Slovenská ľudová strana Andreja Hlinka obdržala, dňa 2. marca 2025, Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti politickej strany Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku (SVS-OVR2-2025/000054-048) zo dňa 24. januára 2025, ku ktorému podáva toto:
- Dovoľujeme si vyjadriť absolútne zdesenie nad aroganciou výkonnej moci, reprezentovanej organizovanou skupinou, ktorá sa nerozpakuje predstierať právnu subjektivitu i objektivitu opierajúc sa o absolútne zneužitie politickej moci a zvrátenú dezinterpretáciu demokracie a jej právneho poriadku.
K bodu I.
- V prvom bode sa organizovaná skupina, subjekt, či objekt bez identifikátora, ale určite nie práva, ktorý nie je možné identifikovať ani podľa identifikačného čísla organizácie, a ani podľa rodných čísiel, a vystupujúceho ako Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (v ďalšom ŠKVKF) vyjadruje ku skutočnosti a dokonca dôvodí smerom k súdnej moci, či môže, alebo nemôže politická strana registrovaná podľa zákonov a v súlade s nimi, podávať kasačnú sťažnosť. Toto je absolútna arogancia moci, keď táto chiméra ŠKVKF dokonca v písomnom vyjadrení objasňuje pozadie politického monsterprocesu, predstihujúc dokonca politické monsterprocesy 50-tych rokov minulého storočia, vedeného proti 131 ročnej politickej strane Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku, ktorej členskú základňu tvoria slušní, pracovití, vzdelaní, bezúhonní a zodpovední rímskokatolícki Slováci.
- Žaloba na chiméru ŠKVKF, pre jej nezákonné konanie, bola Slovenskou ľudovou stranou Andreja Hlinku podaná na súdy Slovenskej republiky už v roku 2018 a tvrdenie tejto samotnej chiméry ŠKVKF osobujúcej si právomoc udeľovať, resp. dokonca nariaďovať likvidáciu politickej strany je priamym dôkazom zneužitia neschopnosti demokratického štátneho zriadenia na Slovensku brániť sa proti vlastnej deštrukcii rôznymi organizovanými skupinkami infiltrovanými nielen v zákonodarnej, ale i vo výkonnej ba dokonca ako preukazuje Rozsudok Správneho súdu v Bratislave (Sp. zn.:BA-1S/156/2018 – 148) i v súdnej moci.
- Neschopnosť štátneho zriadenia, brániť sa proti zneužitiu moci je priamo doložené citovaným vyjadrením samotnej žalovanej organizovanej skupiny ŠKVKF. Táto chiméra totižto svojim nezákonným rozhodnutím a zneužitím i ohýbaním práva postúpila žalobcu do likvidácie 8. júla 2025, aby ako samotná chiméra ŠKVKF v bode I. svojho vyjadrenia dôvodí sa nemohla brániť prostredníctvom súdnej moci na súdnom konaní, 16. júla 2025, proti jej nezákonnému trestnému konaniu a to dokonca až 8 (slovom osem) kalendárnych dní pred samotným procesom.
- Pokiaľ ide o vyjadrenie sa k vecnej stránke vyjadrenia ŠKVKF nie je možné nájsť absolútne žiaden právny argument, s ktorým by bolo možné na primeranej intelektuálnej úrovni polemizovať. ŠKVKF celým svojim konaním a rozhodovaním doloženým v spise nie je schopná odpútať sa od politickej objednávky, neustále opakujúc svoju neuchopiteľnú hypotézu, že nespôsobilosť nemá súvislosť so zodpovednosťou, ktorá pramení so zjavného nepochopenia objektívnej zodpovednosti, totižto zodpovednosti posudzovanej bez ohľadu na zavinenie. Pretože pri akejkoľvek forme zodpovednosti musíme najskôr určiť, či existuje spôsobilosť na zodpovednosť, brať na zodpovednosť. Pri takto predstieranej neschopnosti pochopiť tento základný pojem je nemožné predstierať, že nejde o politickú objednávku. Z uvedeného dôvodu zatiaľ nie je možné tvrdiť, že nejde o politický monsterproces, v doterajšej fáze, ktorú ŠKVKF sa snaží poistiť svojim vyjadrením v I. bode citovaného vyjadrenia.
