Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku, založená Andrejom Hlinkom 5. marca 1894 na výzvu pápeža Leva XIII., si Vás dovoľuje stručne oboznámiť s historickými udalosťami, prebiehajúcimi v slovenskom parlamente, prostredníctvom internetu, vzhľadom na zrušenie plánovaných spoločenských podujatí.

Vymenovanie vlády Slovenskej krajiny 20. januára 1939
Programové vyhlásenie vlády z 21. februára 1939
Hlasovanie o vládnom vyhlásení 23. februára 1939
Snem Slovenskej krajiny sa 14. marca 1939 stáva Slovenským snemom
Predseda vlády Sidor referuje Snemu o dianí
Poslanec Tiso referuje Snemu o dianí
Hlasovanie Slovenského Snemu o vyhlásení samostatnosti
Prijatie zákona o samostatnom Slovenskom štáte
Vymenovanie vlády Slovenskej republiky 14. marca 1939

Vymenovanie vlády Slovenskej krajiny 20. januára 1939

Na 2. schôdzke Snemu Slovenskej krajiny, 21. februára 1939, tajomník Snemu Foltín oboznámil členov prvého Snemu Slovenskej krajiny s prípisom predsedu vlády republiky Česko-Slovenskej Dr. Edvarda Beneša o vymenovaní novej vlády Slovenskej krajiny:
Predsedníctvu Snemu Slovenskej krajiny v Bratislave.
Pán prezident Republiky prijal podanú mu demisiu vlády Slovenskej krajiny, sprostil predsedu vlády a ostatných členov vlády úradov a menoval na návrh predsedníctva Snemu Slovenskej krajiny rozhodnutím zo dňa 20. januára 1939 poslanca Msgre dr. Jozefa Tisu za predsedu vlády Slovenskej krajiny a poveril ho vedením vecí spadajúcich na Slovensku do oboru ministerstva vnútra. Súčasne vymenoval za členov tejto vlády pána: poslanca Jozefa Siváka a poveril ho vedením vecí spadajúcich na Slovensku do oboru ministerstva školstva a národnej osvety; poslanca Pavla Teplanského a poveril ho vedením vecí spadajúcich na Slovensku do oboru ministerstva financií; poslanca dr. Ferdinanda Ďurčanského a poveril ho vedením vecí spadajúcich na Slovensku do oboru ministerstiev dopravy a verejných prác; poslanca dr. Mikuláša Pružinského a poveril ho vedením vecí spadajúcich na Slovensku do oboru ministerstiev priemyslu, obchodu a a živností a poľnohospodárstva; poslanca dr. Miloša Vanču a poveril ho vedením vecí spadajúcich na Slovensku do oboru ministerstva pravosúdia. Členovia vlády Slovenskej krajiny zložili ústavou predpísaný sľub do rúk prezidenta republiky, dňa 21. januára 1939.

Programové vyhlásenie vlády z 21. februára 1939

Následne Snem pristúpil k 1. bodu programu – k vládnemu vyhláseniu a predseda Dr. Sokol udelil slovo pánovi predsedovi vlády Dr. Jozefovi Tisovi:

Slávny Snem !

V mene vlády Slovenskej krajiny po prvý raz sa ujímajúc pred samostatným slovenským Snemom slova, aby som vyložil v podobe vyhlásenia vlády program našej činnosti v najbližšej budúcnosti, nemôžem inšie urobiť, ako biblickej frazeológie použiť a v mene národa slovenského povedať: Blahoreč duša moja Pánovi, lebo učinil so mnou veľké veci ten, kto je mocný! V plnosti času zhliadol na národ náš milosrdný Boh a zo zmätku politického, z hroziacej katastrofy sociálnych prevratov vyviedol národ náš slobodný a dal mu správu vecí do vlastných rúk! Národ slovenský po tisícročnej prestávke, po dlhoročných bojoch za svoje národné práva má svoju vládu, má svoj snem, buduje svoj štát. Nebolo v dejinách národa slovenského pokolenia, ktorému by bola bývala zverená hrivna taká vzácna, ako generácia naša. Mimoriadny údel tento zaväzuje nás k jedinečnej zodpovednosti za svedomité narábanie s tou hrivnou, aby sme nielen udržali štát, ktorý nám bol daný, ale aby sme ho od prvých základov tak budovali, aby trval a prekvital pre všetky pokolenia v budúcnosti. (Potlesk.)

Tu na pôde svojho snemu budujeme svoj štát, svoj nový štát, svoj slovenský štát. (Búrlivý potlesk.)

Doterajšia naša politická práca na pôde parlamentu česko-slovenského bola určovaná predovšetkým záujmami národa slovenského a len v druhom rade sa riadila záujmami štátu spoločného. Rozdelenie politických síl v prvej republike vyvolalo túto diferenciáciu nášho postupu. Tlak väčšiny na národný svojráz slovenského národa, zjednocovacie snahy smerujúce k zániku slovenského národa ako etnickej jednoty a slovenčiny ako samostatného jazyka, určovali náš postup, ktorý sa musel koncentrovať na obranu ale i na posilnenie národa. Predovšetkým tejto okolnosti sa musí pripísať, že hoci prvá republika bola podľa názvu štátom naším, museli sme postaviť národ nad štát, ba proti štátnej moci, ktorú vykonávali stranícky predpojatí politici. Tomuto neprirodzenému stavu je koniec: národ slovenský buduje si svoj štát, ktorý je orgánom jeho suverenity, je vykonávateľom jeho vôle, je ochrancom jeho záujmov. Nikdy viac sa nesmie stať, aby národ slovenský sa dostal do protivy so svojím štátom. Od 6. októbra 1938 národ slovenský a štát slovenský je jedno a to isté: rozkvet a úpadok jedného znamená úspech alebo rozklad druhého. Byť slovenským vlastencom a ideálnym národovcom, znamená byť oddaným budovateľom štátu slovenského. Láska k národu slovenskému konkretizuje sa v oddanosti a vernosti k štátu slovenskému. K hodnotám národným, za ktoré sme sa oduševňovali, ako je reč, spev, výšivka, folklór slovenský pristupuje teraz zákon slovenský, úrad slovenský, daň slovenská, armáda slovenská atď., lebo máme už nie len svoj národ, lež máme a budujeme i svoj štát.

Tento náš slovenský štát je síce pokračovateľom starého štátu česko-slovenského, vyrastá akoby z neho, ale je novým štátom, nielen pre zmenené štátoprávne postavenie dvoch národov v rámci nového štátoprávneho zriadenia, ale pre zrevidované chápanie úloh štátu vôbec. Náš nový štát nechce a nebude slúžiť nijakej strane alebo triede, ale nad všetky takéto a podobné odtienky povýšený, slúžiť bude len veľkým všeobecným záujmom celého národa slovenského. (Potlesk.) Budujeme nový štát v novom chápaní. Štát nám je nie modlou, ktorej obetujeme i národ, ale nie je ani zvrchovaným činiteľom, od ktorého očakávame všetko. Štát náš bude novým štátom, na ktorý hľadíme ako na potrebný prostriedok riadenia života národa, ktorý budujeme len v tej miere, v akej to vyžaduje potreba života národa. Nedržíme štát len preto, aby sme mali štát, ale preto, a len potiaľ, ako ho potrebuje národ. Uvedie sa takto na pravú mieru zástoj štátu, aby sa upravil i náš pomer k štátu, z ktorého musí nastať i základná preorientácia širokých vrstiev národa. Dlhou politickou tradíciou predošlých čias bol vypestovaný názor, že štát je chlebodarcom, ku ktorému sa utieka každý. Nával do štátnych úradov, uchádzanie sa o subvencie štátu bolo symptomatickým zjavom zašlej doby. Budujeme nový štát, ktorý nebude zaopatrovacím ústavom pre jednotlivcov, preto upotrebí služby jednotlivcov len natoľko, nakoľko to služba všeobecná vyžaduje. Nový štát nebude subvencujúcim ústavom, lebo nie je bohatým strýčkom, ktorý by mal vlastné zdroje bohatstva, z ktorých odmeňuje jednotlivcov, ale je iba manipulantom hmotných prostriedkov, ktoré mu národ zverí cieľom upravovania všeobecných záujmov.

Náš nový štát nebude prekrmovať svoj úradnícky aparát len preto, aby zabezpečil životnú existenciu tomu alebo onému jednotlivcovi, ale zamestnávať bude len toľko ľudí, koľko je na vykonávanie jeho funkcií bezpodmienečne potrebné, aby sa príliv nových pracovných síl upravil smerom k súkromnému podnikaniu obchodnému a priemyselnému. Bolo to neblahým následkom bývalého straníckeho systému, v ktorom si každá politická strana získavala voličov ich umiestňovaním v štátnych úradoch bez ohľadu na to, či to bolo potrebné, alebo nie. Uplatňovali si teda politické strany svoje stranícke záujmy na účet štátu, ale i na účet celého nášho verejného a hospodárskeho života V tomto ponímaní štátu stali sme sa národom štátnych zamestnancov, od štátu závislých, pod firmou štátu sa skrývajúcim politickým stranám ešte i svoje národné povedomie obetujúcich helotov. A zatiaľ, kým takto odčerpávala národnú energiu politická korupcia, obchod, priemysel a iné slobodné povolania zaujal cudzí živel, ktorý sa ľahko zmocnil hospodárskeho potenciálu národa a zotročil národ so stránky hospodárskej. Budujeme si nový štát, ktorý nebude odčerpávať národnú energiu preľudňovaním byrokratického aparátu, aby si národ zaujal svoje patričné miesto v hospodárskom živote. K tomuto cieľu bude potrebná radikálna preorientácia našej verejnej mienky, aby sme sa stali namiesto národa štátnych zamestnancov, národom voľných povolaní na poli obchodnom a hospodárskom, aby nie národ bol pre štát, ale aby štát mal koho spravovať.

Náš nový štát má byť slovenským štátom, čo práve preto, že má byť novým štátom, nemá znamenať šovinistický, neznášanlivý, práva iných národov nerešpektujúci štát. Štát slovenský má byť štátom slovenskej tradície. A táto slovenská tradícia znamená vládu ducha, lebo duch bol ten, čo nás udržoval a k víťazstvu priviedol. Z etnickej našej malosti a z hospodárskej slabosti vyrástla naša orientácia k silnému duchu ako činiteľovi, ktorý nás môže udržať a ktorého si vypestovať môžeme. Imponuje nám bohatstvo, ale nás nedráždi, lebo vieme, čo ono znamená bez ducha. Obdivujeme zázraky techniky, ale nás neuspokojujú, lebo pamätáme na to, že duch je, čo obživuje. Studení bez vnútorného zanietenia stojíme pred strojom, ktorý zbytočným robí človeka, lebo však človek je korunou prírody a najbližším cieľom všetkého podnikania. Preto s určitou dávkou skepse prijímame všetko, čo je veľkolepé, jedinečné, čo je výrazom púhej fyzickej sily, bez akéhokoľvek vánku ducha a bez akéhokoľvek určenia k službe lepšieho, šľachetnejšieho ľudského života.

Duchovný charakter našej literatúry, duchovný náter nášho ľudového umenia nám určuje naše miesto, aby sme sa i v budúcnosti hlásili k nadvláde ducha, ktorý je dušou našej histórie. Slovenský štát bude teda mocou duchovnou, ktorá si nebude zakladať na bohatstve, na zbraniach, na metódach policajnej brutality, ale na pestovaní duchovných hodnôt slovenského svojrázu, medzi ktoré patrí prostota života, čistota mravov, sociálne vyrovnanie stavov, na spravodlivosti založená národná znášanlivosť. Takto budovaný štát slovenský bude celý náš, ku ktorému sa vinieme s detskou prítulnosťou bez obavy, že by sa stal predmetom nenávisti iných. Vyhradený nám bol štát slovenský na tomto území preto, že tu býva svojrázny národ slovenský; konzervácia etnických svojráznych hodnôt slovenských bude vždy i v budúcnosti príčinou volania po jestvovaní a uznaní štátu slovenského na tomto území.

Budujeme svoj slovenský štát, aby národ slovenský v rámci tejto mocenskej organizácie sa národne uplatnil podľa svojrázu v rodine ostatných národov. Záujem národa slovenského bol hýbadlom nášho boja v minulosti, ten istý záujem bude našou smernicou vždy i v budúcnosti. Náš politický boj v minulosti viedol sa väčšinou smerom kultúrnym a ešte väčšmi smerom štátoprávneho zaistenia slovenského národa. Na tomto poli dosiahli sme síce pekných úspechov, no ešte ani zďaleka nie takých, akých si záujem národa v tomto ohľade vyžaduje. Ide predovšetkým o konečné vybudovanie štátoprávneho postavenia národa slovenského. Tak sa stane uzákonením Ústavnej listiny Slovenskej krajiny, čo bude najvážnejším predmetom našej najbližšej zákonodarnej činnosti, popri tých potrebných zariadeniach, ktoré ako svoj vlastný rokovací poriadok snemovne a iné viac-menej technického rázu predlohy budú vybavené ako základné podmienky riadneho behu parlamentu. Bude to príležitosťou, pri ktorej sa slovenský snem bude môcť zapodievať so základnými otázkami národa slovenského a som si istý, že každý člen tohto parlamentu, vedomý súc si svojej zodpovednosti, zapodievať sa bude týmito otázkami jedine s hľadiska záujmu národa slovenského. Pri tejto príležitosti prestaneme byť prívržencami teoretických systémov, nebudeme mať na mysli ideologické zameranie, budeme všetci jedine Slovákmi, ktorí jedine záujem svojho národa majú na mysli. A to nie záujem chvíľkový, nie konjunkturálny záujem, keďže nejde o zákon jednoduchý, ale o zákon ústavný, na dlhé časy platiaci, aby sa teda zabezpečil záujem národa na dlhé časy a na všetky možnosti, ktoré sa v ďalekej budúcnosti môžu vynoriť. Preto bez toho, aby som chcel predbiehať tomuto historickému rokovaniu o ústavnej listine, isté je už dnes jedno, a to: že suverenita národa slovenského nesmie byť ani týmto ústavným zákonom tak viazaná, aby ťažkosti technického rázu mohli byť prekážkou jeho rozhodovania o svojich veciach, alebo aby sa z ústavnej zaviazanosti pobádal ktokoľvek k nedostatočnému rešpektovaniu záujmu národa slovenského. Národ slovenský je suverénny, tvorí si svoj štát, musí mať možnosť, aby svoje suverénne právo uplatňovať mohol vždy, neviazaný ani dlhočasným charakterom ústavnej listiny.

