Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku si Vás dovoľuje úctivo pozvať na slávnostnú spomienku, 6. októbra 2019 o 14:00 v Žiline, pred Katolícky dom (v súčastnosti Gymnázium sv. Františka z Asissi, ul. J. M. Hurbana 44).
Slávnostná spomienka bude venovaná výročiu prijatia Žilinského manifestu HSĽS a taktiež prijatiu Žilinskej dohody.
5. – 6. októbra sa konala v Katolíckom dome schôdza Výkonného výboru našej strany.
V stredu 5. októbra 1938 Predsedníctvo pripravilo návrh Manifestu slovenského národa, dokumentu o sebaurčení Slovenského národa, ktorý 6. októbra Výkonný výbor jednoznačne schválil.
Manifest slovenského národa
usnesený na zasadnutí výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako právoplatnej politickej predstaviteľky slovenského národa dňa 6. októbra 1938:
Mníchovská dohoda štyroch veľmocí podstatne zmenila štátne a politické pomery v strednej Európe. My Slováci, ako samobytný slovenský národ, žijúci od vekov na území Slovenska, uplatňujeme si svoje samourčovacie právo a preto dovolávame sa medzinárodného zagarantovania nedeliteľnosti svojej slovenskej národnej jednoty a nami obydlenej zeme. Chceme slobodne podľa vlastnej vôle určiť svoj budúci život v plnom rozsahu, v to počítajúc aj štátnu ústrojnosť v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a tak prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe v duchu kresťanskom.
Vytrváme po boku národov, bojujúcich proti marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia.
Sme za mierové vyriešenie sporných problémov v duchu mníchovskej dohody.
Protestujeme čo najrozhodnejšie proti tomu, aby hranice Slovenska určované boli bez nás, bez plnoprávnych zástupcov slovenského národa. Žiadame medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v cudzine.
Žiadame rýchlu demobilizáciu.
V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boja.
Nech žije sloboda slovenského národa!
Nech žije slovenská vláda na Slovensku!
6. októbra po prijatí Žilinského manifestu podpísali s našou stranou dohodu delegát agrárnej strany, národných socialistov, živnostenskej, fašistickej a Slovenskej národnej strany.
Vyhlásenie
I. Podpísaní osvojujeme si návrh Hlinkovej slovenskej ľudovej strany na vydanie ústavného zákona o autonómii Slovenska tak, ako bol podaný v poslaneckej snemovni v roku 1938 a uverejnený v Slováku v čísle 129 zo dňa 5. júna 1938. Zaväzujeme sa, že sa všetci všetkými silami vynasnažíme, aby tento návrh bol národným shromaždením ústavne prijatý najneskôr do 28. októbra 1938. Ústavným prijatím tohoto návrhu bude štátoprávne postavenie Slovenska definitívne vyriešené.
II. Vládna a výkonná moc na Slovensku má sa okamžite odovzdať do rúk slovenskej vlády, preto žiadame okamžite poveriť podpredsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany poslanca Dr. Jozefa Tisu, aby ako dezignovaný predseda sostavil v dohode s podpísanými politickými stranami prvú slovenskú vládu pozostávajúcu z predsedu a štyroch členov ministrov a navrhol ju na menovanie.
Podpísaní prijímajú návrh zákona na decentralizáciu vládnej a výkonnej moci tak, ako je k tomuto prehláseniu pripojený. Tento návrh má sa prijať a uskutočniť v najkratšom čase, aby aj do uskutočnenia prvého bodu tohoto vyhlásenia vládna a výkonná moc dostala sa nielen fakticky, ale i právne do rúk Slovákov.
Dané v Žiline dňa 6. októbra 1938.
Za agrárnu stranu Žilinskú dohodu podpísali P. Teplanský, J. Ursíny, J. S. Vančo, J. Petrovič, J. Lichner, K. Rynárik, O. Devečka, K. Stodola, A. Šelmec, J. Styk a M. Polák, za živnostenskú stranu J. Liška, za Čs. stranu národnosocialistickú E. B. Lukáč, za fašistickú stranu J. Ivák, za SNS M. Vančo a J. Paulíny-Tóth, za HSĽS J. Tiso, K. Sidor, J. Buday, J. Sivák, M. Sokol a K. Mederly.
Na rokovanie sme nepozvali zástupcov sociálno-demokratickej strany a komunistov (strany s marxistickou ideológiou).
Návrh zákona o decentralizácii vládnej moci
Národné shromaždenie republiky Československej usnieslo sa na tomto
§ 1.