K bodu II.
- K bodu II. Vyjadrenia ŠKVKF je nutné poznamenať, že je ťažké niečo dodať, pretože ak by nepreukazovalo iba plnenie politickej objednávky perzekúcie členov politickej strany Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku a likvidácie tejto politickej strany, tak by to bolo iba čistým dôkazom degradácie demokracie, splynutím skorumpovanej politickej moci prerastenej, zrastenej so súdnou, výkonnou i zákonodarnou mocou.
- ŠKVKF dôvodí, že objektívna zodpovednosť nie je ohraničovaná nespôsobilosťou a že absolútna i objektívna a subjektívna nespôsobilosť žiadnym spôsobom neohraničuje objektívnu zodpovednosť, alebo inými slovami hocikto a hocičo môže byť objektívne zodpovedný za hocičo, ak politická moc využívajúca nezákonné štruktúry potrebuje niekoho zlikvidovať prostredníctvom skorumpovanej súdnej moci, či dokonca samotnej štátnej moci, tak je objektívne zodpovedný za akýkoľvek vykonštruovaný čin. Tu jasne vidieť a až do neba volajúci zločinecký systém fúzie vládnej, súdnej a zákonodarnej moci v totalitný systém.
- ŠKVKF dokonca uvedené opäť, absolútne arogantne cítiac sa chránená skorumpovanou politickou mocou, preukazuje uvedené písomne a to citovaním, že objektívna zodpovednosť je zodpovednosť posudzovaná bez ohľadu na spôsobilosť a až potom zavinenie. ŠKVKF akosi ušlo z argumentácie, že Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku nie je ani len objektívne spôsobilá, nieto ešte zodpovedná, takže skutočne je absolútne bezpredmetný stupeň jej prisudzovaného, ale nie objektívneho, zavinenia, pretože objektívne zodpovedná je samotná ŠKVKF.
- ŠKVKF v svojom Uznesení č. 16/4/1 z roku 2016 konštatuje, že audítor je povinný uzavrieť zmluvu o audite s politickou stranou. Ak teda si ŠKVKF objektívne neplnila úlohu vyplývajúcu jej zo zákona ako môže súdny človek prisudzovať objektívnu zodpovednosť niekomu inému? No môže, ak pracuje na politickú objednávku, v tomto prípade, likvidácie politickej strany.
- ŠKVKF mala zabezpečiť, objektívne i subjektívne okamžite, potom ako sa dozvedela, že audítor neoverí účtovnú závierku, neoverí súlad výročnej správy s účtovnou závierkou a nepreverí súlad hospodárenia so zákonom o politických stranách, výmenu audítora. Ak to samozrejme nevedela už vopred a svojim nekonaním nepostupovala podľa politickej objednávky.
- Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku ani objektívne, ba ani subjektívne nezodpovedá za pridelenie vlastného audítora a objektívne si ho nemôže sama vybrať a objektívne teda nemôže zodpovedať za jeho výkon, resp. za jeho nekonanie. Táto objektívna zodpovednosť leží na ŠKVKF.
- Z uvedeného teda vyplýva, že buď ide o nepochopenie subjektu i objektu objektívnej zodpovednosti, alebo na objednávku o politickú perzekúciu a excelentný príklad zneužitia politickej moci na likvidáciu politickej strany v Európskej únii zatiaľ nevídanú.
- V histórii slovenského štátu už došlo nielen k pokusom o likvidáciu politickej strany, ale i reálnej likvidácii zo strany štátnej moci, ale vždy na základe súdneho procesu. V tomto prípade nebudeme posudzovať, či išlo o vykonštruované politické procesy, alebo nie, hoci to len dokresľuje súčasnú situáciu, pretože vtedy moc aspoň predstierala, že rozpúšťa/likviduje politickú stranu, o ktorej tvrdila, že konala v rozpore s ústavným štátnym zriadením, ale využívala na to súdnu moc. V súčasnosti sa už ale skorumpovaná politická moc ani len nepotrebuje obrátiť na súdnu moc a konštruovať dôkazy o neústavnej činnosti politickej strany. V súčasnosti už má toľko drzosti a arogancie, že na likvidáciu politickej strany výkonná moc využíva samú seba, deštruujúc tak samotný demokratický politický systém trojdelenia moci.