Vzhľadom na terajšiu líniu nášho politického života, že sa utvorila jedna strana, usudzuje sa, že sa vláda zariaďuje na totalitný systém a chce vykonávať určitého druhu autoritatívny režim. I keď sme zlikvidovali najhoršie ovocie demokracie, straníckosť, nič nie je nám vzdialenejšie, ako vykonávať totalitu štátnej moci, čo nasleduje už z tohto nášho zásadného stanoviska, že i štátnu moc podriaďujeme zákonu mravnosti a práva; podľa ktorej zásady štát musí rešpektovať práva indivídua, rodiny, spoločnosti a miestnych samospráv; za sväté považuje právo rodičov na výchovu svojich dietok; právo slobodného vierovyznania, garantuje právo súkromného vlastníctva a zabezpečuje pokojné spolunažívanie práce a kapitálu, zamestnávateľa a robotníka. Štát pokladá sa za usmerňovateľa, ale nie za monopolného vykonávateľa individuálneho podnikania. Ak môže byť u nás reč o totalite, tak je to len totalita národa, ktorá naznačuje všeobecne v prospech národa koncentrujúcu snahu, aby všetko, čo tu žije, tu pracuje, čo sa tu podniká, išlo v prospech národa. Za týmto účelom utvorená jednota národa pod heslom „všetko za národ“ všetkých zložiek národa do práce za blaho znamená teda disciplinovanú organizovanosť všetkých zložiek národa do práce za blaho národa. Jednotou touto na večné veky vypudená bola z radov našich roztrieštenosť podľa triednych záujmov, aby nás všetkých ovládal vždy záujem celého národa. Predstaviteľkou a vykonávateľkou jednoty národa na poli politickom je jednotná strana, ktorá pre toto základné od minulosti odlišné svoje postavenie je viac orgánom štátnym ako reprezentantom určitej skupiny ľudí, a vo svojom zložení strana táto, poťažne jej poslanci nie sú viac zástupcami tej či onej skupiny, ale každý poslanec z hocijakej skupiny vyrastlý pokladá sa za poslanca celého národa a veci svojej skupiny zapína do záujmovej sféry celého národa. Prirodzené rozvrstvenie národa na stavy, ktoré budú vybudované od najnižších základov v obciach až po najvyššie vrcholy celonárodné, vyrovnané a zjednotené bude v reprezentácii jednej strany, ktorá stavovské záujmy zjednotené pod jedným fórumom prenáša na pole politické do parlamentu a ostatné zastupiteľské orgány v okresoch a v obciach.

Suverenitu svoju národ slovenský uplatňovať bude vo svojom štáte so stálym zreteľom na prirodzené kultúrne a hospodárske práva svojich inonárodných občanov, Rusínov, Nemcov, Maďarov, ktorým zabezpečíme podmienky ich národného života, pravda s poukazom nato, že očakávame, aby to isté bolo zabezpečené naším bratom Slovákom pod inou štátnou suverenitou žijúcim. (Búrlivý potlesk. ) Ale ako naši inonárodní spoluobčania nechcú sa stať korisťou slovenskej nadvlády, takiste ani oni nechcú byť favorizovaní na úkor slovenskej pospolitosti; ako oni nechcú, aby boli nútení svojou hrivnou prispievať k zveľaďovaniu slovenského života, ani nečakajú, aby sa im na účet slovenský v akomkoľvek smere nadržiavalo. Clara pacta-boni amici bude iste zdravou zásadou k obapolnému uspokojeniu. Takouto všeobecnou otázkou je i otázka židovská, ktorej riešenie je vecou už najbližších dní. Je to otázka už viac-menej medzinárodného charakteru, nakoľko sa ňou zapodieva už každý národ. Nevyhýba sa riešeniu otázky židovskej ani národ slovenský. Pri riešení tejto otázky nemôže ísť podľa vzoru ktoréhokoľvek iného národa s ohľadom na svoje postavenie medzi národmi a na možné následky riešenia toho v živote národa. Je dôkazom vyspelosti nášho národa, že napriek všetkým popudzovaniam národ slovenský vyčkal zákonité riešenie otázky židovskej a ubezpečujem slovenský národ, že pri riešení tomto nič inšie nás nebude viesť, ako záujem slovenského národa. Tým istým hľadiskom vedení budujeme svoj štát v prirodzených hraniciach svojich síl v ohľade medzinárodnom a vojenskom. Poučení minulosťou vyvarovať sa musíme každému velikášstvu, aby sme nepopudzovali proti sebe svetovú verejnosť a nemárnili svoje skromné hmotné prostriedky na zariadenia opravdovým záujmom národa neslúžiace. Chceme byť zastúpení vo svete, aby sme udržali svoje hospodárske a kultúrne styky so svetom, chceme mať svoju obranu, aby sme neboli vystavení na milosť iným, no obe tieto naše reprezentácie musia byť primerané našej finančnej nosnosti, čo sa iste podarí, ak iného druhu opatreniami nebudeme sami vyvolávať potrebu rozsiahleho aparátu diplomatického a vojenského. Ako malý národ chceme žiť s každým v priateľstve a preto sa nepridávame k nijakým mocenským skupinám, ktoré vyvolávajú žiarlivosť iných. Tým menej sa pridáme k takým útvarom, ktoré sú nám i s ideovej stránky cudzie. Preto sme za zjednodušenie nášho zahraničného zastúpenia, sme za reštrikciu armády tak do počtu ako i do trvania výcviku. Národ slovenský iste potrebuje mnoho z tých prvkov, ktoré vojenský výcvik mladému mužovi dodáva, potrebuje teda vojenského výcviku a tak riadnej armády, ale nemôže si dovoliť, aby udržiavanie armády prekážalo jeho hospodárskemu životu odoberajúc pracovné sily od tvorenia nových hodnôt a odčerpávalo jeho finančné prostriedky od prepotrebných kultúrnych a iných produktívnych investícií. Slovom, zahraničná reprezentácia a vojenská pohotovosť nesmie oslabovať životnú silu národa, nesmie zdržovať jeho napredovanie na poli kultúrnom a hospodárskom, a preto nesmie odčerpávať jeho daňové prostriedky v takej miere, že by svoje domáce životné potreby nemohol zaokrývať normálnou cestou.

Slávny Snem! Nech je mi dovolené dotknúť sa teraz podrobnejšie otázok, ktoré zamestnávajú vládu, ako naše najbližšie úlohy v jednotlivých oboroch slov. verejného života.

Na poli všeobecne normotvornom, a to tak pri príprave vládnych predlôh pre Snem Slovenskej krajiny, ako aj v rámci vládnej moci nariaďovacej, bude sa činnosť vlády uberať dvojakým smerom: Zrevidujú sa všetky dosiaľ vydané právne normy: zákony, vládne nariadenia a iné právne pravidlá, či a nakoľko vyhovujú potrebám Slovenskej krajiny. Ďalej budú sa pripravovať osnovy nových zákonov a budú sa vydávať nové vládne nariadenia a iné právne predpisy, nakoľko to budú vyžadovať zmenené pomery.

Tu treba sa zmieniť predovšetkým o ústavnom zákone číslo 330 Sb. z. a n. zo dňa 15. decembra 1938 o zmocnení na zmeny ústavnej listiny a ústavných zákonov republiky Československej a o mimoriadnej moci nariaďovacej. Vláda Slovenskej krajiny nemienila zasahovať do zákonodarnej moci Národného shromaždenia a Snemu Slovenskej krajiny, ale veľmi vážne pomery blízkej minulosti donútili slovenskú vládu, aby aj do toho času, kým slávny snem započne svoju zákonodarnú činnosť, upravila niektoré pomery na podklade tohto zmocňovacieho zákona. Podľa tohto zmocňovacieho zákona vydala slovenská vláda predovšetkým nariadenie o volebnom práve utečencov do Snemu Slovenskej krajiny, ktorým bolo aj Slovákom, uchýlivším sa na Slovensko zo zabraného územia, umožnené vykonať také význačné a čestné právo, akým boli práve voľby do prvého slovenského snemu.

Ďalej podľa uvedeného zákona vydala vláda Slovenskej krajiny nariadenie o prechodnej úprave otázok kinematografie a filmovníctva v Slovenskej krajine. Týmto nariadením chcela slovenská vláda čím skôr aspoň v základných veciach usmerniť činnosť, ktorá má pre kultúrnu a mravnú výchovu slovenského národa taký veľký význam. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Dr. Mederly.)

Na prechodný čas, kým totiž bude každému obyvateľovi Slovenska zaistená na jeho území práca, bolo treba upraviť predpisy o štátnom príplatku k podpore nezamestnaným. Stalo sa nariadením vlády zo dňa 29. decembra 1938, vydaným podľa uvedeného zákona. Do poisťovníctva zasiahla slovenská vláda podľa tohto zákona nariadením o dočasnej úprave pomerov zamestnancov poisťovní, prevádzajúcich poistenia na Slovensku. Táto úprava javila sa potrebnou s ohľadom na to, že tuzemským poisťovniam zabraním územia odpadla značná časť obchodov. Na poli daňovom bolo treba zaistiť, aby dane z podnikania na Slovensku plynuli do pokladnice Slovenskej krajiny.

Stalo sa tak nariadením slovenskej vlády o zdaňovaní prevádzkarní so sídlom mimo územia Slovenskej krajiny. Konečne do tohto odvetvia činnosti vlády Slovenskej krajiny spadajú nariadenia o predĺžení zmenečno-právnych lehôt a to organizácii niektorých finančných úradov (č. 1 a 2/1938 Ú. n.)

Pomery po 6. októbri 1938, najmä pred vydaním zmocňovacieho zákona vyžadovali, aby niektoré naliehavé otázky upravila slovenská vláda nariadeniami, pri ktorých nebolo možné dodržať predpis § 55 Ústavnej listiny, že totiž nariadenia môžu byť vydané len k prevedeniu určitého zákona a v jeho medziach. Tieto nariadenia mohli by sme nazvať nariadeniami revolučnými, ktoré však po navrátení sa do ústavných pomerov musia byť konvalidované schválením so strany Snemu Slovenskej krajiny. Má sa tak stať schválením zákona o vyhlasovaní právnych pravidiel orgánov Slovenskej krajiny a o priznaní platnosti zákona niektorým nariadeniam vlády Slovenskej krajiny. Osnova tohto zákona sa slávnemu Snemu súčasne predkladá. Už zo samého názvu týchto nariadení plynie, že išlo o úpravu otázok, ktoré vyžadovali naliehavého riešenia so strany autonómnych orgánov Slovenskej krajiny. Ide celkove o 18. nariadení. Spomeniem len niektoré:

Nariadenie o dočasnej úprave verejného notárstva na Slovensku;
Nariadenie o zavedení všeobecného nedeľného odpočinku;
Nariadenie o zaistení majetku spolkov a korporácií, ktorých ústredie je mimo Slovenska;
Nariadenie o rozpustení všetkých polovojenských organizácií;
Nariadenia o niektorých opatreniach proti zastavovaniu podnikov a prepúšťaniu zamestnancov;
Nariadenie o dočasnej úprave pokračovania pred civilnými súdmi a o upravení občiansko-právnych lehôt;
Nariadenie, ktorým sa rozširuje obvod pôsobnosti riaditeľstva pôšt a telegrafov v Bratislave;
Nariadenie o dočasnom upravení služobného pomeru štátnych a iných verejných zamestnancov a penzistov, ktorí mali pôsobisko na území odstúpenom Maďarsku, Poľsku alebo Nemecku;
Nariadenie, ktorým sa prechodne odkladá úrokovanie a umorovanie niektorých neštátnych pevne zúročiteľných cenných papierov;
Nariadenia o schválení stanov Hlinkovej gardy, rozpustení telovýchovných spolkov a o majetku týchto spolkov;
Nariadenie o organizácii niektorých ministerstiev Slovenskej krajiny;
Nariadenie o dočasnom obmedzení prevodov hospodárskych podnikov a
Nariadenie, ktorým sa odkladajú exekúcie a konkurzy.

Čo sa týka nastávajúcej práce na poli legislatívnom, tá je veľká a zodpovedná.

Slávny Snem bude musieť tvoriť predovšetkým tie najpotrebnejšie zákony, ktoré sa stanú základnými kameňmi nášho právneho poriadku. Medzi tieto patrí v prvom rade Ústava Slovenskej krajiny, ktorú už aj ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny spomína v druhom odseku § 9. V tejto ústave treba upraviť najmä moc zákonodarnú, zloženie a pôsobnosť snemu, moc vládnu a výkonnú, organizáciu vlády, ministerstiev a nižších správnych úradov, moc sudcovskú, práva, slobody a povinnosti občianske, najmä slobodu osobnú a majetkovú, slobodu tlače, zhromažďovacie a spolkové právo, právo petičné, listovné tajomstvo, slobodu učenia a svedomia, slobodu prejavu mienky, ochranu manželstva a rodiny, ochranu a práva národných, náboženských a rasových skupín a to obdobne, ako tak činí ústavná listina. Táto úprava bude musieť byť, pravda, riešená v duchu a pod zorným uhlom tých zásad, z ktorých sa nové Slovensko zrodilo. Najmä bedlive bude treba uvážiť potrebnú novú administratívnu organizáciu Slovenska. Dobrá administrácia musí byť spravodlivá, rýchla, bezprostredná a lacná, nie len pre štát, ale aj pre občianstvo. Že na terajšej administratívnej organizácii treba mnoho meniť, to sa všeobecne pociťuje.

Popri reorganizácii na Slovensku už existujúcich úradov, treba zriadiť úrady a orgány, ktoré sám zákon o autonómii Slovenska predpokladá. Je to predovšetkým účtovný kontrolný úrad, v súsedníctve najvyšší správny súd a najvyšší súd. Ukazuje sa aj potreba zriadiť štatistický úrad pre osobitné pomery Slovenska a samostatný Štátny zdravotný ústav pre krajinu Slovenskú.

Z význačnejších osnov, predkladaných už zákonom o autonómii Slovenskej krajiny, prichodí do úvahy aj zákon o slovenskej krajinskej príslušnosti, k vypracovaniu ktorého sa prikročí hneď, ako bude upravené opčné právo medzi Maďarskom a Slovenskom.

