zachovávaní stupnice hodnôt, kde práca na zadováženie potrebného je povinnosťou:

„Kto nechce pracovať, nech ani neje“! Vyvarujme sa osobného, rodinného a národného lakomstva, ktoré sa môže zmocniť tých najnemajetnejších, ako aj tých najbohatších a vzbudiť u jedných i u druhých dusivý materializmus, kde lakomstvo je tak pre národy, ako aj pre jednotlivcov najzjavnejšou formou mravnej zakrpatenosti. Sociálne učenie Cirkvi nie je treťou cestou medzi liberálnym kapitalizmom a marxistickým kolektivizmom, ale tvorí samostatnú kategóriu bez ideológie o skutočnostiach ľudského života v spoločnosti a to vo svetle viery a cirkevnej tradície podľa zásady: že dobrá tohto sveta sú pôvodne určené všetkým.

Prostriedky na prekonanie triedneho boja sú vzájomné povinnosti medzi pracujúcimi a zamestnávateľmi podľa spravodlivosti.

Odoprieť spravodlivú mzdu je ťažkým hriechom proti ľudskosti. Treba mať na pamäti, že cieľ človeka nie je na tejto zemi. Treba správne užívať bohatstva podľa prikázania lásky. Dôstojnosť práce: pravá veľkosť človeka je v cnostnom živote. Dobrá prírody a dobrá milosti sú spoločným vlastníctvom ľudstva. Ježiš Kristus ustanovil Cirkev za učiteľku života. Činnosť Cirkvi veľmi napomáha zlepšenie podmienok pracujúcich. Cirkev je učiteľka a príklad lásky v priebehu vekov. Kresťanské učenie je jediný liek na kapitalizmus. Treba mať na pamäti, že socializmus je vlastne štátnomonopolný kapitalizmus a hoci dnes ostal rozdelený, ostal protikresťanský. Cirkev neustále sleduje problém rozvoja, sociálne učenie v praxi a celosvetový rozmer problému.

III. Úloha štátu pri riešení sociálnej otázky spočíva v možnosti príspevku k vyriešeniu robotníckej otázky.

Spoločenská povaha človeka sa nevyčerpáva v štáte, ale sa realizuje v rôznych stredných združeniach, začínajúc rodinou až po ekonomické, sociálne, politické a kultúrne združenia (stavovské organizácie).

Spoločné dobro je povinnosťou štátu. Blahobyt pracujúcich je osobitnou úlohou štátu. Volení zástupcovia musia vždy konať na prospech všetkých občanov. Nutnosť a medze štátneho zásahu je v záujme osobného i verejného dobra: aby rodina bola usporiadaná v súlade s Božím zákonom a s prirodzenými zásadami: aby sa uznávalo a praktizovalo náboženstvo: aby prekvitala vo verejnom i súkromnom živote mravnosť: aby bola neporušene zachovávaná spravodlivosť: aby jedna skupina občanov neutláčala druhú: aby vyrastali zdraví a mocní občania, schopní zveľaďovať a v prípade potreby i brániť Slovenskú vlasť. Štát musí ochraňovať súkromné vlastníctvo. Štát nech sa vynasnaží predchádzať štrajkom včasným odstraňovaním príčin konfliktov. Štát musí zasahovať do sociálnej otázky pri ochrane práva jednotlivca a rodín bez ujmy pre spoločnosť. Katolícka sociológia je podnetom pre vodcov národov. Nová sociálna legislatíva bude inšpirovaná katolíckou sociológiou a katolíckou legislatívou práce. Štát musí zladiť práva súkromného vlastníctva s potrebami spoločného dobra, aby ostalo vždy nedotknuté aj dedičné odovzdávanie, ktoré štát nemôže potlačiť pretože domáce spoločenstvo aj historicky predchádza občianske spoločenstvo. Vlastníctvo však musí byť správne použité a to isté platí aj pre zisk Treba sa pričiniť o obnovu spoločenského poriadku reformou ustanovizní, pretože štát prekáža pôsobeniu lokálnych ustanovizní. Štát musí v rámci správnej hierarchie uznávať  menšie združenia a zhromaždenia. Štát musí podnecovať spoluprácu medzi spoločenskými skupinami, ktoré musia konať harmonicky ako údy ľudského teľa.