K bodu III.
- ŠKVKF v bode III. svojho písomného vyjadrenia opäť excelentne preukazuje a ESĽP to určite pochopí, ako môže skorumpovaná moc v spolupráci s politickou objednávkou ohýbať a zneužívať zákony, ak potrebuje nielen politicky, ale i dokonca reálne fyzicky beztrestne zlikvidovať svojho politického oponenta. Je priamo neuveriteľné, že aj v tomto bode sa vôbec neštítia preukázať, že ak potrebujú ohnúť zákon v prospech politickej objednávky likvidácie politickej strany, tak sa neštítia ničoho. To, že politická strana sa priamo na súde vynašla a dokázala sa vysporiadať s takouto úrovňou bezprecedentnej arogancie skorumpovanej moci nie je ospravedlňujúce, najmä ak súd priamo citoval zo zákona, v ktorom sú jasne definované výnimky a ktoré dokonca boli sporovým stranám aj doručené v pokynoch k pojednávaniu, ale nakoniec ich samotný súd ignoroval a konal v rozpore so zákonom.
- Slovenskej ľudovej strane Andreja Hlinku bola hrubo odopretá možnosť právneho zastupovania na Správnom súde, na spravodlivom procese, výkonným predsedom Ing. Jozefom Sásikom, čo nemá obdobu od roku 1945. Týmto je hodnoverne dokázané, že ŠKVKF klame keď tvrdí, že politická strana ako účastník konania mala možnosť vystupovať pred súdom a predkladať listiny a dôkazy a vyjadriť sa k tvrdeniam a hypotézam ŠKVKF, keď politickej strane nebol na proces pripustený ňou poverený právny zástupca. Vzhľadom na dôvodenie ŠKVKF požadujeme, aby Najvyšší správny súd určil, či tu právo je, alebo nie je, v súlade s §137 Civilného sporového poriadku.
K bodu IV.
- V bode IV. ŠKVKF opäť absolútne bezprecedentne a bez ostychu arogantne, cítiac objednávku na likvidáciu politickej strany, argumentuje, že „Politická strana tak priamo namieta, že je zodpovedná bez ohľadu na svoje zavinenie, pričom však nechápe, že práve v tom objektívna zodpovednosť spočíva.“ Je pozoruhodné ako môže súdny človek, reprezentujúci ŠKVKF, argumentovať (v bode II.), že žalovaný dôvodí, že je deliktuálne nespôsobilý a zároveň napísať, že žalovaný dôvodí, ako deliktuálne nespôsobilý, že je zodpovedný a pritom si neuvedomovať vlastnú nielen deliktuálnu spôsobilosť, ale dokonca i objektívnu zodpovednosť, konštatovanú vlastným uznesením č. 16/4/1 z roku 2016. Musíme konštatovať, že môže, ak pracuje na politickú objednávku nezákonnej likvidácie politickej strany pomocou zneužitia a ohýbania zákonov.
- Excelentným príkladom skorumpovanosti moci a práce na politickú objednávku sú aj nasledovné vety, preukazujúce uvedenú skutočnosť. ŠKVKF bezostyšne napísala: „Politická strana nie je postihovaná za to, že „nevykonala audit“, resp. za to, že ho nevykonala iná osoba, ale za to, že vo svojej výročnej správe nepredložila zákonom požadované náležitosti (audítorské súčasti VS).“, alebo presnejšie to napíšme a nezmeňme význam výroku pre lepšie pochopenie buď zmätenosti, alebo politickej objednávky skorumpovanej moci: „Politická strana nie je postihovaná za to, že „nevykonala audit“, resp. za to, že audit nevykonala iná jej nanútená osoba, ale za to, že nepredložila touto jej nanútenou osobou, overenie účtovnej závierky a súladu výročnej správy s účtovnou závierkou i preverenie súladu hospodárenia so zákonom o politických stranách, ktorá toto odmietla vykonať.“ (tretí odstavec bodu IV.).