Cieľom zabezpečenia prajného vývinu slovenského národa v rámci republiky Československej upravuje sa verejnoprávne postavenie Slovenska a jeho národných, politických, kultúrnych, hospodárskych a sociálnych záujmov a v dôsledku toho decentralizuje sa vládna a výkonná moc na Slovensku.
§ 2.
Vládnu a výkonnú moc na území slovenskej krajiny vykonáva slovenská vláda, pozostávajúca z piatich členov – ministrov. Výnimku tvorí agenda ministerstva zahraničia, národnej obrany, správa štátneho dlhu a uzavieranie pôžičiek pre spoločné potreby štátu.
§ 3.
Jeden z piatich ministrov bude poverený funkciou predsedu slovenskej vlády. Všetci piati ministri sú zároveň aj členmi ústrednej vlády v Prahe.
§4.
Na Slovensko takto prenesená vládna a výkonná moc, rozdelí sa na odbory takto:
Vnútro, spravodlivosť a zdravotníctvo: sem patrí doterajšia agenda ministerstva vnútra, zdravotníctva a telesnej výchovy a spravedlivosti. Doprava: sem patrí agenda ministerstva pôšt a telegrafov a železníc. Hospodárstvo: sem patrí agenda ministerstva verejných prác, obchodu, priemyslu a zemedelstva. Osvetový: sem patrí agenda ministerstva školstva a národnej osvety. Finančný a sociálny: sem patrí doterajšia agenda ministerstva financií a sociálnej pečlivosti.
Všetky štátne podniky, jestvujúce na území Slovenska, podliehajú rozhodujúcej právomoci slovenskej vlády, ktorá ich zadelí do patričného odboru.
§5.
Úmernú čiastku rozpočtových výdavkov ustáli paritná komisia, určená s jednej strany ústrednou vládou a s druhej strany slovenskou vládou.
§ 6.
Zákon tento nadobúda účinnosti hneď vyhlásením a platí pokiaľ sa ustanoví autonómna vláda za zmenenej ústavy.
§ 7.
Previesť tento zákon ukladá sa ústrednej vláde a slovenskej vláde spoločne.
V Žiline 6. októbra 1938
Návrh zákona podpísali:
P. Teplanský, K. Stodola, J. Ursíny, J. S. Vančo, Ing. J. Líška, J. Lichner, K. Rybárik, O. Devečka, dr. E. B. Lukáč, A. Šelmec, Ing. J. Styk, dr. M. Vančo, dr. J. Paulíny-Tóth, dr. J. Ivák
5. októbra abdikoval prezident Česko-Slovenska Edvard Beneš a čs. vláda prijala návrhy prednesené našim predsedom J. Tisom – uznala svojbytnosť slovenského a českého národa, súhlasila s rozšírením právomoci krajinských (zemských) snemov, s obnovením ministerstva pre správu Slovenska a s požiadavkou, aby boli český a slovenský jazyk štátnymi jazykmi.
6. októbra pražská vláda vymenovala Jozefa Tisa za ministra pre správu Slovenska a 7. októbra vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov (M. Černák – školstvo, F. Ďurčanský – spravodlivosť, J. Lichner – doprava, P. Teplanský – financie, Tiso mal tiež na starosti vnútro).
8. októbra 1938 sa v pražskom parlamente zišli predstavitelia väčšiny českých politických prúdov so zástupcami HSĽS a s novými členmi slovenskej autonómnej vlády. Účastníci tohto rokovania súhlasili s prijatím autonomistického návrhu HSĽS z júna 1938, a tak v územne oklieštenom štáte vzniklo nové štátne usporiadanie (bez toho, aby malo právne ukotvenie). Republika sa zmenila na federatívny štát s názvom Česko-slovenská republika a Slovensko dostalo názov Slovenská krajina.
Slovenská autonómna vláda sa stala súčasťou celoštátnej vlády v Prahe a ujala sa moci, v nedeľu, 9. októbra a vykonávala svoju funkciu až do 20. januára 1939, kedy prezident Česko-Slovenska Emil Hácha vymenoval novú, šesťčlennú slovenskú vládu.
Deklaráciu podpísanú v Žiline formálne ratihabovalo Národné zhromaždenie Republiky Česko-slovenskej ústavným zákonom 299/1938 z 22. novembra 1938 ako Zákon o autonómii Slovenskej krajiny. 30. novembra Národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta Česko-Slovenska Emila Háchu.
S pozdravom
Za Boha a národ!
Verní sebe, svorne napred!
V Bratislave 1. októbra 2019.
RNDr. Andrej Trnovec, predseda SR SĽS