Vyzývame stavovské združenia, ponáhľajme sa robiť dobro, spoločné dobro. Hospodárstvo musí byť založené na zásade sociálnej solidarity a nie neviazanej konkurencie. Ekonomickú solidaritu treba preukazovať aj na medzinárodnom poli. Netreba zabúdať na priamych hospodárov-roľníkov sú dôležitou spoločenskou skupinou. Bezuzdná konkurencia vedie k ekonomickej a politickej nadvláde kapitálu. Treba posilňovať proces zbližovania medzi hospodárskym a sociálnym rozvojom. Výrobné štruktúry musia byť v súlade s ľudskou dôstojnosťou. Je nutné zachovať a napomáhať remeselnícke, poľnohospodárske podnikanie v rodinných rozmeroch a družstevné podnikanie. Presadzovať aktívnu účasť pracujúcich v stredných a veľkých podnikoch. Prítomnosť pracujúcich na všetkých úrovniach. Poľnohospodárstvo, lesníctvo  nesmie byť úpadkové odvetvie. Treba prispôsobiť základné verejné služby. Naviesť postupný a harmonický rozvoj hospodárskeho systému, primeranou hospodárskou, daňovou, úverovou politikou, primeraným sociálnym poistením a sociálnym zabezpečením. Ochranou cien. Dopĺňaním  poľnohospodárskych a lesných výnosov, modernizáciou poľnohospodárskych a lesných podnikov, pretože poľnohospodári a lesní hospodári sú nositelia svojho pozdvihnutia. Musí sa zabezpečiť solidarita a spolupráca, citlivosť voči potrebám spoločného dobra, preto treba mať na zreteli svoje povolanie a stavovské poslanie. Treba odstraňovať a  zmierňovať rozdiely medzi územím a obyvateľstvom, je to problém súčasnej doby. Nesmieme neposkytnúť pomoc. Je nevyhnutná vedecko-technická a finančná spolupráca. Musíme sa vyhnúť omylom minulosti. Brať ohľad na charakteristické črty jednotlivých spoločenstiev. Uznávať hierarchiu hodnôt. Riešiť skutočný rozsah problému. Rešpektovať zákon života. Vychovávať k zmyslu pre zodpovednosť. Slúžiť životu. Každý jednotlivec má individualizovaný intelekt, má svetový rozmer a je jedinečný.

Každý jednotlivý človek bez rozdielu  konfesionálneho, národného či sociálneho postavenia je jedinečný a výmimočný (Sv. Tomáš Akvinský: Summa proti pohanom 1260 P.Ch.N).

Zbaviť sa vzájomnej nedôvery.
Prestať zaznávať mravný poriadok.
Vyhýbať sa neúplným a mylným teóriám.

Vzťahy medzi občanmi a verejnými vrchnosťami: potreba autority a jej božský pôvod, uskutočňovanie spoločného dobra-zmysel jestvovania verejnej moci, spoločné dobro ako súhrn spoločenských podmienok, ktoré umožňujú a napomáhajú dokonalý rozvoj ľudskej osobnosti všetkých. Poslaním verejnej moci je chrániť nedotknuteľné ľudské práva a starať sa, aby sa každý mohol nehatenejšie venovať svojim povinnostiam pri súladnom usporiadaní a účinnej ochrane osobných práv i povinností. Verejná moc je povinná napomáhať osobné práva pri rovnováhe medzi dvoma jej formami zásahov. Zloženie a chod verejnej moci v ktorej je právomoc rozdelená na tri oblasti súhlasne s trojakou základnou jej úlohou (zákonodarná, výkonná, súdna).Verejnoprávny poriadok musí byť  v súlade so správnymi mravnými zásadami a musí zodpovedať vyspelosti občanov štátu.