Pri legislatívnych prácach musí Snemu Slovenskej krajiny záležať na sústavnej kodifikácii právnych predpisov, aby sa občianstvu Slovenskej krajiny dostalo prehľadných zákonov a aby bolo odstránené obťažné vyhľadávanie právnych predpisov v doterajšom labyrinte zákonov a nariadení. Docieli sa tým nie len to, že občan Slovenska bude lepšie informovaný o platnom práve, ale aj snadnejšia aplikácia práva s úradmi a súdmi. Tu, pravda, veľká úloha pripadá legislatívnym oddeleniam príslušných ministerstiev, ktoré musia vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby pred Snem Slovenskej krajiny sa dostali osnovy ucelené a zjednocujúce všetky predošlé predpisy.

S touto otázkou súvisí aj otázka publikácie právnych pravidiel. Tu vláde Slovenskej krajiny pôjde predovšetkým o to, aby normy a predpisy neboli roztrieštené v rozličných publikačných prostriedkoch a aby tieto publikačné prostriedky svojou lacnotou boli prístupné čo najväčšiemu počtu občianstva. I keď sa bude slovenská vláda o toto snažiť, vyvinie všetko úsilie aj v tom ohľade, aby štátne tlačiarne boli rentabilné.

Na poli sporiteľníctva, poisťovníctva, bankovníctva a záloženských podnikov bude vláda Slovenskej krajiny mať na zreteli, aby prebudovanie Slovenskej krajiny, v rámci úloh zverených na tento odbor, stalo sa bez zbytočných otrasov podnikania v duchu slovenskom a kresťanskom.

V prípravnom štádiu je osnova o dočasnom upravení súkromného poisťovníctva na území Slovenskej krajiny. Touto osnovou budú upravené všetky nevyriešené otázky súkromného poisťovníctva v prospech záujmov Slovenskej krajiny a bez ohrozenia záujmov poisťovníctva.

Ministerstvo vnútra Slovenskej krajiny má v programe vybudovať sieť obecných sporiteľní. Doteraz boli povolené nové obecné sporiteľne v Michalovciach, v Prešove a vo Zvolene. Pretvorenie filiálok Pražskej mestskej sporiteľne, účinkujúcich na Slovensku, na samostatné podniky slovenské, je na dobrej ceste a potrebné prípravy sa robia v dohode so zúčastnenými kruhmi českými a slovenskými.

Na poli vyvlastňovania docieli sa rýchleho postupu, lebo súhlas príslušných ministerstiev bude možno krátkou cestou zadovážiť.

Slávny Snem!

V okresnej a obecnej samospráve bolo treba hneď na počiatku prevzatia vlády učiniť opatrenia o novom vedení tejto časti verejnej správy.

Stalo sa tak predovšetkým v okresoch, z ktorých sme museli odstúpiť určité územia.

Ďalej zmenou politických pomerov zastupiteľstvá mnohých obcí, čo sa týka ich zloženia, nezodpovedali duchu a vôli ľudu. Preto boli učinené opatrenia, aby tieto zastupiteľstvá boli rozpustené a vedením bežnej agendy obcí boli poverené osoby, ktoré tak svojou minulosťou, ako i svojimi vedomosťami sú zárukou, že hospodárske pomery našich obcí budú čím skôr skonsolidované. Aby aj širšia verejnosť bola účastná na vedení bežnej správy obcí, bolo súčasne učinené opatrenie, aby si vládni regenti vymenovali poradcov, ktorými sú zástupcovia všetkých veľkých alebo väčších zložiek miestneho voličstva a poplatníctva. Preto môžeme právom očakávať, že naše obce splnia všetky svoje povinnosti a položia základy k riadnemu hospodáreniu v duchu vlády.

Aby sa finančne slabým okresom a obciam pomohlo v plnení ich úloh riadneho hospodárstva, boli im vyplatené koncom roku 1938 príspevky k úhrade rozpočtových schodkov na rok 1938 a to:
okresom v sume…..K 690. 000. – a
obciam v sume…..K 5, 709. 607. -.

Pamätalo sa aj na pomoc okresom a obciam na poli hospodárstva mimoriadneho a investičného tým spôsobom, že mnohým obciam boli priznané takzvané mimoriadne príspevky. Tak boli priznané príspevky obciam na stavbu ciest a ulíc; na elektrizáciu, na rozličné úlohy obcí, ako na príklad na stavbu turistických chát, stavbu obecných domov atď. Niektorým obciam so zreteľom na ich veľmi ťažkú situáciu boli priznané mimoriadne podpory na úhradu rozličných starých dlžôb. Týmto spôsobom bola rozdelená obciam celková suma K 1, 548. 000. -.

Okresom so zreteľom na obmedzené finančné prostriedky mohli byť priznané mimoriadne príspevky len v menšej sume, pri čom treba uvážiť, že finančná situácia okresov oproti obciam bola a je výhodnejšia, keďže okresy ako samosprávne zväzky nemajú toľko úloh ako obce.

Sledujúc snahu pomôcť finančne slabým obciam, bolo učinené opatrenie, aby sa dokončila akcia usporiadania t. zv. zmenkových a podnikateľských dlhov, ktoré nemohli byť podľa terajšieho právneho stavu predmetom t. zv. úpravy dlhov a pôžičiek, keďže išlo jednak o dlhy v skutočnosti obcí, ale zaručených jednotlivcami, jednak o dlhy u podnikateľov. Možno očakávať, že sa podarí túto akciu zdarne skončiť, čím budú obce, finančne slabé, oslobodené od neusporiadaných dlhov a mnohí občania budú oslobodení od osobných záväzkov, ktoré prevzali za obce. V najbližšom čase sa s kladným výsledkom skončí aj pred časom započatá t. zv. mimoriadna úprava dlhov z pôžičiek obcí, ktorých finančné položenie pre zadĺženosť je natoľko neusporiadané, že nemôžu plniť svoje zákonné povinnosti.

V mimoriadnej úprave dlhov z pôžičiek obcí sa bude aj naďalej pokračovať, nakoľko to dovolia finančné prostriedky Pomocného fondu.

V tomto smere sa vláda vynasnaží, aby dotovala Pomocný fond čím najväčším prídelom v zmysle zákonných predpisov, aby okresy a obce mohli byť podporované v ich investičnej činnosti, najmä na poli hospodárskom (stavby ciest, ulíc, telefónov, elektrizácie, vyhotovenie regulačných plánov), na poli školskom (stavby a prístavby národných škôl), na poli chudobinskom a sociálnom (stavby chudobincov, starobincov a sociálnych domov), na poli zdravotnom (stavby obecných skupinových vodovodov, obecných kanalizácií a kúpalíšť). Niektoré z týchto zariadení sú veľmi potrebné pre povznesenie obcí nielen po stránke zdravotnej, ale tiež preto, aby napomáhali povzniesť aj cudzinecký ruch, čím sa dostane aspoň čiastočne odškodnenia obyvateľom niektorých miest a obcí, ktoré sú síce bohaté na krásy prírody, ale chudobné na pozemské majetky.

V čase, na medzinárodné a ústavné udalosti veľmi rušnom, nezabudlo sa ani na hospodárske otázky a naše okresy a obce vypracovali si okrem malých výnimôk hospodársky plán na rok 1939. Preto už dnes sa pracuje na schvaľovaní okresných a obecných rozpočtov na rok 1939 a tieto práce budú skončené do konca marca, aby finančná správa a tie obce, ktoré si vyberajú obecné prirážky vlastnými orgánmi, mohli započať s výrubom obecných prirážok.

Ale obce v čase odohravších sa politických zmien nezabudli ani na mimoriadne práce, pravda, nakoľko to počasie dovoľovalo. Tak predovšetkým plne využili už priznané podpory z finančných prostriedkov Pomocného fondu, najmä na stavby obecných ciest a národných škôl. Okresy dokončili započaté stavby, na príklad okres giraltovský dokončil stavbu sociálneho domu a okres banskobystrický dokončil stavbu turistického hotelu v Donovaloch, čím sa otvoril tento krásny kraj našej krajiny cudzineckému ruchu.

Aby samospráva obcí bola vybudovaná jednak na právnych základoch, zodpovedajúcich terajším časom, jednak aby všetky doterajšie rozličné právne predpisy boly zjednotené, najmä pokiaľ sa týka hospodárstva obcí, vláda pomýšľa na vypracovanie nového obecného zriadenia, ktorým by sa nahradili ustanovenia doteraz platného obecného zriadenia z roku 1886. Aby vypracovanie tohto, takého dôležitého zákona, bolo skutočne hodnotné a praktické, bude daná možnosť nielen obciam, združeným v ich záujmovej korporácii, ale aj odborníkom, na pr. Sväzu obecných a obvodných notárov, aby uplatnili svoje praktické znalosti a skúsenosti.

Vláda kladie dôraz na riadne vybudovanie kontrolnej činnosti nad obcami. V budúcnosti nebude sa môcť uspokojiť len kontrolou spisov a záležitostí, ktoré skutočne potrebujú naliehavého vyšetrenia, keď sa objavia neporiadky. Kontrolná činnosť sa nemôže obmedziť len na zistenie neporiadkov a prípadných neprístojností v obecnom hospodárstve a na potrestanie vinníkov. Kontrolné orgány musia vyvíjať aj činnosť preventívnu t. j. pri revíziach poučovať a dávať pokyny: ako tú, či onú vec najlepšie podľa zákona vybaviť a najmä musia svojimi znalosťami upozorňovať obce, ako by to, či ono zariadenie s hospodárskej stránky malo byť uskutočnené, prípadne zdokonalené. Budú upozorňovať aj na prípadne doteraz nevyužité alebo nepovšimnuté zdroje obce, či už prírodné alebo iného druhu.

Kontrolný orgán nemá byť postrachom obcí. ale predovšetkým radcom starostu a laického živlu obecných sborov. Ale keď treba, najmä pri zistení úmyselných a trestných činov, musí byť sudcom neúprosným bez ohľadu na osoby, pretože v podstate ide o národný majetok a obecný blahobyt.

Ministerstvo vnútra pripraví návrh na novelizáciu čl. III. § II. ods. 2 zákona číslo 69/1935 Sb. z. a n.; aby aj tie obce, najmä veľké mestá, ktoré sú už teraz účastné úprav v dlhov z pôžičiek, mohli vyzdvihovať novšie pôžičky na plnenie ich mimoriadnych úloh, najmä na stavbu ulíc, námestí a ciest vôbec, čo doteraz nemohli učiniť pre zákonitý zákaz.

Zvláštna starosť sa bude venovať novelizácii volebného poriadku do obcí, aby aj s tejto stránky došla k výrazu zmena ústavných a politických pomerov. Budeme tu sledovať zásadu, že v obciach musia mať slovo všetky vrstvy občianstva a to nielen podľa svojej početnosti, ale aj podľa významu svojho postavenia v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote obce vôbec.

Vláda, ministerstvá i okresné úrady budú venovať zvýšenú pozornosť obciam v každom smere, lebo sme si vedomí, že obce a ich prosperujúce hospodárstvo tvoria základ v dobrom budovaní a prosperovaní Slovenskej krajiny.

Po zabraní niektorých území ostali na Slovensku okyptené okresy. Pre tieto boli zriadené dočasné okresné úrady dotiaľ, kým dôjde k zákonitej úprave novej politickej organizácie na Slovensku, čo, opakujem, patrí medzi prvé úlohy slovenského Snemu. Je isté, že pri reorganizácii politickej správy bude treba nielen znížiť počet okresov a vytvoriť väčšie, hospodársky samostatné okresy, ale bude treba aj materiálne predpisy verejnej správy prepracovať, aby – ako som už zdôraznil – slovenská verejná správa bola dobrá, lacná a rýchla a pri tom jednoduchá. Zhospodárenie verejnej správy vykonáme čo najrýchlejšie. Komplikované predpisy tvoria hradbu medzi občanmi a vykonávateľmi verejnej správy a preto budeme sa starať, aby sa ľud a verejná správa od seba nevzďaľovali, ale aby tu bola najužšia a plodná súčinnosť.

Pri úprave politickej správy bude nám bezpečným podkladom popis ľudu, 31. decembra 1938 vykonaný. Tento popis ľudu bol potrebný pre budovanie Slovenskej krajiny. Máme zistené, že nás je 2, 709. 000, z toho je 128. 000 Nemcov, 67. 000 Maďarov a 70. 000 Rusínov. Popis tento je reálny, čo najlepšie dosvedčuje štatistika, ktorú zostavil na základe popisu z r. 1930 Štátny štatistický úrad. Preto vláda smele môže brať tento popis za podklad svojich opatrení.

Tak popis ľudu, ako aj voľba do Snemu Slovenskej krajiny boli vykonané bezvadne a hladko. To dokazuje bezvadné fungovanie slovenskej verejnej správy. Pri ďalších opatreniach bude vláda s touto osvedčenou životaschopnosťou verejnej správy slovenskej počítať.

Slávny Snem!

Po naznačených úlohách na poli legislatívy a politickej správy, ako i v okresnej a obecnej samospráve stredobodom pozornosti vlády Slovenskej krajiny je a ostane správna sociálna politika. V minulosti sa viedol náš politický boj súčasne so zápasom o lepšiu životnú úroveň slovenského ľudu. Teraz po splnení túžby po samostatnosti národa, musíme vlastnými silami a dôslednou vôľou splniť program sociálneho povznesenia Slovenska!

Pre tento cieľ musí priniesť obeť každý člen národa podľa zásady solidarity, lebo každý člen národa má jednakú hodnotu pre život národného celku a preto i nárok na slušnú existenciu bez ohľadu na rozdiele stavovské a triedne. (Potlesk.) Zásada solidarity má byť vedúcou myšlienkou pri plnení sociálneho programu. Táto zásada musí viesť k vyrovnávaniu rozdielov spoločenských a hospodárskych medzi jednotlivými vrstvami národnej pospolitosti slovenskej a jej pomocou má byť odstránený nešťastný triedny boj, naočkovaný marxizmom, ktorý viedol celý národ k zhubným rozbrojom. Budeme musieť náš ľud vychovávať k tejto solidarite, aby sme mohli splniť náš sociálny program v duchu opravdu kresťanskom a slovenskom.