- Opäť to ŠKVKF excelentne šperkuje a spolieha sa na skorumpovanú politickú moc, ktorá dosadzuje sudcov a opäť veľmi jednoducho, prirovnávaním povinnosti predloženia potvrdenia Daňového úradu, či Sociálnej poisťovne a zodpovednosti politickej strany zabezpečiť si tieto potvrdenia, ohýba zákon, tvrdiac, že nedodanie potvrdenia od Sociálnej poisťovne je analogické k nedodaniu auditu. Zvrátenosť tejto analógie spočíva v tom, že štát zastúpený Sociálnou poisťovňou je povinný vystaviť potvrdenie a potom je politická strana objektívne zodpovedná za nedodanie potvrdenia od Sociálnej poisťovne štátu, ale v sporovom prípade objektívne zodpovedný štát nanucuje zmluvný vzťah so súkromnou osobou politickej strane, ktorý nie je bezodplatný, súkromná osoba nie je povinná ho uzavrieť a navyše táto súkromná osoba nie je štátom sankcionovaná za neplnenie nanúteného zmluvného vzťahu a tak porovnáva neporovnateľné a dokonca ohýba zákon prisudzovaním objektívnej zodpovednosti v prípade nenaplnenia, či dokonca neuzavretia zmluvného vzťahu. Toto je vynikajúcou ukážkou zneužitia politickej moci a nerovnosti pred zákonom. Výkonnou mocou doručený audítor nemá žiadne povinnosti. A presúvať objektívnu zodpovednosť výkonnej moci, ktorá nanútila politickej strane audítora, ktorý odmietol vykonať overenie účtovnej závierky, súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a preveriť súlad hospodárenia so zákonom o politických stranách, na politickú stranu, je jasným dôkazom politickej objednávky. Áno ohýbať zákon je možné v skorumpovanej spoločnosti. To či je slovenská demokracia sa schopná ubrániť pred zneužívaním a ohýbaním zákona preukážu nesledujúce kroky súdnej moci.
- Na splynutie skorumpovanej zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci poukazuje aj vyrubenie dane z politickej činnosti pre politické strany nefinancované zo štátneho rozpočtu. Parlamentné politické strany totižto uzákonili, že politické strany nefinancované zo štátneho rozpočtu sú povinné platiť im nanúteného audítora, pričom dokonca výška úhrady nie je ohraničená a môže dokonca prevyšovať výšku všetkého majetku politickej strany. Politické strany platené zo štátneho rozpočtu platia audítora zo štátneho rozpočtu. Príkladná nerovnosť.
- Neveríme, že príklady uvedené v kasačnej sťažnosti boli pre ŠKVKF nepochopiteľné, pretože boli nanajvýš jednoduché. A vyjadrenie ŠKVKF jasne preukazuje ohýbanie zákona, deštrukciu demokracie a nielen pretrvávajúcu politickú perzekúciu, ale i pokus o dokonanie likvidácie demokratického zriadenia nezákonnou likvidáciou politickej strany. Ale pre právnu istotu, že ide o politickú objednávku a nie stratu súdnosti uvedieme ešte jeden jednoduchý príklad: ŠKVKF prisudzuje objektívnu zodpovednosť niekomu kto nevlastní auto a pri spôsobení nehody ani nežil (chcel som napísať nebol v aute a ani na mieste nehody, ale to by tak jasne nepreukázalo politickú objednávku.)
- V samotnom napadnutom nezákonnom rozhodnutí ŠKVKF z roku 2018 totižto na strane 5, druhý odstavec, ŠKVKF konštatuje, že audítor uviedol, že politická strana nemala v rozhodujúcom účtovnom období žiadne príjmy ani výdavky, nevlastnila žiadny majetok a neviedla ani podvojné účtovníctvo a preto odmietol vykonať audit. Sociálna poisťovňa je povinná vydať potvrdenie a politická strana je objektívne zodpovedná za jeho nedoručenie, ale ak audítor, nie je povinný dodať audit a za poskytnutie audítora je zodpovedný zo zákona štát, tak objektívna zodpovednosť je na „dodávateľovi audítora“ – teda na štáte.