Medzinárodné vzťahy: národy sú nositeľmi práv i povinností a preto ich vzťahy treba usporiadať podľa pravdy, spravodlivosti, praktickej solidárnosti a slobody. Pravda musí byť kormidlom medzinárodných vzťahov. Ak sa zanedbá spravodlivosť, čože sú kráľovstvá, ak nie veľké lotrovstvá? Medzištátne vzťahy musia byť budované na činnej solidárnosti, rovnováhe medzi obyvateľstvom, územím, kapitálom a v slobode. Vzostup krajín na ceste hospodárskeho vývoja spôsobuje, že všetci ľudia sú medzi sebou prepojení zväzkami spoločného pôvodu, kresťanského vykúpenia a konečného cieľa a sú povolaní utvoriť jedinú kresťanskú rodinu. Rozvoj si vyžaduje naliehavé reformy v nevyhnutnosti globálnych programov a plánovania, ktoré majú podnecovať, napomáhať, koordinovať, dopĺňať a integrovať. Programy musia byť v službe človeka. Gramotnosť je prvotný faktor spoločenskej integrácie. Musíme chrániť kultúrne tradície svojej i druhej krajiny. Realizovať pravé bratstvo a spoločenstvo národov. Bojovať proti hladu dnes, zajtra. Povinnosť solidárnosti medzi národmi. Nadbytok bohatých krajín chudobným krajinám. Nutnosť vážne programovať pomoc. Nevyhnutnosť svetového fondu na prekonanie biedy, výhody tohto svetového fondu, jeho naliehavosť a konkrétne smernice pre reálnu pomoc medzi národmi. Ide teda o samotný život a občiansky pokoj chudobných krajín. Rovnosť v obchodných stykoch. Zamedzeniu nepomeru medzi cenami základných tovarov. Zamedzeniu voľného obchodu v nerovnocenných podmienkach. Spravodlivosť v medzinárodných dohodách. V hodnými opatreniami zaistiť vlastnú hospodársku rovnováhu. Medzinárodné dohody nesmú používať dvojaké váhy. Prekážky treba prekonať. Sociálne cítenie voči chudobným krajinám. Nezabúdať na úlohy a vlastnosti odborníkov v rozvojových misiách. Viesť dialógy civilizácií, výzva pre mladých ľudí. Treba vyjsť z izolácie. Táto cesta vedie k najvyššej účinnej svetovej autorite. Nádeje na lepší svet sú opodstatnené. Solidárnosť platí pre všetkých.

Konečná výzva: katolíkom, veriacim kresťanom, ľuďom dobrej vôle, štátnikom, mysliteľom, pre všetkých. Treba reformu: medzinárodného obchodného systému, svetového peňažného a finančného systému, vzájomných technologických výmen, štruktúru medzinárodných organizácií pre uplatnenie každého občana. Nič nie je márne, aby život bol ľudskejší. Tieto reformy vyžadujú, aby spoločnosť a štát vzali zodpovednosť predovšetkým za zabezpečenie človeka pred hrozbou nezamestnanosti. Uplatnenie princípu subsidiarity a solidarity. Treba opustiť staré a nové formy totalitarizmu, autoritarizmu, prehnanej propagandy a náboženského fanatizmu.

Ako zaobchádzať s menšinami: My Slovenskí ľudovci jasne hovoríme, že čokoľvek sa proti týmto národnostným menšinám podniká, aby sa podlomila ich životná sila a rast, je ťažkým priestupkom proti spravodlivosti, a to tým viac, ak podobné úsilia smerujú k zničeniu samej národnostnej menšiny. Netreba však zabúdať, že členovia menšín, či už z reakcie na svoje aktuálne položenie, ktoré s nevôľou znášajú, alebo z historických dôvodov, sú nezriedka náchylní neprimerane vyzdvihovať svojráz svojej národnosti do tej miery, že ho vynášajú nad všeobecné ľudské hodnoty, akoby blaho celej ľudskej rodiny malo byť podriadené záujmom ich vlastného národa. Je rozumné, aby títo občania uznali aj výhody, ktoré im plynú z týchto osobitných okolností: každodenný styk s občanmi inej kultúrnej sféry zaiste nemálo prispieva k ich kultúrnemu a duchovnému zdokonaleniu, pretože im umožňuje postupne asimilovať dobré vlastnosti iného národa. Ale to sa stane len vtedy, ak členovia menšiny vytvoria s okolitými národmi určité spoločenstvo a budú sa usilovať mať účasť na ich spôsobe života a ich ustanovizniach, a teda ak nerozdúchavajú spory, ktoré spôsobujú premnohé škody  a sú na prekážku spoločenského rozvoja národov.