V obore sociálnej politiky v popredí záujmov slovenskej vlády bude základná bunka štátu a spoločnosti vôbec: rodina. Rodina je prameň, z ktorého plynie život, je prvá škola, ktorá učí myslieť, je prvý chrám, ktorý učí modliť sa; je prvá dielňa, ktorá učí pracovať a je aj prvá spoločnosť, ktorá učí spolunažívať v láske a spravodlivosti. Preto treba bojovať proti všetkému, čo rúca, alebo otriasa rodinu a podporovať všetko, čo prispieva k jej jednote a pevnosti. Malý slovenský národ viac, ako ktorý iný, potrebuje zdravé, silné, hospodársky zaistené a patrične rozvetvené rodiny, aby ich súhrn dával v jadre existenčne silný a duchom mocný celok, ktorý čestne obstojí v ťažkých skúškach života. (Potlesk.)

Prvou starosťou bude preto umožniť zakladanie rodiny a zabezpečiť hmotné predpoklady jej jestvovania. U zamestnanectva každého druhu, a najmä u robotníctva, treba preto prikročiť k uzákoneniu tak zvanej rodinnej mzdy, (Potlesk.) poťažne rodinných platov, aby mladému mužovi bolo umožnené uzavrieť manželstvo a aby v ňom vhodnou úpravou príplatkov na ženu a deti, stupňovane podľa ich počtu, bola zabezpečená výživa rodiny a výchova detí. (Potlesk.) Pod týmto zorným uhlom bude vyriešená aj otázka zamestnávania vydatých žien. Zásadou musí zostať, že vydaté ženy treba vrátiť rodinnému krbu, lebo ony sú povolané viesť a udržovať vladárstvo v rodine, kde je ich pravé miesto. (Potlesk.) Táto zásada, prirodzene, nepopiera práva žien na vyššie vzdelanie a na dosiahnutie tomu zodpovedajúceho postavenia, nakoľko sú na to špeciálnou schopnosťou povolané a existenčne odkázané. Uvoľnením miest vydatých žien, zaopatrených v rámci rodín, sa rozmnoží pracovná príležitosť pre mužov, čo bude len na prospech zakladania ďalších rodín.

Ale rodinný život treba podporovať aj umožnením lacného a zdravého bývania, o čo je postarané v rámci starostlivosti o stavebný ruch. Lacný a zdravý byt je práve tak základom rodinného života, ako príslušný dôchodok vydržovateľa rodiny.

O rodiny sa budeme starať aj podporovaním zámernej výchovy mládeže pre rodinný život, mravnou ochranou detí a zriadením sociálne zdravotných poradní pre snúbencov a manželov a zvlášť i pre matky.

Najsúrnejším a najväčším problémom vlády Slovenskej krajiny bola doteraz starostlivosť o nezamestnaných. Veľký počet nezamestnaných v časoch hospodárskej krízy a po nej stal sa sociálnou chorobou, ktorá ohrozovala základy spoločenského poriadku. Bola odôvodnená obava, že po ťažkých časoch uplynulej jesene zhoršením hospodárskeho postavenia Slovenska nastane v zimnom období zúfalá situácia pre nezamestnaných na Slovensku. No, vláda s najväčším úsilím venovala sa tejto otázke a možno povedať, že úspešne, lebo i pri mimoriadne ťažkej hospodárskej situácii na okyptenom Slovensku zmenšil sa počet nezamestnaných koncom mesiaca decembra m. r. na polovicu voči r. 1937. Tento zjav možno pokladať za úspech aj preto, lebo bol dosiahnutý bez toho, že by vláda bola siahla k násilnému zaradeniu nezamestnaných do nútenej práce v pracovných útvaroch.

Vláda sa teda stará o nezamestnaných tvorením pracovných možností, poskytovaním podpory v nezamestnanosti, prevádzaním stravovacej akcie a je pevne rozhodnutá nezamestnanosť na Slovensku odstrániť všetkými prostriedkami. (Potlesk.)

K tomu budú slúžiť opatrenia na lepšiu ochranu domáceho trhu práce voči cudzincom, ale najmä voči emigrantom, ktorí v minulosti nie v malej miere zneužívali naše pohostinstvo. (Tak jest!) Musí byť zabezpečený nárok kresťanských uchádzačov na prednostné umiestenie vo všetkých službách, kde dosiaľ nemali zastúpenie, odpovedajúce pomerne počtu obyvateľstva. (Výborne!) Pomocou preškolenia zaradí sa väčší počet odborných pracovníkov do pracovných odborov, kde najdú lepšie zabezpečenie svojej existencie. Verejnými prácami poskytne sa pracovná príležitosť veľkému počtu robotníctva nekvalifikovaného. Vláda urobila už opatrenie, aby prebytky robotníctva najmä nekvalifikovaného, nakoľko by ešte nejaké zostali, boli umiestené v práci v ríši Nemeckej, kde naše robotníctvo má zabezpečené tie isté práva, ako robotníctvo domáce. Nie v malej miere prispeje vláda k zmierneniu nezamestnanosti slovenského obyvateľstva aj tým, že miesta v štátnych a verejných službách, ktoré boli uvoľnené vrátením českých zamestnancov, zaplňuje uchádzačmi – Slovákmi.

Vláda je odhodlaná – nakoľko by prv spomenuté opatrenia nestačili na úplné odstránenie nezamestnanosti – vykonávať produktívnu starostlivosť o nezamestnaných povoľovaním príplatkov na mzdy robotníkov, priberaných na núdzové práce z radov nezamestnaných.

Pri tomto programe vláda berie do úvahy aj okolnosť, že zlou výchovou v minulosti mnohí sa vyhýbali práci systematicky a trvale a neoprávnene ťažili zo zákonnej úpravy, ktorá bola vydaná na ochranu všetkých zamestnancov. Keď bude treba, vláda je rozhodnutá zaviesť pracovnú povinnosť, aby takéto osoby boli prinútené pracovať aspoň v pracovných táboroch a aby prestaly byť príživníkmi ľudskej spoločnosti. (Búrlivý potlesk)

No, vláda pokladá si za povinnosť starať sa nielen o nezamestnaných, ale aj o pracujúcich. Ochrana robotníctva bude zdokonalená dôkladnejším dozorom a to ako na mzdové nároky zamestnancov, tak aj pri ochrane zdravia a života robotníkov, ale najmä v ochrane existencií zamestnancov, aby jestvujúce závody a podniky neboli podlomené, alebo zničené zlomyseľným pokračovaním kruhov, ktoré nemajú priateľský postoj voči slovenskému národu. (Potlesk.)

Zamestnanci budú mať možnosť starať sa o svoje záujmy zjednotene v jednej odborovej ústredni.

Vláda venuje veľkú pozornosť utečencom z obsadeného územia a stará sa, aby títo boli čím skôr uvedení do riadnych životných pomerov a to jednak poskytovaním príležitosti k práci a k založeniu novej existencie. Náležitá pozornosť sa venuje aj vysťahovalectvu. Vláda robí všetky opatrenia, aby sa slovenský živel nemusel sťahovať do cudziny, tak ako sa to dialo v minulosti. Ale stará sa o to, aby tí, ktorí v minulosti sa vysťahovali, boli chránení aj v cudzine, kde máme veľký počet príslušníkov nášho národa, ktorým musíme vždy venovať pozornosť a udržovať s nimi stále bratské styky.

S ohľadom na snahu veľkej čiastky židovského obyvateľstva vysťahovať sa zo Slovenska, vláda nehodlá robiť prekážky týmto snahám, ale naopak bude ich podporovať a k tomuto účelu použije aj pomoci tunajšieho a zahraničného židovstva k snadnejšiemu riešeniu tohto problému.

No, pri tom vláda bude dbať, aby následkom vysťahovalectva neničili sa hospodárske podniky na Slovensku.

Veľkú pozornosť musíme venovať bytovej kultúre slovenského ľudu. Podľa tejto kultúry sa posudzuje kultúra národa vôbec a už aj preto venujeme svoju starostlivosť bývaniu obyvateľstva, slovenského ľudu na našich dedinách a na perifériách našich miest. Bývanie je podstatnou súčiastkou životnej úrovne a rodinného života a bez riešenia tejto otázky nemožno dosiahnuť ani zvýšenia úrovne obyvateľstva, ani zlepšenia v postavení rodiny. Preto v doterajších snahách zákonných opatrení o stavebnom ruchu sa bude pokračovať a tieto sa budú v rámci možnosti aj zlepšovať. Naším ideálom je, aby na novom Slovensku nebolo pracujúceho človeka, ktorí by nemal poriadnu strechu nad hlavou. (Búrlivý potlesk.)

Vláda ďalej všetko urobí na ochranu spotrebiteľov a to zamedzením zdražovania prísnym dozorom na ceny najnevyhnutnejších predmetov dennej potreby a na ich akosť. Zdražovateľov a vykorisťovateľov nebudeme trpieť. (Potlesk. ) Ďalej sa postará o riadne a včasné zásobovanie obyvateľstva, a to najmä v tých obciach, ktoré pre zmenu hraníc zostali bez spojenia s obchodnými strediskami kraja.

Pre vojenných a povojenných invalidov, ktorí nemajú vlastného domova, máme tri štátne domovy, ale v týchto sa umiesťovali invalidi z celej republiky. Tie sa teraz zlúčia v jeden domov v najväčšom objekte v Kovarciach, kde budú invalidi len zo Slovenskej krajiny. Ďalšie dva objekty sa upotrebia pre iné sociálne účely.

Starostlivosť o slovenské dieťa pokladáme za najvznešenejšiu súčasť sociálnej starostlivosti. Na tomto poli sme postavení pred veľký problém tým, že dva jediné, veľké a moderné štátne detské domovy na Slovensku: košický a rimavsko-sobotský sú na zabranom území. Oba tieto domovy sme presťahovali a v nových provizórnych pomeroch konajú ďalej svoje poslanie. Ale uvažujeme o tom, či by nebolo účelnejšie i túto zákonnú štátnu starostlivosť o opustenú mládež decentralizovať tak, aby tieto deti zostávali v opatere štátnych detských domovov, zriadených pre každý okres alebo určité obvody tak, aby deti zostávali v blízkosti svojich matiek. Pri tom uvažuje sa o zriadení jedného väčšieho detského domova s účinnosťou pre celú krajinu. Starostlivosť o hluchonemých sa tiež zdokonalí zriadením takého ústavu, kde by bol aj internát. Naďalej a vo zvýšenej miere budeme pokračovať v stravovacej i ošacovacej akcii pre deti nezamestnaných.

Okrem polooficiálnej starostlivosti o mládež je na Slovensku ešte mnoho korporácií a spolkov, ktoré majú túto činnosť v programe. Aj na inom poli dobročinnosti jestvovalo vyše tisíc dobročinných spolkov a korporácií. Ustanovením vládneho komisára pre sociálne a zdravotné spolky uplatnená bola snaha i na tomto poli dosiahnuť účelnej a účinnej reorganizácie dobročinnosti. Vykonaná práca týchto spolkov a korporácií podrobí sa revízii a uskutoční sa ich sústredenie, čím chceme umožniť vo väčšom rámci starostlivosť o ľudí, odkázaných na dobročinnosť svojich spoluobčanov.

Všetky ústavy sociálneho poistenia musia plniť svoju úlohu tak, aby sociálne poistenie bolo dobrodením sociálne slabých a nezaťažovalo výrobu tam, kde to nie je potrebné.

Poistenie zamestnancov, verejných i súkromných, hoci je viacej sústredené na Slovensku, ako v českých krajinách, jednako netvorí organickú jednotu na Slovensku, čím sa ono zdražuje. Poistenie niektorých kategórií zamestnancov vykonávajú ústavy z českých krajín. Vládnou úpravou organizácie tohto poistenia osamostatní sa ono na Slovensku, aby nositeľmi nemocenského poistenia na území našej krajiny boli len slovenské ústavy. Prvý krok k tomuto učinila vláda Slovenskej krajiny osamostatnením nemocenského poistenia verejných zamestnancov na Slovensku. V ďalšom vývoji organizácie nemocenského poistenia bude vláda uplatňovať zásadu cieľuprimeranej koncentrácie v duchu národnej solidarity, aby bez ujmy nárokov poistencov na dávky toto poistenie bolo lacnejšie a podľa možnosti aspoň čiastočne sa odbremenila výroba od sociálnych tiarch tam, kde ich uvaľovanie nie je potrebné. Pri tom v duchu takejto koncentrácie cieľuprimeranou úpravou organizácie liečebnej starostlivosti o poistencov a ich rodinných príslušníkov bude sa vláda usilovať vytvoriť predpoklady pre jej zdokonaľovanie a tak i pre povznesenie zdravotnej a sociálnej úrovne zamestnaneckých vrstiev nášho národa.

Poistenie zamestnancov pre prípad invalidity a staroby, počítajúc do toho aj penzijné poistenie, vykonávajú nositelia poistenia z českých krajín. Vláda Slovenskej krajiny sa postará o to, aby Slovensko uplatnilo náležite svoj vplyv v správe týchto ústavov a aby primeraná časť ich majetku uložená bola na Slovensku a zapojila sa tak do hospodárskeho života nášho štátu. (Výborne.)

Poistenie úrazové je na Slovensku upravené samostatne. Vhodnou reformou organizácie a správy tohto poistenia bude sledovať slovenská vláda predovšetkým cieľ, aby sa zjednodušením tejto organizácie a správy docielilo čiastočné zlacnenie tohto poistenia.

Slávny Snem!

V zdravotníckom rezorte je náš program do najbližšej budúcnosti veľmi bohatý a dôležitý, ale v každom počínaní bude naším hlavným cieľom: uchrániť vysoký prirodzený populačný prírast obyvateľstva pred veľkou úmrtnosťou a zachránený prírastok urobiť odolným, zdravým a tak práce, zárobku ako i národnej brannosti schopným.

Naším vrcholným heslom podľa toho bude: Zdravá mládež – zdravý národ – zdravý štát.

Osamostatnením rezortu zdravotníctva na Slovensku vynorila sa potreba ustanovizne, ktorá by nápomocná bola tomuto rezortu pri odbornom vedeckom spracovaní zdravotných problémov na území Slovenskej krajiny a ktorá by sústavne spolupracovala s týmto rezortom.

Zamýšľame zákonom uskutočniť samostatný „Štátny zdravotný ústav pre krajinu Slovenskú“.

Do tohto chceme zapojiť také vedecké oddelenia, ktoré dnes roztrúsene pôsobia pri rozličných ústavoch, ale sú vlastne z rozpočtu zdravotníckeho udržiavané, alebo subvencované, takže ich začlenenie do sústavy „Štátneho zdravotného ústavu“ nezapríčiní nášmu rozpočtu predbežne nijakú novú ťarchu.