- Ak teda táto chiméra ŠKVKF reprezentuje štát, tak to preukazuje len skorumpovanosť politickej moci schopnej na objednávku likvidovať politických nielen protivníkov, ale hocikoho, prostredníctvom ohýbania zákona, dodaním vhodného audítora, ktorý odmietne vykonať audit politickej strany a potom napriek vlastnej objektívnej zodpovednosti za dodanie audítora politickej strane neposkytne politickej strane iného audítora, aby ju potom mohla, bez rozhodnutia súdnej moci, z administratívnej zvrátenej moci dať do likvidácie prisúdením vlastnej objektívnej zodpovednosti likvidovanej politickej strane je zvrátené geniálne. A ak sa ešte nadôvažok istí i skorumpovanou súdnou mocou niet čo dodať.
- Je priamo neuveriteľné, že výkonná moc je už tak skorumpovaná, že jej už nič nebráni písomne a dokonca duplicitne preukazovať svoju aroganciu a politickú zvrátenosť. V bode IV. Vyjadrenia na poslednej strane ŠKVKF opäť zdôrazňuje: „Opakujeme, že politickej strane nie je kladené za vinu nevykonanie auditu účtovnej závierky, ale to, že v príslušnej výročnej správe nepredložila audítorské súčasti výročnej správy…“.Inými slovami ŠKVKF opäť dôvodí, že politickej strane ŠKVKF nekladie za vinu nevykonanie auditu, ale to že ho odmietol vykonať audítor, ktorého politickej strane určila skorumpovaná moc.
- Tu je potrebné sa pozastaviť, že ohýbanie zákona nie je jedinou metódou, ktorú ŠKVKF využíva, ale aj prostá lož. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku totižto predložila kompletnú výročnú správu. A to preukazuje nielen celý žurnalizovaný spis, ale dokonca aj písomné vyjadrenie, ku ktorému sa vyjadrujeme, ako i všetky uznesenia ŠKVKF, hoci sa uvedené snaží zahmlievať na nespočetných stranách. Jediné čo vo výročnej správe chýba je vyjadrenie audítora, ktorý koná, na politickú objednávku, v súčinnosti s výkonnou mocou, so ŠKVKF. Všetko za čo objektívne zodpovedá politická strana bolo ŠKVKF, v súlade so zákonom, doručené.
- Zaujímavým momentom celého politického procesu je okrem presunutia objektívnej zodpovednosti zo žalovanej strany na žalobcu aj skutočnosť, že skorumpovaná politická moc trestá politickú stranu za neoverenie účtovnej závierky, súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a nepreverenie súladu hospodárenia so zákonom o politických stranách audítorom, ktorý konštatoval, že auditovaná politická strana nemá príjem, výdavky a ani majetok. Pokiaľ to skorumpovanej moci vyjde, tak pristúpi k likvidácii politických strán s majetkom. Veď to, že niekto chce audit nuly nie je len chyba krásy, ale bonus, pretože ak sa opierame o skorumpovanú súdnu moc, tak je to bonus pre budúcnosť, pretože vzorové rozhodnutie skorumpovanej moci likvidovaná politická strana nepreplatí.
- Teda inými slovami ŠKVKF spokojne konštatuje, že napriek vlastnej objektívnej zodpovednosti za audítora je za nedodanie auditu, ktorý odmietol vypracovať audítor, ktorého politickej strane určila štátna moc zodpovedná, dokonca objektívne, politická strana.
- Zatiaľ ešte politická moc nepotrebuje až tak ohnúť zákon, aby tvrdila, že Slovenská ľudová strana audit mala (z bodu 19. vlastnila auto), ale ho odmietla poskytnúť. Zatiaľ dôvodí len tým, že netrestá za nevykonanie auditu, ale za jeho nedodanie od audítora, ktorého politickej strane určila samotná štátna moc, pričom audítor určený touto štátnou mocou politickej strane odmietol audit vykonať. A trestom za nedodanie auditu od určeného audítora, ktorý ho odmietol vykonať je likvidácia politickej strany. Toto nemôže byť strata súdnosti. Toto je excelentné preukázanie zneužitia moci, politickej perzekúcie, ohýbania zákona a deštrukcie demokracie.