Politickí utečenci: nesmú stratiť ľudské práva len preto, že ich pozbavili občianstva v ich domovskom štáte.

Integrálne odzbrojenie: diktuje zdravý rozum a treba zbaviť srdcia vojnovej psychózy. Nič nie je stratené mierom: všetko môže byť vojnou. Národy sú navzájom na seba odkázané. Celosvetová verejná moc musí byť ustanovená na  základe dobrovoľného spoločného súhlasu a nie z prinútenia. O celosvetovom dobre nemôže sa rozhodovať bez ohľadu na ľudskú osobu.

III. Dôstojnosť ľudskej osoby.

Nikomu nie je dovolené zneucťovať dôstojnosť človeka. Je nevyhnutnosť sviatočného odpočinku. Práca má byť primeraná silám človeka: nevyhnutnosť sociálnej legislatívy. Zvláštna ochrana práce žien a detí. Pracujúci musí mať spravodlivú mzdu a dobre vykonávať svoju prácu. Nie je možné násilím alebo podvodom vnútiť nespravodlivú mzdu: štát nech zasahuje na obranu pracujúcich. Primeraná mzda vychováva k sporeniu a vytvára majetok. Mzda musí byť určovaná na základe viacerých ukazovateľov. Preto je mylné dožadovať sa všetkého, čo sa dosiahlo vlastnou prácou. Práca má individuálny a spoločenský charakter preto treba zohľadniť tri faktory pri určovaní mzdy: rodinný, situáciu podniku, verejný záujem. Múdra sociálna politika v prospech pracujúcich je na osoh celej Slovenskej spoločnosti. Každý človek je osobou, ktorá má svoje práva a povinnosti.

Práva ľudskej osoby: na život a  na slušnú životnú úroveň, morálne a kultúrne práva, právo uctievať Boha podľa hlasu svedomia, právo na slobodnú voľbu povolania, práva týkajúce sa hospodárskej oblasti, právo na zhromažďovanie a združovanie, právo na vysťahovanie a prisťahovanie, práva politickej povahy.

Povinnosti ľudskej osoby: nerozlučný vzťah medzi právami a povinnosťami u tej istej osoby, vzájomné práva a povinnosti medzi rozličnými osobami, vzájomná spolupráca, vedomie zodpovednosti, spolužitie v pravde, spravodlivosti, láske a slobode, Boh-objektívny, základ mravného poriadku, znamenie čias : hospodársko-sociálny vzostup pracujúcich, ženy už majú účasť na verejnom živote, ľudské spoločenstvo podstúpilo hlboké sociálnopolitické  premeny. Katolíci za tvorenie pokoja doma a vo svete: majú povinnú účasť na verejnom živote, nestačí byť osvietení nadprirodzeným svetlom viery a horliť za dobro, ale s tým cieľom je potrebné sa zapojiť do občianskych ustanovizní a účinne v nich pracovať, pričom neustále je treba si zvyšovať vedeckú spôsobilosť,  technickú schopnosť a odbornú pripravenosť k súladu vedecko-technických a profesijných faktorov s duchovnými hodnotami, k súladu medzi vierou a životom, k solídnej kresťanskej formácie. K tomu musí byť vytrvalá činnosť vo vzťahoch medzi katolíkmi a nekatolíkmi na hospodárskom, sociálnom a politickom poli v rešpektovaní postupného vývoja pri zodpovednej úlohe všetkých ľudí dobrej vôle a pod vedením Kniežaťa pokoja (Iz 9,6.).