Do úvahy prichodia tieto oddelenia:

Štátne bakteriologicko-diagnostické stanice.
Ústav pre distribúciu sér.
Výskumné ústavy potravinárske.
Výskumné ústavy pre liečivá.
Zdravotné inžinierstvo.
Vedecké výskumné ústavy balneologické v Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, na Sliači a na Štrbskom Plese.
Sem by sa napokon zapojilo i oddelenie pre sociálne zdravotnú prácu a zdravotnú výchovu, ktoré by malo na starosti vedecký dozor a spracovanie výsledkov činnosti všetkých spolkov, ktoré sa na Slovensku zapodievajú zdravotne sociálnou činnosťou. Toto oddelenie by sústredilo i spracovanie štatistické, viedlo by ústredne zdravotnú propagandu (výstavy, filmy, prednášky, tlač) a napokon staralo by sa o zdravotnícku výchovu odbornú. Vedenie agendy vzorného okresu by pripadlo tiež do tohto oddelenia.

Slávny snem!

Štátny detský liečebný ústav Šrobárov v Dolnom Smokovci, ako špeciálny ústav pre detskú ale hlavne kostnú tuberkulózu pripadol do našej správy. Ústav tento bude úplne zreorganizovaný, nielen so stránky personálnej, ale zavedieme i mnohé vnútorné reformy.

Zdravotný rezort ministerstva vnútra pripravuje ďalej návrh protituberkulózneho zákona. Zákonom chceme usmerniť naše protituberkulózne opatrenia na Slovensku a to najmä so stanoviska preventívneho, zavedením povinného izolovania chorých, trpiacich nákazlivou formou tuberkulózy, ďalej zamedzením, aby v školách, detských ústavoch, úradoch, kde sa schádza mnoho ľudí, neúčinkovali v aktívnej službe učitelia, úradníci, detské opatrovkyne, ošetrovateľky atď. s nákazlivou formou tuberkulózy. (Výborne!) Usmerniť má ďalej zákon otázku ochrany hostí a turistov v Tatrách, ale aj v ostatných klimatických miestach na Slovensku. Túto otázku už chcelo svojho času rozuzliť bývalé ministerstvo zdravotníctva a telesnej výchovy v Prahe zákonom o rajonovaní Tatier. Akcia vtedy zavedená dostala sa znovu do popredia a vyrieši sa v záujme Tatier a v záujme liečenia na tuberkulózu chorých. Nechže bude ale konečná úprava akákoľvek, v protituberkulóznom zákone predpíšeme, ako musia byť vystrojené ústavy, ktoré smú prijímať nákazlivé formy tuberkulózy a zákonom zamedzíme, aby podniky hotelové, turistické a penzionáty takýchto chorých v liečbe ukrývali. (Výborne!)

Katastrofálnemu nedostatku pôrodných pomocníc v malých obciach na Slovensku odpomôžeme tak, že zavedieme na prechodný čas troch rokov pri štátnej škole pre výcvik pôrodných pomocníc v Bratislave skrátené kurzy 5-mesačné namiesto zákonom ustanovených 10-mesačných kurzov. Košická štátna škola pre výcvik pôrodných pomocníc bude preložená dočasne ku krajinskej nemocnici v Turčianskom Sv. Martine.

Na jednu i druhú školu budú prijímané výlučne kandidátky z malých obcí. Týmto opatrením dúfame, že za tri roky podarí sa nám doplniť nedostatok babíc v malých obciach na Slovensku.

Rezort zdravotnícky pri ministerstve vnútra pripravuje ešte v tejto veci vládne nariadenie pre úpravu honorárov pôrodných pomocníc. Týmto opatrením dúfame docieliť, že sa diplomované pôrodné pomocnice presťahujú naspäť do dedín, ktoré boli z existenčných príčin opustili. Počítame s tým, že táto úprava honorárov zaťaží finančne nielen jednotlivcov, ale i rozpočty obcí, okresov, krajiny a štátu, ale otázka nestrpí odkladu, lebo ak chceme veľkú úmrtnosť kojencov na Slovensku znížiť, musíme túto veľmi vážnu zložku prenatálnej starostlivosti slovenskej matky dobre a rázne vybudovať.

S touto otázkou súvisí aj ochrana matiek pred pôrodom a žien, ktoré svoje deti dojčia a ktoré sú zamestnané v priemyselných podnikoch, živnostiach a poľnohospodárstve. Nemluvňatá bez materinskej opatery vykazujú veľkú úmrtnosť, alebo zaostalosť v telesnom vývoji a preto chceme vhodným opatrením zabezpečiť týmto ženám a nemluvňatám potrebnú zdravotnú ochranu, takže pomôžeme príslušným priemyselným podnikom a živnostenským a poľnohospodárskym ustanovizniam zariadiť jasle.

Starostlivosť o kojencov a deti je na Slovensku primerane zorganizovaná, ale prichodí nám ju prehĺbiť a rozšíriť starostlivosťou o matky pred pôrodom a po pôrode, ktorá starostlivosť je na Slovensku len v začiatkoch. Zaoberáme sa v súvise s touto otázkou aj predĺžením ochrannej lehoty žien po pôrode.

Hlavnou príčinou úmrtnosti kojencov na Slovensku je, žiaľbohu, vo veľkej väčšine nedostatočná znalosť potrebnej životosprávy budúcej matky a neznalosť opatery nemluvňaťa, ďalej vrodená slabosť kojenca, črevné katary z nesprávnej výživy a nákazlivé choroby.

Nákazlivým chorobám chceme predísť medzi iným zavedením povinného štepenia proti záškrtu, ako je to v niektorých európskych štátoch už rozšírené.

Nákazlivé choroby nielen že usmrcujú veľký počet jedincov, najmä deti, ony znižujú i odolnosť proti iným chorobám vo veku neskoršom.

Boju proti epidemickým chorobám bude sa tedy venovať zvláštna a stála pozornosť a to najmä proti brušnému týfu, u nás tak rozšírenému, zadovážením zdravej pitnej vody obyvateľstvu a sprísnením dozoru nad produkciou potravín, mlieka a mliečnych výrobkov a taktiež nezávadným odstraňovaním odpadkov. I tu, na poli sociálnom, chceme propagovať všemožne heslo „zdravé bývanie“ a predovšetkým uvedieme povinné predpisy, aby každý majiteľ domu na dedinách zriadil si bezvadnú studňu a postaral sa o odstraňovanie odpadkov. Rozšírime aj sieť sanitných a epidemických automobilov, ako jednu z najúčelnejších zbraní pri zamedzovaní šírenia akútne nákazlivých nemocí.

Týmito opatreniami proti nákazlivým chorobám zachránime štát pred mnohými hospodárskymi škodami, ktoré zapríčiňujú takíto chorí tým, že sa stanú neschopnými práce, rodina odpadne od zárobku a svoje úspory vynakladá na liečenie.

Chceme zdravé obyvateľstvo, preto bude potrebné, aby každý zo snúbencov položil si otázku, či prináša do budúceho manželstva najdôležitejšiu zložku – zdravie – telesné i duševné a preto máme v programe vybudovať viaceré eugenické poradne na Slovensku, ktoré budú i prakticky propagovať heslo „len zdraví ľudia do manželstva“.

Chceme doplniť poradne a nemocničné oddelenie pre pohlavné choroby, ktoré sú príčinou úbytku pôrodov živých, zapríčiňujú pôrody mŕtve a mnoho ťažkých chorôb nervových a duševných. Postaráme sa, aby na Slovensku dostalo sa bezplatné liečenie nemajetným pohlavne chorým, ako im to podľa zákona patrí.

Trachóm, nákazlivé onemocnenie očí, najmä vo vrstvách sociálne slabých, je na Slovensku ešte vždy vážnym problémom, proti ktorému chceme i naďalej pokračovať tak v liečebných, ako i preventívnych opatreniach podľa doteraz nadobudnutých skúseností a to v našich 106 protitrachómových staniciach.

V zisťovaní telesných a duševných vád u detí chceme pokračovať v jednotlivých okresoch, keďže sme presvedčení, že včasnou lekárskou pomocou dá sa im odpomôcť, prípadne hroziaca invalidita zmierniť.

Výživa širokých vrstiev ľudových je bohužiaľ v mnohých krajoch nedostatočná so stránky akosti, výživnosti a racionálneho využitia potravín pre zdravie. Budeme pokračovať v usporiadaní kurzov pre racionálne varenie na vidieku, pri čom chceme venovať pozornosť najmä deťom, pre ktoré usporiadame a finančne zabezpečíme i protirachitickú akciu.

Pri plnení všetkých týchto úloh, ale najmä v sociálne zdravotnej práci sa nám osvedčili vedľa verejných činiteľov zdravotných odborne školené sociálne zdravotné pracovnice. Tieto sú nepostrádateľnou pomocou lekára v každej poradni a v preventívnej drobnej práci sú nenahraditeľnou intímnou poradkyňou rodiny i v tej najodľahlejšej dedinke. Je to nový typ zdravotných ľudových drobných pracovníc, ktoré stretávame ponáhľať sa za svojou prácou po kopaniciach a dedinkách na bicykli, motorke, autom a pešky a preto nám na ich výchove i v budúcnosti bude záležať.

Pri riešení každého nášho zdravotného problému chceme použiť skúseností, ktoré si iné štáty už zadovážili a preto naša zdravotná správa nadviaže styky aj s veľkou svetovou zdravotnou organizáciou, s Rockefellerovou základinou v Paríži, ktorá pre naše snahy už prejavila veľké pochopenie a sľúbila i príslušnú výpomoc.

Slávny Snem!

Uviedol som tu len tie najnaliehavejšie úlohy, ktoré nám prichodí v najbližšom čase na zdravotníckom poli riešiť. Pri tom nám ostane ešte veľmi mnoho povinnosti, no dovoľujem si vás uistiť, že im naša zdravotná správa venuje plnú pozornosť.

Veríme, že dobrá vôľa, ktorá je najväčšou podporou našej práce, zabezpečí nám úspech a dosiahneme toho, čo je naším najúprimnejším želaním, že totižto značne zvýšime zdravotnú úroveň nášho nového Slovenska.

Slávny Snem!

Súbežne so zvýšenou starosťou o zveľadenie materiálnej kultúry nového Slovenska chceme svoju plnú pozornosť venovať i kultúre duchovnej, ktorej úroveň tvorí predpoklad napredovania národa na každom inom poli.

Pretože v novej štruktúre štátu musí dominovať idea kresťanská a národná, musia sa tieto mravné prvky v plnej miere uplatňovať aj vo výchove a výučbe. To bude prvou úlohou a hlavným poslaním slovenskej školy.

Na poli národného školstva vykonajú sa značné reformy ako so stránky organizačnej, tak i výchovnej. Vyššie ročníky ľudových škôl a školy meštianske svojím učivom prispôsobia sa potrebám hospodárskym, najmä obchodným, remeselníckym a roľníckym. Postupne a podľa daných možností budeme riešiť koedukáciu v národnom školstve. (Výborne!)

Všade, kde žije väčšia skupina židov, pre židovské deti zriadime na štátnych školách triedy židovské. Na kresťanských školách budú vyučovať kresťanskí, na židovských zas židovskí učitelia. (Výborne!)

Uskutoční sa zrovnoprávnenie učiteľstva neštátneho so štátnym. Školská správa pousiluje sa odstrániť chaos, zavinený trojakou kategóriou národných škôl, pri čom bude uvažovať najmä o vrátení škôl, ktoré boli neoprávnene poštátnené alebo zobecnené, cirkvám. (Potlesk.)

Ministerstvo školstva chce zreformovať aj strednú školu a vytvoriť jednotný typ na nižšom stupni. Na vyššom stupni mieni zjednodušiť diferenciáciu. Keďže doterajšie vzdelanie učiteľov ľudových škôl nepokladá za primerané, pomýšľa aj na vhodnú reformu učiteľských ústavov.

Na zmenšenom území Slovenska nemožno ďalej rozširovať sieť stredného školstva, naopak, bude treba uvažovať o jeho obmedzení, ale zato väčšiu starostlivosť musíme venovať školám odborným, ktoré sú nám nanajvýš potrebné a ktorých máme málo. Sme proti koedukácii aj na školách stredného stupňa a to z príčin mravných, pedagogických a didaktických, preto, kde to len bude možné, zriadime osobitné triedy alebo školy dievčenské.

Výchova a výučba i tu musí byť presiaknutá duchom kresťanským a národným, ba prenikať musí tento duch aj výchovou telesnou. V tomto zmysle revidujú sa osnovy, učebnice a všetky knižnice, aby sme odstránili z nich všetko, čo je mládeži škodlivé. V programe máme odbyrokratizovanie a zjednodušenie školskej administratívy.

Hľadisko kresťanské a národné musí sa uplatniť aj pri reorganizácii vysokého školstva a to jednak pri výbere vysokoškolských profesorov, jednak pri výchove akademického dorastu. Vláda sa pousiluje, aby všetky odbory a katedry obsadili sa len osobami vysokých mravných a vedeckých kvalít. V tomto smere urobili sme už prvé kroky a ďalšie sú v plnom prúde.

Vysoká škola musí nám vychovať ľudí charakterných so stránky národnej, mravnej i vedeckej. (Výborne!) Keďže slovenské študentstvo je väčšinou z vrstiev sociálne veľmi slabých, slovenská vláda chce umožniť aj najchudobnejšiemu, ale talentovanému študentovi vysokoškolské vzdelanie a preto postará sa oň primeranou podporou. Za to očakáva, že akademická mládež pochopí túto dobrú vôľu slovenskej vlády a odvďačí sa jej usilovnosťou, charakternosťou a dobrou službou národu a štátu.

Vláda nezabúda na svoju povinnosť ani pri budovaní vysokého školstva. Slovensko má nateraz neúplnú univerzitu a techniku v začiatkoch, okrem dvoch autonómnych fakúlt teologických. Sme si vedomí toho, že kultúrny a hospodársky rozvoj Slovenska je v značnej miere závislý od štúdia prírodných vied. Práve preto vláda pousiluje sa o doplnenie univerzity fakultou prírodovedeckou ako aj o rozšírenie techniky na všetky obory a to v krátkom čase. Nie poslednou starosťou vlády bude primerané umiestenie vysokých škôl, ich vystrojenie potrebným inventárom a vyhovujúcou univerzitnou knižnicou, o ktorú majú tak so stránky osobnej ako i vecnej osobitnú starosť príslušní činitelia.