- Na dokreslenie politickej objednávky je priamo neuveriteľné s akou aroganciou prvostupňový správny súd v bode 43 konštatuje, že ak likvidovanej politickej strane vznikla škoda, tak nech si ju vymáha od audítora. Čo môže ešte lepšie preukazovať skorumpovanie súdnej a politickej moci ak nie toto konštatovanie?
- Tu je potrebné skonštatovať ako arogantne, ak nie úplne s úplnou stratou súdnosti, súdna moc zdôvodňuje svoje rozhodnutie. Na jednej strane konštatuje, že politickej strane mohla vzniknúť škoda a zároveň poškodenej politickej strane navrhuje, že ak už nebude existovať, nech si túto škodu vymáha súdnou cestou. Iba intelektuálne nespôsobilý, alebo pracujúci na politickú objednávku, sudca môže tvrdiť a dôvodiť v súdnom rozhodnutí, že už neexistujúca politická strana má právo si súdnou cestou vymáhať škodu spôsobenú jej nezákonnou likvidáciou.
- Správny súd len vecne skonštatoval, že ak štátna moc zaplatí vhodného audítora, ktorý politickej strane, ktorú chce štátna moc zlikvidovať odmietne overiť účtovnú závierku, súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a preveriť súlad hospodárenia so zákonom o politických stranách, tak ju takýmto postupom, ktorý v tomto procese sledujeme, bez problémov dáme do likvidácie, pretože aj keby politická strana dala audítora na súd, tak proces bude trvať dlhšie ako blesková likvidácia politickej strany. A keď likvidáciu stihneme mihom oka, tak potom budeme argumentovať, že strana v likvidácii nie je právne spôsobilá obracať sa na súdy.
- To je geniálne a musíme zopakovať, že nejaké bantustanové diktatúry, ktoré budú chcieť predstierať demokraciu si môžu vziať príklad, zatiaľ síce iba z prvostupňového slovenského súdnictva, ale vlak sa už rozbehol.
K bodu V.
- V piatom bode Vyjadrenia ŠKVKF dôvodí, že politická strana nepochopila v čom spočíva jej objektívna zodpovednosť a že s uvedeným sa vysporiadala ako žalovaná strana, tak i prvostupňový správny súd. Zdôrazňujeme že jednoduchú logiku základnej školy žalobca využíva nie ako vulgárny argument, ale iba na zdôraznenie absurdnosti a arogancie politicky skorumpovanej politickej moci, ktorá nemá problém ohýbať zákon. Ale ohnúť školskú logiku je ťažšie. To, že úplne školské príklady sú považované za vulgárne je dostatočne preukazujúce ako sa ohýba zákon. K tomu nepotrebujeme citovať zákon, ktorý správny súd nedokázal spätne ani pri zdôvodňovaní rozsudku neohnúť. Veď len v tomto Vyjadrení sa dôvodí, že nevadí, že paragrafové znenie má výnimku v písmene, ktorú samotný správny súd jednoducho ignoroval, pričom mu nevadilo právne zastúpenie organizácie bez identifikátora, IČO – organizovanej skupiny. Zdôvodnenie na medzinárodnej scéne bude jasne a precízne formulované. Odhalenie ŠKVKF demaskovaním jej zločineckej činnosti a politickej perzekúcie účelovo vedenej na zničenie katolíckej Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku, nazýva odporca vulgárnou formou, s ktorou ani nepovažuje za možné vecne polemizovať, dostatočne dokazuje aroganciu a účelovosť konania odporcu.
- Všetko podstatné, ako i právne argumenty, je i v našej pôvodnej žalobe, vyjadreniach k napádanému správnemu rozhodnutiu a v rozhodnutí prvostupňového správneho súdu. Niekto by síce mohol argumentovať, že tak ŠKVKF ako aj Správny súd v Bratislave konal iba v rozpore s princípom Nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, opomenul povinnosť dokazovania v právnej úprave správneho trestania a použil analógiu v neprospech žalobcu, ale my sme presvedčení, že pošliapavanie, nielen, politických práv sa môže stať smutnou realitou, odobrenou súdnou mocou. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu bude len a len o preukázaní, či nepreukázaní politickej objednávky.
S pozdravom
Za Boha život!
Za národ slobodu!
Na stráž, na obranu!
Za tú našu domovinu!
Banská Bystrica dňa 3. marca 2025