Integrálny rozvoj človeka: je túžbou dnešných ľudí viac pracovať, vedieť a vlastniť, a tak aj viac byť.

Dráma mladých študentov: Mnohí mladí ľudia, prichádzajú do pokročilejších krajín získať vedomosti, skúsenosti a kultúru, vďaka ktorým by boli schopní lepšie slúžiť svojej vlasti, ale pritom príliš často strácajú úctu k duchovným hodnotám, s ktorými sa nezriedka stretali ako s drahocenným dedičstvom v kultúrnom prostredí, v ktorom vyrastali.

Emigrovaní robotníci: Rovnakým spôsobom  treba prijať emigrovaných robotníkov. Bytová núdza. Pokles pôrodnosti. Kapitál a práca-prvky výroby. Verejné bohatstvo pochádza z práce pracujúcich, kde kapitál a práca sú navzájom nevyhnutné. Neprehnané nároky kapitálu, spravodlivé požiadavky práce sú základnými zásadami pre spravodlivé rozdelenie dobier  pre nevyhnutné zachovanie neporušeného spoločného dobra celej spoločnosti, ako vytýčeného cieľa na pozdvihnutie pracujúcich. Industrializmus vytvára veľké bohatstvá, nerozdeľované spravodlivo a preto vytvorený zisk v priemysle musí byť rovnomerne rozdelený. Neblahé následky kapitalistického systému sú: boj o ekonomiku, o politiku, napokon boj medzi štátmi. V medzinárodných vzťahoch vládne ekonomický imperializmus a bankový internacionalizmus, ktorý spôsobil, že vlasť je tam, kde sa dobre vodí. Prevláda stále rastúci nepomer medzi národmi a k zrážke civilizácií, ktorá rozbíja štruktúry, ktoré sa neprispôsobujú novým podmienkam. Spriemyseľňovanie je znak a činiteľ rozvoja, pričom ekonomika je v službách človeka, pričom musí zabezpečiť dôstojnosť práce a dvojznačnosť práce.

IV. Úloha odborov.

a.) Profesijné odbory, nástupcovia dávnych cechov, prispievajú k vyriešeniu robotníckej otázky. Vo vnútri štátu môžu existovať súkromné združenia. Štát nemôže zabraňovať slobodnému vznikaniu odborových združení. Protestujeme proti prenasledovaniu katolíckych združení. Pracujúci kresťanského vierovyznania sa nesmú pridávať k protikresťanským odborom. Chvályhodní sú tí kňazi a  laici, ktorí sa venujú sociálnemu apoštolátu. Kresťanské robotnícke odbory musia mať jasný ciel , poriadok a usporiadané vzájomné vzťahy členov.

b.) Kresťanské robotnícke odbory, úloha kresťanských robotníckych združení a odborov.

Potupovanie kresťanov za to, že žijú z práce na počiatku však spôsobilo, že si získali sympatie bohatých a ochrannú ruku mocných, týmto sa rozplynú všetky predsudky, zlorečenie neprajníkov a lži zastaraných povier ustúpili kresťanskej pravde. Výhody kresťanských robotníckych združení sú veľké. Je nevyhnutný zrod kresťanských a medzitriednych združení, ktorých ciel je vzrast fyzického, ekonomického i morálneho blahobytu. Tieto združenia vyformujú rýdzich kresťanských pracujúcich. Vyzývame priemyselníkov a pracujúcich spojiť sa v stavovských združeniach. Účasť pracujúcich na riadení a na ziskoch podniku je nevyhnutná. Zamestnávatelia i pracujúci si musia slúžiť vlastnými odbormi na obranu svojich záujmov. Je nevyhnutná sloboda združovania. Ľudské rozdelenie času na prácu a na oddych, ako aj právo na realizáciu  vlastnej osobnosti na pracovisku bez akejkoľvek ujmy na vlastnom svedomí alebo ľudskej dôstojnosti.