Tie isté zásady budú platiť aj v ostatných otázkach kultúrnych. V spolkoch a kultúrnych ustanovizniach musí vládnuť kresťanstvo a slovenský duch. V tomto zmysle reorganizuje sa slovenské divadelníctvo, na prvom mieste Slovenské národné divadlo. Pri zachovaní primeranej umeleckej úrovne musí sa aj tu čím skôr uplatniť zásada slovensko-národná a mravná, čo pravda, platí aj o výbere a zabezpečení hereckého a hudobného dorastu.

Chceme podporovať slovenskú dramatickú tvorbu ako aj výtvarné umenie a preto mienime založiť slovenskú umeleckú galériu. Doterajšie historické a národné hodnoty hodláme zachovať zvýšenou ochranou svojich národných a umeleckých pamiatok a ich sústredením v Slovenskom národnom múzeu. Prebudujeme v novom duchu ľudovýchovu, ako aj v patričnej miere chceme sa postarať o vydavateľskú činnosť na Slovensku, o knihovníctvo a o úpravu filmu. Brannú výchovu tiež prispôsobíme novým pomerom.

Konečne slovenská vláda bude sa usilovať, aby pomer medzi ňou a cirkvou bol srdečný a aby medzi oboma nastala éra užitočnej spolupráce. Pravda, pri tom vláda počíta s morálnou pomocou cirkvi katolíckej a evanjelickej a víta ich úprimnú spoluprácu najmä na poli výchovy mládeže a pospolitého ľudu. Náboženstvo bude povinným vyučovacím predmetom na všetkých školách a duchovná služba zavedie sa do všetkých ustanovizní, ako aj do vojenských a polovojenských útvarov.

Štátne zákony a predpisy nebudú odporovať zákonom a učeniam cirkevným.

Slovenská vláda sa postará o patričnú podporu potrebných cirkevných ustanovizní a zabezpečí zaopatrenie duchovenstva. Zato právom očakáva, že duchovenstvo, najmä najvyšší cirkevní hodnostári, budú oduševnenými vodcami nového kresťanského a národne uvedomelého Slovenska.

Vláda je presvedčená, že touto školskou a kultúrnou politikou odstráni všetky rozpory a krivdy minulosti a tak najlepšie poslúži záujmom slovenského národa, jeho krajiny a vysokému povzneseniu jeho pravej duchovnej kultúry.

Slávny Snem!

V ďalšom chcem sa dotknúť otázky dopravy a verejných prác, ktoré podstatne podmieňujú výstavbu materiálnej kultúry nového Slovenska.

Doterajší vývoj železničnej a poštovej správy usiloval vyhovieť najmä tým potrebám, ktorých neodkladné realizovanie vyžaduje záujem Slovenskej krajiny.

Podľa ústavného zákona o autonómii Slovenskej krajiny hospodárime od 1. januára 1939 úplne samostatne a na svoj účet.

Rozpočet podniku „Slovenská pošta“ na rok 1939 je pripravený podľa smerníc vydaných zákonov, ktoré vyhlasujú poštu za podnik spravovaný podľa zásad obchodného hospodárenia.

Preliminár podnikových príjmov dosahuje v bežnom rozpočte na rok 1939 sumy 137, 000. 000 K. Preto príjmy sú preliminované s ohľadom na docielené výsledky v minulých rokoch a aj s ohľadom na odstúpené územie.

Náklady, resp. výdaje, ktoré činia okrúhle tiež 137, 000. 000 K, sú preliminované za predpokladu najprísnejšej úspornosti.

Podľa tejto kalkulácie v bežnom rozpočte podniku „Slovenská pošta“ na rok 1939 je malý zisk, ale môžeme v dôsledku hospodárskeho vzostupu očakávať zvýšenie príjmov z poštových poplatkov a takto zvýšenie zisku.

Pre zabezpečenie príjmov podniku „Slovenská pošta“ pripravuje sa vydanie nových slovenských poštových cenín a celín, ktoré bude možno kúpiť len na Slovensku. Na prechodný čas budú sa upotrebovať doteraz platné poštové známky.

Okrem toho upravíme znova oslobodenie od poštového a to v smere podstatného obmedzenia tohto oslobodenia, najmä čo sa týka subjektov mimoštátnych. Nemožno totiž trpieť, aby slovenská pošta s ohľadom na veľký počet prípadov oslobodenia a s ohľadom na to, že sa tohto oslobodenia v mnohých prípadoch zneužíva, bola pripravovaná o veľké príjmy. Presnou štatistikou sa zistilo, že v roku 1932 dopravila č. -sl. pošta bezplatne 75, 222. 420 obyčajných listových zásielok. 12, 329. 967 doporučených listových zásielok a 404. 967 balíkov, čo na poštových poplatkoch reprezentuje sumu 166, 768. 588 K, kým paušál, účtovaný podniku za dopravu týchto zásielok, činil iba 69, 000. 000 K.

Dôkazom toho, že oslobodenie od poštového má neblahý vplyv na hospodárenie štátu, je i skutočnosť, že mnohé štáty oslobodenie od poštového zrušili.

Vynasnažíme sa o sústavnú racionalizáciu všetkých odvetví poštovej služby a to podľa potreby v dohode so zúčastnenými rezortmi.

Pri zostavovaní programu investičných prác dbali sme na tieto zásady: na produktivitu investícií a s ohľadom na odstúpené územie vybudovať nové čiary a tak prispôsobiť telekomunikačnú sieť zmeneným pomerom.

Viedenským rozhodnutím prerušené boli početné poštové, telefónne a telegrafné spojenia. Ich reorganizácia a vybudovanie nových stálych poštových služobní a telefónnych spojení bude prvou úlohou slovenskej pošty.

V roku 1939 bude sa pokračovať na hlavných prácach automatizácie bratislavskej telefónnej ústredne. Postavíme zosilňovaciu stanicu v Žiline a v Ružomberku. U šiestich telefónnych ústrední vykoná sa rekonštrukcia siete a prikročíme k sústavnej telefonizácii vidieku na nových základoch.

Aby sme pomáhali industrializácii Slovenska a zvýšili cudzinecký ruch, je bezpodmienečne potrebné zdokonaliť dnešné, moderným podmienkam absolútne nevyhovujúce telekomunikačné spojenia. Malý počet vzdušných vedení nestačí zvládnuť túto veľkú úlohu, musíme sa preto postarať o to, aby Slovensko bolo zapojené do celoštátneho a celoeuropského telekomunikačného plánu.

Táto práca bude postupne realizovaná podľa generálneho plánu pre kabelizáciu ČSR z r. 1923.

Budúceho roku bude uskutočnená kábelová prípojka Žilina-Ružomberok-Prešov, ktorá bude súčiastkou kábelu cez Podkarpatskú Rus na Rumunsko. Táto spojka bude mať veľký význam hospodársky i medzinárodný, nakoľko tým bude uskutočnené telegrafné a telefónne spojenie západnej Európy cez našu krajinu do Rumunska a na Ďaleký východ.

Diaľkové káble obsahujú aj špeciálne konštelované obvody pre prenos rozhlasových programov. Takto bude daná možnosť opatriť pre celú rozhlasovú službu Slovenskej krajiny bezpečné a spoľahlivé vnútrozemské spojenie.

Ďalšou výhodou tejto sieti je, že dáva možnosť pre súčasný medzinárodný rozhlas a tak sa stáva dôležitým propagačným nástrojom pre styk s cudzinou. Umožňuje zároveň konštrukciu lacných a veľmi bezpečných telegrafných vedení. Poštová správa môže potom využiť zapojenie moderných, t. zv. strednofrekventovaných systémov pre styk s cudzinou. Kábelové obvody pri svojej bezpečnosti chodu a pri svojej stabilite elektrických konštánt znamenite sa hodia pre zapojenie a chod najnovších ďalekopisných prístrojov, na ktorých môže pracovať každý, kto pozná spôsob práce na obyčajnom písacom stroji. Je všeobecne známe, že po výstavbe kábelov stúpa počet hovorov hneď spočiatku o 300-500%.

Ďalej bude našou neodkladnou úlohou dobudovať aj rozhlasové štúdiá bratislavského Radiojournalu a umožniť tým rozhlasu vysielanie programu väčších hudobných telies priamo zo štúdia Radiojournalu.

Rozhlas, najmä pre nás Slovákov, ktorých celá polovica býva za hranicami, má nesmierny význam. Je to najhlavnejší prostriedok propagandy, nástroj osvety i kultúry a najlepšie spojivo medzi nami a Slovákmi za hranicami, ktorého potreba sa najmä v dnešných časoch veľmi pociťuje.

Preto sa mu bude venovať zvýšená pozornosť a starostlivosť. Slovenská vláda v zasadnutí dňa 20. decembra 1938 schválila zriadenie novej modernej vysielacej rozhlasovej stanice v oblasti medzi Piešťanmi, Trnavou a Hlohovcom. Aby jej vysielanie bolo možno zachytiť i lacnejšími prijímačmi, v čím najväčšom okruhu, bude jej výkon 100 kilowattov. Prešovská vysielacia stanica bude zdokonalená.

Dostatočný počet menších štúdií dáva nám totiž možnosť vysielať činohry, prednášky a rozhlasové montáže.

Aby sme umožnili veľkému počtu amerických Slovákov počúvanie slovenského slova, hudby a správ, pracujeme na pláne, vystavať na Slovensku krátkovlnnú vysielačku, ktorá by našu krajinu spájala so zámorskými krajmi.

Budeme sa všemožne starať o to, aby sa doterajší počet 80 tisíc poslucháčov do roka čím najviac zvýšil.

Ďalším dôsledkom samostatného hospodárenia Slovenskej krajiny je, že sa zriaďuje poštová sporiteľňa pre Slovenskú krajinu. V jej organizovaní sa urýchlene pokračuje. Doteraz je zriadená služba šeková. Len čo bude sporiteľňa dostatočne vystrojená po stránke technickej a personálnej, bude zakladať šekové účty i pre súkromníkov a to pravdepodobne už od 1. apríla 1939. K úplnému rozšíreniu agendy poštovej sporiteľne na všetky odvetvia šekovej a sporiteľničnej služby bude sa môcť pravdepodobne prikročiť ešte do konca tohto roku.

Budeme sa starať aj o to, aby priemysel, ktorý bude dodávať naše technické zariadenia, preniesol určitú čiastku svojej výrobnej kapacity na Slovensko, poťažne, aby vo svojich podnikoch zamestnával úmerný počet slovenských zamestnancov.

Ukončíme stavbu nového moderného poštového úradu v Žiline, okrem toho projektujeme v Žiline stavbu nového veľkého staničného poštového úradu. Z ostatných miest vybudujeme nový poštový úrad v Novom Meste nad Váhom.

Vynasnažíme sa, aby sa zaviedlo cezpoľné doručovanie do všetkých obcí na Slovensku a podľa možnosti aj do väčšiny kopaníc a lazov, aby takto mohla slovenská národná myšlienka prenikať do každej chalupy nového Slovenska.

Podniku „Slovenské štátne železnice“ následkom stanovenia nových hraníc na základe viedenskej dohody odňali mnohé strediská železničných spojov, prerezali mnohé hlavné železničné tepny a zničili južné železničné spojenie východných krajov Slovenska so západom. V dôsledku toho bude treba stanoviť nové dopravné smery a na podklade nastalej novej situácie získať definitívne predpoklady pre pripojenie odrezaných železničných úsekov na železnice jestvujúce.

Tak bol predbežne pozmenený dopravný smer Žilina-Bohumín na smer Žilina-Púchov, ďalej Zvolen-Nové Zámky-Bratislava na smer Zvolen-Kozárovce-Zlaté Moravce-Zbehy-Leopoldov-Bratislava.

Aby čím najrýchlejšie bolo obnovené spojenie od seba odrezaných krajov a odstránené hospodárske ťažkostí, ktoré vznikli odrezaním železničných čiar, dojednala delimitačná komisia jednak dohovory o priebežných čiarach ČSŽ cez sieť čiary MÁV, jednak o priebežných čiarach MÁV cez čiarovú sieť ČSŽ. V rámci týchto dohovorov o otvorení a znovazapočatí železničnej dopravy a o priebežných čiarach, učinila železničná správa so správou MÁV miestne detailné dohovory pri jednotlivých prechodoch a jednotlivých čiarach. Týmito opatreniami je umožnená doprava osôb a tovaru z jedného štátneho územia do druhého a pri peážnej a pasážnej doprave je obecenstvu umožnené bez pasového a colného odbavenia cestovať cez cudzie územie z jednej časti Slovenskej krajiny do druhej. Tá istá zásada platí o doprave nákladovej.

Za odrezané úseky železničných čiar možno vybudovať nové náhradné železničné spoje len postupne, podľa najnevyhnuteľnejšej potreby štátnych záujmov v rámci finančnej možnosti Slovenskej krajiny. Tam, kde sú pomery jednoduché a menej nákladné, vykonali sa ihneď potrebné práce a prípravy na stavbu. Tak sa ihneď začala stavba spojky Tomášovce-Veľká Ves, ako provízorna náhrada za spojenie cez Lučenec. Ak by to budúcnosť vyžadovala, zriadi sa definitívne spojenie cez Lovinobaňu do Cinobane Pripravujú sa štúdie a projekty ďalších spojov ako Rimavská Baňa-Kokava, Tisovec-Muráň, prípadne Dobšiná-Mlynky. Vypracovaný a pre stavbu pripravený je celý elaborát novej železnice Prešov-Kapušany-Vranov-Strážske-Humenné. Ako ďalšie pokračovanie tejto čiary študuje a pripravuje sa nová čiara Snina-Veľký Berezný, prípadne spojenie Michalovce-Sobrance a jej pokračovanie na Podkarpatskú Rus. Pre stavbu je pripravený aj projekt Podolínec-Orlov. Ako spojku medzi košicko-bohumínskou železnicou a železnicou Banská Bystrica-Margecany študuje sa projekt pre novú čiaru Vernár Poprad Veľká. Nové, veľmi dôležité spojenie stredoslovenské, Banská Bystrica-Dolná Štubňa cez Harmanec, sa stavia. Táto nová, veľmi zložitá a nákladná čiara bude pravdepodobne dokončená roku 1940.

