Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
Za Boha život, za národ slobodu!

My oslovujeme veriacich, nie pokrytcov Eurovoľby 2024 ÁNO Európe – NIE Bruselu

242

Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku dáva každému veriacemu možnosť oprieť sa o ňu a poskytuje mu záštitu a ochranu. Politika je služba. Každý má možnosť si vybrať koho služby využije.

Kvalita našej služby je odvislá od veriacich. Obdobne ako kvalita služby každej inej strany je odvislá od jej prívržencov a ich podpory, ktorá sa odráža v materiálnych príspevkoch na činnosť strany, či v hlasoch odovzdaných danej strane pri voľbách.

Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku vznikla v roku 1895 a jej vzostupy a pády odrážajú presne vieru slovenského národa. Vieru, že viera môže niečo zmeniť.

Čo je viera? Čo je modlitba?

Dnešní veriaci sú vo veľkej miere pokrytcami. Každý takýto pokrytec sa hneď vzbúri v oduševnenom presvedčení, že on nie je pokrytec, že on je iba pragmatik.

Pragmatik, ktorému je jasné ako to v bežnom svete beží a kto môže uspieť vo volebnom súboji.

Pragmatik, ktorý volí radšej menšie zlo, ktoré má šancu uspieť, ako malé dobro, ktoré podľa neho nemá šancu.

Pragmatik, ktorý sa modlí, aby jeho malé zlo uspelo.

A práve v tejto svojej pomýlenej svetskej pragmatickosti je hrdý na to ako dobre sa rozhodol. Pretože on volil malé zlo, nie veľké. On nevolil malé dobro, aby mu dal šancu povyrásť, ale horlivo sa modlil za úspech menšieho zla. Veď v bežnom živote to už tak chodí. Ten kto nemá prostriedky nemá šancu, ten o kom si zlo nešepká nemá šancu. Až vtedy má niekto šancu, keď si o ňom zlo bude šepkať. A zámer zla neskúma, veď ako by jemu modliacemu sa mohlo zlo tým šepotom podsunúť svoj zámer.

Pred každými voľbami je ochotný založiť, podporiť novú politickú stranu, ktorá deklaruje dostatočne hlučne svoju kresťanskosť. Nepýta sa „Prečo nová strana?“. Nuž preto, že tá, ktorú podporil minulé voľby už, že vraj, dnes nemá šancu uspieť. A tak sa rozhoduje opäť, či táto nová ponuka je lepšia ako ďalšia ponuka a na pomoc si berie svetské prieskumy verejnej mienky.

Veď predsa nemôže dať svoj hlas ponuke, ktorá nemá šancu uspieť. Veď predsa jeho hlas by prepadol.

A ide sa pomodliť. Ale oduševnene s presvedčením, aby vyhrala ponuka menšieho zla. A najlepšie s hrdosťou ako sa správne rozhodol v súlade so svetským poriadkom.

A jeho oduševnená, najlepšie verejná modlitba (porovnateľná s recitáciou na Hviezdoslavovom Kubíne) mu dáva silu a oporu v presvedčení, ako sa správne rozhodol už aj minulé voľby, keď tiež volil ponuku, ktorá mala vtedy šancu uspieť. Dnes takisto opäť volí práve tú ponuku, ktorá má teraz šancu uspieť.

Že je takto v priebehu rokov schopný voliť aj desiatu ponuku? Nuž ale, veď sa vždy pomodlil a správne rozhodol, či nie? Vždy sa rozhodol pragmaticky a podporil presne toho, kto mal šancu na úspech. Vždy si vybral menšie zlo a pomodlil sa za jeho úspech a správny výber. Nikdy predsa nevolil tých, ktorých nepriatelia Boha odsúdili.

Toto oslovenie je reakcia na konkrétnu situáciu – uvažovanie ľudí, ktorí sa považujú za veriacich katolíkov.

Pred desiatimi rokmi sa modlili za úspech Martina Luthera, pred piatimi sa modlili za úspech Henricha VIII. a dnes sa modlia za úspech Tomáša Halíka. Ale neuvedomujú si to.

A samozrejme s nimi nesúhlasia, veď ako by mohli. Oni modliaci sa, úprimní katolíci.

Napísal som, že oslovujeme veriacich, nie pokrytcov. Ale mal som na mysli aj premýšľajúcich. Pretože každý mysliaci veriaci, nemôže byť pokrytec, pragmatik.

Katolík, pokrytec odsudzuje Halíka, ktorý vyhlasuje, že Cirkev sa musí oslobodiť predovšetkým od pýchy i arogancie majiteľov úplnej pravdy a musí sa učiť od spoločnosti. Ale zároveň podpíše vyhlásenie k voľbám, v ktorom prehlasuje, že „Nedajte sa pomýliť progresívno-liberálnym vymývaním hláv, príďte voliť a voľte strany a kandidátov, ktorí podporujú život vo všetkých jeho prirodzených, tradičných prejavoch a ktorí odmietajú progresivizmus neomarxistickeho typu, deformujúci tradičné ľudské práva a zavádzajúci totalitu jediného správneho názoru.“.

Bolo to príliš dlhé odvádzajúce pozornosť? A čo tak Zelená dohoda EÚ, Pandemická zmluva SZO, digitalizácia, či iné ponuky na riešenia. Veď všetko toto určite neodvádza pozornosť.

Skúsme zjednodušiť aspoň vyššie uvedený výrok: „Voľte tých, ktorí odmietajú zavádzať totalitu jediného správneho názoru.“.

Takže vlastne Boh je aj nie je majiteľom absolútnej pravdy „správneho názoru“. Boh sa musí prispôsobovať spoločenským tézam, výzvam, veď Boh ich predsa nevytvára, či?

Veď predsa, ako katolíci, nesúhlasia s pragmatickým prispôsobovaním sa spoločenským zmenám vyžadujúcim podporu kultúry smrti. Veď dokonca pri voľbe menšieho zla, či iba novej kresťanskej ponuky, vhodia do urny aj zázračnú medialu Panny Márie, či aspoň obrázok Božského Srdca Ježišovho.

Veď určite Boh už roky riadi ich ruky, myseľ pri voľbe menšieho zla, či aspoň novej a novšej kresťanskej, či dokonca katolíckej ponuky. Kedysi to bol Luther, Henrich VIII., ale dnes k novej ponuke už stačí aj Halík.

A tak už roky nepodporujú katolícku Slovenskú ľudovú stranu Andreja Hlinku, založenú na výzvu, pápeža Leva XIII., encyklikou Rerum novarum (1891) a registrovanú na ministerstve vnútra Uhorského kráľovstva v roku 1895 ako Katolícka ľudová strana Uhorského kráľovstva, z uvedeného stranu Božieho pôvodu.

Veď sú predsa veriaci pragmatici spätí so skutočným svetom.

Nuž a my sme iba katolíci tradicionalisti, bez akejkoľvek svetskej šance na úspech. Či?

Voľme dvanásť, Pán Boh pri nás.

Volebný program Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku z roku 2014 pre Eurovoľby 2024.