 Slovenskí ľudovci a ich katolícka sociológia v praxi:

budeme spolupôsobiť pri riešení takéhoto zložitého problému, pričom každý nech sa chopí úlohy, ktorá mu prináleží: a nech sa nezdržuje, pretože oneskorenie urobí ešte namáhavejším liečenie už i tak vážneho zla v Slovenskej republike. Vláda Slovenských ľudovcov sa vynasnaží prispieť dobrými zákonmi a múdrymi opatreniami: kapitalisti a vlastníci nech majú stále na pamäti svoje povinnosti: nech v medziach spravodlivosti konajú čo len môžu aj pracujúci, ktorí sú v tejto veci priamo zainteresovaní. A keďže, ako hovoríme od začiatku , pravý a radikálny liek vzíde jedine z náboženstva, nech sa všetci ubezpečia o nevyhnutnosti návratu ku kresťanskému životu, bez ktorého aj tie zdanlivo najúčinnejšie opatrenia neprinesú pre Slovenskú dušu, pre Slovenského človeka záchranu. Je nutné obnovenie mravov. Hospodársky poriadok je hlboko skazený. Jediným liekom pre spoločnosť je návrat ku kresťanstvu. Hospodársko-spoločenský neporiadok vedie duše ku skaze. Nemôžeme byť ľahostajní voči nebezpečenstvám materializmu. Odvracanie sa od zákonov kresťanstva je plodom zvrátených žiadostivostí, ktoré sú následkom dedičného hriechu. Z racionalizmu vzišla súčasná ekonomická veda oddelená od mravného zákona. Mravný úpadok pracujúcich je dôsledkom neľudského vykorisťovania. A tento úpadok je potvrdenie, že človek musí všetku svoju časnú činnosť zamerať na Boha. Láska spojená so spravodlivosťou je nevyhnutná na obnovu spoločnosti. Treba sa ponáhľať pre naliehavosť diela, nakoľko priveľa ľudí trpí a zväčšuje sa odstup, čo je živnou pôdou pokušenia násilia, pričom majme neustále na pamäti revolúciu, ako prameň nových nespravodlivostí. Prvoradá je úloha rodiny rozvíjať zodpovedné rodičovstvo. V tomto musíme dobudovať profesijné organizácie na pluralitnom odbornom postavení avšak pod podmienkou, že budú rešpektovať náboženské zameranie života. Kresťanská pravda o práci (evanjelium práce): Prvým základom hodnoty práce je sám človek. V prvom rade je práca „pre človeka“, a nie človek „pre prácu“. Subjektívny význam práce má prednosť pred objektívnym. Každú z nich treba hodnotiť mierou dôstojnosti. Kresťanská pravda o práci je proti rôznym smerom materialistického a ekonomického zmýšľania. Sme proti nebezpečenstvu považovať ľudskú prácu za tovar alebo dokonca pracovnú silu. S človekom sa nesmie zaobchádzať ako s výrobným nástrojom. Človek vládne nad zemou a preto je v samom centre eticko-spoločenskej problematiky a toto je ústredné miesto v celej sfére sociálnej a hospodárskej politiky. Kresťanská sociálna morálka: Človek nesmie byť degradovaný ako subjekt práce. Nedovolíme pretrvávaniu a vytváraniu nových nespravodlivostí, ako: proletarizácia, nezamestnanosť inteligencie, plánovaný triedny boj, ideologický boj medzi liberalizmom (ideológia kapitalizmu) a marxizmom (ideológia socializmu). Človek má prvenstvo nad vecou. Vyvarovať sa omylom ekonomizmu. Najväčší podvod socialistov: Stavanie do antagonistického vzťahu: socialistov proveniencie A. Hitlera, socialistov proveniencie B. Mussoliniho, socialistov proveniencie J. V. Džugašvilliho-Stalina, Kaganoviča. Pravda je jasná: Spoločné majú:-Zbožšťovanie štátu, pestovanie okultizmu, pestovanie kultu osobnosti.

V.

Cieľom Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku je vybudovanie Slovenského stavovského štátu na kresťanskom, národnom a sociálnom princípe s kresťanským štátnym zriadením.