Na jestvujúcich čiarach bolo treba z dopravných príčin jednak pokračovať, jednak započať rekonštrukciu veľkých staníc a prestavbu železničných čiar. Tak sa pracuje na stavbe druhej koľaje Račištorf-Leopoldov. Pokračuje sa na stavbe druhej koľaje a rekonštrukcii čiary Žilina -Vrútky-Poprad Veľká-Kysak Obyšovce. Dokončuje sa stavba druhej koľaje čiary Vrútky -Horná Štubňa a Hronská Breznica-Zvolen. Projektuje sa aj stavba druhej koľaje Zvolen Banská Bystrica. Rekonštruuje sa celá čiara B. Bystrica-Brezno-Červená Skala pre väčšiu rýchlosť s príslušnou úpravou staničného koľajišťa a budov.

V prúde je stavba týchto veľkých staníc: Bratislava, hlavná stanica, prestavba staničných koľají a staničnej budovy, nové koľajište a nová staničná budova v Trenčíne. Po ukončení prestavby stanice a prípojov, pripravuje sa stavba novej staničnej budovy v Púchove, prestavba staničných koľajových spojov na Vrútkach, rozšírenie a prestavba celej stanice a nová staničná budova na Štrbe, prestavba staničných koľají vo Zvolene, prípravy na novostavbu stanice a staničnej budovy Banská Bystrica, preloženie celej stanice Brezno nad Hronom.

Projektovaná je ďalej prístavná stanica v Bratislave s príslušnými spojkami, prestavba staničných koľají a novostavba staničnej budovy v Žiline, stavba novej stanice a staničnej budovy Dolná Štubňa v dôsledku stavby novej trati Banská Bystrica-Dolná Štubňa, stavba prijímacej budovy a stanice Tomášovce.

Aj služba vozebná a dielenská bude vyžadovať náležitej úpravy s ohľadom na to, že železničný podnik stratil dve výhrevne a dve opravne výhrevní (Nové Zámky a Košice) a vozebné stanice v Leviciach, Parkani, Lučenci, Fiľakove, Plešivci a Michalanoch. Organizácia železničnej služby vozebnej a dielenskej bude upravená čím najhospodárnejšie a tak, aby plne kryla premávkovú potrebu železníc Slovenskej krajiny. Z úsporných dôvodov premení sa hlavná výhrevňa na Vrútkach na pobočnú výhrevňu, pridelenú správe výhrevne v Žiline a zrušia sa niektoré vozebné stanice, ktoré zmenenými pomerami stratili na význame. Takisto z dôvodov pohreby železničnej dopravy premení sa vozebná stanica -v Prešove, na pobočnú výhrevňu, pridelenú správe výhrevne v Spišskej Novej Vsi, ako náhrada za stratenú výhrevňu v Košiciach. Za stratenú vozebnú stanicu v Michalanoch vybuduje sa takáto stanica v Medzilaborciach.

Dielne vo Zvolene, v Trnave a na Vrútkach sa rozšíria natoľko, aby stačili na udržovanie železničných vozidiel Slovenskej krajiny, pri čom bude postarané z hospodárskych dôvodov o centralizovanie opráv v jednotlivých týchto dielňach.

Tarifná politika železničná bude už odteraz jednotná. Nejednotnosť tarifnej politiky by znamenala totiž konkurenciu medzi českými a slovenskými železniciami a zrejmým následkom tejto konkurencie by bol pokles príjmov našich železníc.

V budúcnosti bude mať na tarifnú politiku priamy a bezprostredný vplyv ministerstvo dopravy a verejných prác Slovenskej krajiny, nakoľko je teraz rovnocenné s ministerstvom dopravy v Prahe. Toto je dostatočnou zárukou, že naše slovenské národohospodárske záujmy budú náležite chránené. Nová pripravovaná tarifná reforma znamená určité zlepšenie pre Slovenskú krajinu. Niektoré oblasti Slovenska sa však dostali v dôsledku už spomenutých územných zmien do veľmi nepriaznivej situácie a to práve s hľadiska tarifného, nakoľko železničná preprava do týchto oblastí je možná iba cez priebežné čiary maďarské. Dovozné na maďarských čiarach je privysoké; oproti našim tarifným sadzbám je o 40-150 perc. vyššie. Tento rozdiel dovozného bude musieť ministerstvo dopravy a verejných prác Slovenskej krajiny čiastočne preklenúť poskytnutím určitých tarifných úľav pri preprave do týchto oblastí. (Predsedníctvo prevzal podpredseda Julius Stano.)

Vo vodnom hospodárstve čakajú Slovenskú vládu úlohy veľmi významné a vďačné. Najväčšie úsilie sa vyvinie vo využití veľkých zásob energie, utajenej v slovenských vodných tokoch. Vodná energia, premenená v hydrocentrálach na energiu elektrickú, nahradí nám pomerne malé zásoby uhlia, zaistí slovenskému priemyslu, živnostiam a konzumu vôbec, lacnú pohonnú energiu. Dostatok lacnej pohonnej energie je základ ným predpokladom pre rozmach priemyselného podnikania. Sme presvedčení, že slovenská technická práca a veda vybuduje na Slovensku bohaté zdroje lacnej elektrickej energie. Zvlášť priaznivé podmienky pre ústavné využitie vodných síl a pre zakladanie a rozmach priemyselných podnikov poskytuje stredné Považie, kde v dohľadnom čase bude môcť vzniknúť silná priemyselná oblasť.

Vodohospodársky program slovenskej vlády pamätá aj na využitie vody pre poľnohospodárstvo a priemysel, na zásobovanie obcí zdravou pitnou vodou, na ozdravenie našich miest a dedín. Úpravnými stavbami na našich riekach zabezpečí sa roľníkova celoročná práca, získajú sa nové plochy poľnohospodárskej pôdy, pred živelnými vodnými pohromami zabezpečia sa naše obce a osady. Vo vodnej doprave Slovensko je zapojené na stredoeuropskú vodnú magistrálu dunajskú významným dunajským prístavom v Bratislave. Slovensko má veľký záujem na vybudovaní prieplavného spojenia Dunaja s Odrou a chce byť účastné i na technickom budovaní tohto veľkorysého vodného diela.

Vláda Slovenskej krajiny, uznávajúc správnosť zásady, že cesty znamenajú život a že podnikanie na poli stavby ciest značne prispieva aj k zmierneniu nezamestnanosti, venovala otázke stavby ciest od začiatku svojho pôsobenia veľkú pozornosť.

Je nesporné, že so stránky výstavby a zdokonalenia cestnej siete na Slovensku vykonalo sa v posledných rokoch veľmi mnoho. Ale značnú časť docielených výsledkov sme pre nové samostatné Slovensko stratili a iná časť stratila svoj pôvodný význam. Aby sa však zamedzil vzrast nezamestnanosti po demobilizácii armády, dala vláda súhlas k pokračovaniu vo stavbe ciest na neodstúpenom území v tom rozsahu, ako sa stavby uskutočňovali pred mobilizáciou a to spôsobom podnikateľským a v réžii cestnej správy pri nábore robotníctva cestou sprostredkovateľní práce a i tento fakt prispel k tomu, že organizovanie pracovných táborov nebolo potrebné.

Mnohé dôležité cestné spoje boli novými hranicami prerušené a preto bolo potrebné prikročiť ku stavbe náhradných spojov. Pretože čas od odstúpenia územia do príchodu mrazov bol veľmi krátky, bolo možno prikročiť len ku zlepšeniu provizórnych náhradných ciest a ku projektovaniu definitívnych náhradných spojov, ktoré sa začnú stavať r. 1939. Doteraz boli zlepšené provizórne náhradné cesty v dĺžke 25 km, nákladom 1,1 mil. korún. Ďalšia úprava týchto provizórnych ciest bude vyžadovať nákladu 1. 3 mil. korún. Dĺžka definitívnych náhradných spojov bude okrúhle 90 km a náklad na ich výstavbu bude 100 mil. korún.

Vyhovujúc takto momentálnej potrebe v otázke budovania ciest, chce slovenská vláda do budúcnosti podnikanie na tomto poli usmerniť tak, aby toto podnikanie čím najlepšie vyhovovalo potrebám nového Slovenska. Tieto potreby sú dané vývojom hospodárskeho života na Slovensku, podporovaním cudzineckého ruchu, zapojením Slovenska do širšej stredoeurópskej hospodárskej oblasti a aj stavom nezamestnanosti.

Poloha Bratislavy ako hlavného mesta a obchodného centra Slovenska, ako i jediného nášho dunajského prístavu nám diktuje, aby sme severným, stredným a južným Slovenskom viedli tri hlavné tepny, ktoré by sa zbiehali v Bratislave. Na tieto hlavné tepny musíme zapojiť priečnymi cestami všetky dôležitejšie mestá a obce.

Túto cestnú sieť musíme pripojiť na cestnú sieť iných častí republiky a susedných štátov tak, aby naše jedinečné kúpeľné a turistické miesta boli pre cudzích automobilistov ľahko a po bezprašných cestách prístupné a to najmä smerom od Prahy, Viedne a Budapešti, odkiaľ sa dá očakávať najväčší príliv cudzincov.

Centrálna poloha Slovenska v strednej Európe a jeho tvar predurčujú tento štát k tomu, aby bol tranzitným priestorom medzi severozápadom a juhovýchodom Európy. Robia sa prípravy, aby územím Slovenska bola pre toto diaľkové spojenie vybudovaná autostráda čiže diaľnica, určená výhradne pre motorové vozidlá.

Dĺžka diaľnice by činila na Slovensku asi 390 km a náklad na jej výstavbu by bol asi 1,5 miliardy korún.

Je nesporné, že vedenie takejto diaľnice územím Slovenska má nielen pre tento kraj, ktorým diaľnica bude prebiehať, ale aj pre celé Slovensko eminentný význam. Preto sa vláda už zásadne uzniesla, že diaľnica bude sa stavať aj na Slovensku. Ale keďže dokončenie rozostavaných ciest a výstavba náhradných spojov pozdĺž novej južnej hranice značne zaťaží rozpočet Slovenska v najbližšom čase, môže vláda dať definitívny súhlas ku stavbe diaľnice len v predpoklade, že sa pre tento účel získajú zvláštne finančné zdroje, ktoré by umožnili uskutočniť stavbu diaľnice bez toho, žeby iné naliehavé práce museli byť odďaľované.

Pri tom sa chce vláda postarať aj o cestné potreby drobného ľudu, o cesty nižšieho charakteru tak, aby do každej obce viedla dobrá cesta. Postará sa o vydanie nového, zmeneným pomerom zodpovedajúceho cestného zákona, ktorý za prvej republiky bol od r. 1925 len prejednávaný ale nevydaný. V tomto zákone bude napokon riešená otázka pretvorenia terajších vicinálnych ciest na cesty okresné a bude postarané o to, aby okresné a aj obecné cesty boli spravované odborníkmi tak, aby svojmu účelu vyhovovali. Pre stavby a opravy týchto podradnejších ciest mieni vláda upotrebiť peňazí, ktoré sa dávali nezamestnaným, pretože tieto práce, rozvrhnuté po celom území Slovenska, dávajú možnosť zamestnať užitočne všetkých robotníkov, ktorí by nenašli zamestnanie pri iných stavbách.

Program slovenskej vlády so stránky cestných komunikácií môžeme teda zhrnúť slovami, že chceme Slovensko po dobrých cestách dostať do lepšej hospodárskej budúcnosti.

Zmenené politické pomery ako aj teritoriálne zmeny vyžadujú určitú prestavbu i v odvetví pozemných stavieb. Vláda Slovenskej krajiny má pri tom na zreteli, aby túto prestavbu mohla vykonať čím najúspornejšie.

Takmer v každom rezorte verejnej správy je na jednej strane prebytok a na druhej strane nedostatok budov a je práve úlohou najbližších čias, aby s tejto stránky sa nezrovnalosti odstránili.

V rezorte ministerstva vnútra pôjde predovšetkým o primerané umiestenie úradov a to tak v hlavnom meste, ako aj na celom Slovensku, kde po odstúpení južných častí nastali zmeny v okresných sídlach a pod. Ďalšie úpravy budov budú potrebné v dôsledku zmeny organizácie verejnej správy a bezpečnostnej služby, ako umiestenie ministerstiev, policajných riaditeľstiev, slovenského snemu a pričlenených úradov.

Na poli rezortu pravosúdia bude treba doplniť postupne sieť okresných súdov (ako v Malackách, Trenčíne, Žiline, Humennom, Sabinove, Námestove, Piešťanoch, Brezne a Dolnom Kubíne) hlavného súdu v Prešove. V budúcnosti bude treba vybudovať v sídle slovenskou vládou určenom potrebné budovy pre najvyšší súd a najvyšší správny súd.

V rezorte ministerstva školstva a národnej osvety v rámci vysokého školstva bude treba dobudovať právnickú a filozofickú fakultu, ako aj nové sídlo pre univerzitnú knižnicu v Bratislave a vybudovanie slovenskej vysokej školy technickej.

V rámci stredných škôl dobudujú sa predovšetkým najpotrebnejšie v Turč. Sv. Martine, Ružomberku, Trstenej a maďarské reálne gymnázium v Bratislave. Postupne prikročí sa k výstavbe stredných škôl tak, aby boli rovnomerne rozložené po území Slovenska.

Meštianske a ľudové školy budú postupne dobudované podľa celkového programu a to najmä v krajoch, ktoré boli proti južnému Slovensku doteraz ukracované.

Poľnohospodárske školstvo stratilo v odstúpenom území značný počet ústavov, bude preto úlohou novej výstavby doplniť poľnohospodárske školstvo najmä na severnom (Orava a Spiš) a západnom Slovensku.

V odvetví ministerstva hospodárstva, rezortu obchodu priemyslu a živností dobuduje sa ústav pre zveľaďovanie živností v Turč. Sv. Martine, v ktorom je nateraz umiestená aj slovenská vysoká škola technická.

V rámci verejných prác postaví sa najmä na východnom Slovensku (v Prešove) niekoľko obývacích budov pre štátnych zamestnancov, ktoré sú nevyhnutne potrebné s ohľadom na presuny obyvateľstva zo zabraného územia. Ústavy pre sociálnu starostlivosť treba dobudovať v Bratislave, pre dokaličených a duševne úchylných a následkom politických zmien bude treba podporovať príslušné spolky v dobudovaní ústavov pre hluchonemých a slepcov.

Odstúpením južného Slovenska stratili sme takmer väčšinu úplne vybudovaných nemocníc, takže podľa oblastného plánu bude treba vybudovať nové nemocnice, resp. prevziať a doplniť už existujúce nemocnice tak, aby každá nemocnica bola asi rovnako zaťažená, pri čom sa predpokladá, že klinického vystrojenia dosiahne jedna nemocnica na západnom, jedna, na strednom a jedna na východnom Slovensku. Ďalej bude sa pokračovať v dobudovaní detského ústavu v Dolnom Smokovci.

Pozdĺž novej hranice bude treba postaviť väčší počet budov pre finančnú stráž, nakoľko nebude možno zaobstarať potrebné miestnosti prenájmom. Ďalej bude sa pokračovať vo výstavbe finančných úradov a to už s ohľadom na zmenené okresné sídla.

Nakoľko úlohu slovenskej vlády v dosť veľkej miere zaťažuje okolnosť, že musí uhradzovať ešte i v budúcnosti pohľadávky za práce, vykonané pred prevratom v odstúpenom území, bude sa dbať vo zvýšenej miere pri uskutočňovaní vyššie uvedeného stavebného programu na prísnu účelnosť a solídnosť, aby štátny rozpočet nebol zbytočne zaťažovaný, ale aby sa jednako zaistila práca pre Slovákov, ktorí chcú pracovať a získali sa tým trvalé hodnoty pre národný majetok.

Čo sa verejných financií týka, je si slovenská vláda dobre vedomá mimoriadnej dôležitosti zásady, že usporiadané finančníctvo je základom nielen správneho chodu verejnej správy, ale i bezpečnosti súkromného podnikania. Túto zásadu budeme presadzovať nielen v užšej finančnej správe, ale budeme sa snažiť, aby bol ňou predchnutý celý náš verejný život. Pri vymeriavaní a vyberaní verejných dávok bude snahou slovenskej vlády hľadať spôsoby, ako sa môže finančná správa čím najviac priblížiť k poplatníkom. Máme tu na mysli najmä našich maloroľníkov a malých živnostníkov, ktorým doterajšie, často komplikované vyberanie daní robí ťažkosti. Budeme uvažovať nielen o zjednodušení daňových a poplatkových predpisov a o zjednodušení daňovej a poplatkovej agendy, ale aj o tom, v ktorých prípadoch by sme mohli zaviesť paušály, pravda, bez ujmy pre štátnu pokladnicu. V každom prípade budeme výber daní decentralizovať, aby sme uľahčili ich platenie.

I po zmene pomerov politických ostáva poľné hospodárstvo najdôležitejšou zložkou nášho národného hospodárstva. Hlavnou starosťou vlády bude postaviť roľnícku samosprávu na také základy, ktoré umožnia čo najužšie spojenie roľníckeho ľudu s verejnou správou. Máme v programe vybudovať poľnohospodársku komoru, (potlesk.) ako najvyššiu stavovskú organizáciu roľníckeho ľudu. Táto sa má vybudovať tak, aby svojimi koreňmi bola cez okresy zakotvená v obciach. Poľnohospodárskej komore pripadne veľmi dôležitá úloha pri prestavbe nášho poľnohospodárstva, ktorá sa musí diať v znamení uzmierenia výroby a plánovitého organizovania odbytu, lebo len takto budeme môcť zintenzívniť poľnohospodársku výrobu so stránky výnosu i akosti. Mimoriadnu pozornosť bude treba venovať obhospodarovaniu pasienkov.

Najväčšia naša starostlivosť bude platiť snahe udržať nákupnú silu širokých vrstiev roľníckeho ľudu. Pri uskutočňovaní tejto snahy nechceme robiť politiku neúčelných malicherných subvenčných akcií, ale chceme veľkoryso riešiť otázku speňažovania poľnohospodárskych výrobkov. Stálosť a primeranosť cien obilia je už zaistená obilným monopolom. Budeme sa starať o to, aby toto zariadenie sa stalo trvalým a aby bolo zdokonalené jednak v tom smere, aby sa znemožnilo mletie „na čierno“, jednak aby sa pomohlo podľa možnosti drobným námedzným mlynom, pravda, nakoľko by sa tým neohrozili intencie obilného monopolu. Speňažovanie dobytka zveríme celokrajinskej organizácii, ktorá bude organizovaná tak, aby roľník dostal spravodlivú cenu za svoj dobytok a nebol vydaný na milosť a nemilosť špekulácii.

Mimoriadnu pozornosť budeme venovať aj speňažovaniu dreva, ovocinárstvu, vinohradníctvu atď.

Pozemková reforma v zmysle zákonov prvej republiky je už skoro skončená. Ostáva už len jej likvidácia zaknihovaním prídelov a riešením úverových otázok. Postaráme sa o to, aby sa oboje čím najrýchlejšie skončilo. Ale značná strata nášho územia núti nás k tomu. aby sme zvýšenú pozornosť venovali otázke novej pozemkovej reformy. (Potlesk.) Základnou smernicou bude nám pri tom upraviť pomery v držbe poľnohospodárskej pôdy tak, aby sa odčinili krivdy, spáchané prvou pozemkovou reformou. (Potlesk. ) a aby sa pôda dostala do rúk tých, ktorí na nej skutočne pracujú. No, dobre vieme, že úspech pozemkovej reformy nespočíva v prídele pôdy uchádzačom, ktorí sú na ňu odkázaní, ale že sa treba postarať o to, aby ten, kto pôdu dostane, mohol na nej so zdarom obstáť. To znamená: správne vyriešiť otázku dlhočasného úveru pozemkového a investičného.

Budeme sa snažiť, aby sme v dohľadnom čase vyriešili problémy, súvisiace s komasáciou a s pozemkovým katastrom.

Vláda veľmi dobre vie, že i keby sa jej podarilo uskutočniť načrtnutý program zveľadenia poľnohospodárstva, výsledky tohto snaženia by neboli trvalé, keby sa súčasne nepostarala o zvýšenie kultúrnej úrovne roľníckeho ľudu. Len vzdelaný roľník obstojí v tvrdej konkurencii životného zápasu. Najdôležitejšími faktormi sú tu roľnícke školstvo a výskumníctvo. Radi uznávame, že najmä na tomto poli vykonala Česko-Slovenská republika záslužný kus práce a ďakujeme všetkým tým inštitúciám i jednotlivcom, ktorí sa zaslúžili o poľnohospodársky pokrok Slovenska. V roľníckom školstve utrpeli sme veľké straty. Odstúpením územia Maďarsku stratili sme 10 roľníckych škôl z celého počtu 30. Z evakuovaných škôl započali činnosť doteraz len dve, ostatné oživíme podľa potreby v rámci svojich finančných možností. Poľnohospodárske výskumníctvo musíme dobudovať tak, aby ono neslúžilo len potrebám prvovýroby, ale i obchodu.

Naše družstevníctvo typu roľníckeho i konzumného odpolitizujeme a postavíme ho do služieb celého národa.

Základným pilierom hospodárstva je súkromné podnikanie. Slovenská vláda od prvých počiatkov svojho vzniku pokladala si preto za prvú povinnosť byť strážcom právnej bezpečnosti a verejného poriadku, lebo bez týchto predpokladov je súkromné podnikanie nemožné. Aby sme zachovalá doterajšiu životnú úroveň nášho ľudu, ba aby sme ju podľa možnosti ešte zvýšili, musíme popri zveľaďovaní poľnohospodárstva pamätať nielen na udržanie terajšieho nášho priemyslu, ale i na budovanie priemyslu nového. Prirodzené predpoklady pre tento druh podnikania sú na Slovensku dané v plnej miere, ide len o to, vytvoriť aj nezbytné predpoklady právne a psychologické. So zreteľom na mimoriadnu dôležitosť tejto veci vyhlásila slovenská vláda základné smernice svojej priemyselnej politiky už dňa 17. novembra 1938. Sú to: Ochrana princípu súkromného vlastníctva, ochrana voľnej dispozičnej sféry súkromného podnikania a aktívna podpora pri budovaní podnikov nových alebo rozširovaní podnikov už existujúcich. Na týchto zásadách vláda nezmenene trvá a znovu ich utvrdzuje.

Osobitnú pozornosť budeme venovať zveľadeniu živnostníctva a obchodníctva, jednak ochranou proti silnejšej konkurencii, jednak získaním lacného úveru. To isté platí aj o domácej výrobe, kde sa budeme starať najmä o organizovanie odbytu jej výrobkov na zahraničnom trhu.

Zahraničný obchod má veľkú dôležitosť hospodársku, ale i sociálnu. Budeme sa starať o zvýšenie vývozných možnosti zo Slovenska tak do blízkej, ako i vzdialenejšej cudziny. Budeme uvažovať nielen o zjednodušení administratívneho pokračovania pri vývoze, ale i o možnostiach aktívnej pomoci vývozu. Dôležitú úlohu bude tu mať úprava dovozných a vývozných taríf.

Slovensko svojimi prírodnými krásami, bohatstvom kúpeľov a minerálnych žriediel, množstvom vzácnych umeleckých a historických pamiatok, pôvabom svojho ľudového umenia a folklóru, pestrosťou a krásou ľudových krojov, množstvom poľovnej zvere a rýb a pri tom svojou výhodnou dopravne zemepisnou polohou má všetky predpoklady, aby sa tu rozvinul cestovný ruch, ktorý by bol významným zdrojom -výživy- obyvateľstva. Slovenská vláda má najlepšiu snahu podchytiť veľký záujem o slovenské kúpele, letoviská a strediská zimného športu nielen v susednom Nemecku, Maďarsku a Poľsku, ale najmä v Čechách, ktorým hlavne oblasti cestovného ruchu odpadli. Pôjde tu hlavne o vybudovanie nových hotelov a turistických chát. Osobitnú pozornosť budeme venovať propagácii slovenského kúpeľníctva tak doma, ako i v zahraničí, k čomu vhodné predpoklady poskytne pripravovaný zákon o podpore cestovného ruchu.

Organizačné práce, spojené so zriaďovaním ministerstva pravosúdia, sú už takmer dokončené.

Dôsledkom územných zmien musela sa urobiť reorganizácia súdnych úradov (súdov a štátnych zastupiteľstiev), ale najmä pohraničných, prípadne nové súdne úrady museli sa zriadiť, na pr. krajský súd a štátne zastupiteľstvo v Michalovciach, okresný súd v Stropkove, Snine, Serede atď. Nová organizácia súdnictva núti nás zriadiť jediný hlavný súd na celom Slovensku a to jednak, že hlavné súdy (Bratislava a bývalý v Košiciach) stratili dôsledkom viedenského verdiktu značnú časť svojich obvodov. Pri tom treba uvážiť, že bývalý hlavný súd v Košiciach bol zriadený predovšetkým pre Podkarpatskú Rus, ktorá teraz bude mať tiež svoje autonómne súdnictvo. Tento hlavný súd je predbežne umiestený v Levoči a mal by sa premiestiť do Prešova. Tam niet ani primeranej budovy a niet ani finančných prostriedkov, aby sa mohla preň v Prešove nová budova postaviť. Hlavný súd v Bratislave je umiestený polohove krajne excentricky. Preto pri umiestení nového jediného hlavného súdu pre Slovensko treba uvažovať o niektorom meste na strednom Slovensku. (Do Ružomberku!)

Dôsledkom federatívneho zriadenia štátu, podľa § 16 a § 17 zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. má sa zriadiť najvyšší správny súd a najvyšší súd. Osnovy zákonov o zriadení týchto najvyšších tribunálov sú už pripravené a v najbližšom čase ich dodáme slovenskému Snemu na vybavenie.

Z dôvodov úsporných stala sa i reorganizácia väzenskej správy. Ilavská trestnica sa zrušila a umiestil sa tam bývalý Komenského ústav pre mladistvých previnilcov, z Košíc evakuovaný. Tam sa umiestila aj polepšovňa pre osoby mužského pohlavia (výkon trestu zavretia nad 6 mesiacov), ktorá bola doteraz spoločná pre celú republiku v Mikulove. Podobne zriadila sa i polepšovňa pre osoby ženského pohlavia vo väznici krajského súdu v Trenčíne. Tým zostáva na Slovensku len jedna trestnica v Leopoldove, kde je umiestená aj donucovacia pracovňa, prechodný ústav pre trestancov. Činia sa prípravy aj pre novostavbu trestnice pre ženy, pre ústav pre chorých trestancov, ako i prestavbu väznice na krajskom súde v Michalovciach.

Ministerstvu pravosúdia pripadne veľká starosť dôstojne umiestiť mnohé súdy a úrady verejnej obžaloby, nakoľko to bude hospodársky stav Slovenskej krajiny dovoľovať. Novozriadené súdy (krajský súd v Michalovciach, okresný súd v Snine atď. ) umiestilo už za podmienok a okolností finančne výhodných. Ministerstvo pravosúdia si je plne vedomé, že hospodárstvo celej krajiny musí byť prispôsobené finančnej nosnosti obyvateľstva a podľa tejto zásady sa vo všetkom zariaďuje.

V prácach legislatívnych sa usilovne pokračuje. Vypracovala sa už osnova medzinárodnej zmluvy o úprave súdnictva so zreteľom na územia, ktoré zabralo Maďarsko a Poľsko. Dúfa, že v krátkom čase bude sa môcť prikročiť k jej realizovaniu. Nalieha sa aj na rýchle skončenie rozluky spisovej. Ministerstvo pravosúdia dúfa, že v najbližšom čase podarí sa mu úplne dovŕšiť úpravu trestného a civilného súdnictva ohľadom zabraného územia. Pokiaľ ide o platné právo, zamýšľa novelizovať trestný zákon, zákon na ochranu republiky, zákon o ochrane cti, exekučný zákon, občiansky súdny poriadok, pozemnoknižný poriadok, advokátsky a verejnonotársky poriadok. Treba zriadiť advokátsky a verejnonotársky penzijný ústav, keďže opatrenie stáleho výboru číslo 284/1938 obmedzilo obe tieto kategórie na 65. rok života. Pripravuje aj novú úpravu znaleckých odmien v trestnom súdnictve. Práce s exekvovaním zmluvy o vzájomnej politickej amnestii s Maďarskom sa už dokončujú.

Zvýšeným tempom a intenzívnejšie pôjde zakladanie pozemnoknižných vložiek, pretvorenie a náprava pozemkovej knihy na Slovensku, aby pozemnoknižný ústav sa kryl so skutočnou držbou. V týchto obciach, kde majetky sú natoľko rozdrobené, že sa nejaví dostatočnou pozemnoknižná náprava terajšieho stavu, naliehať sa bude na komasácie. Komasáciu bude treba robiť v mnohých obciach Slovenska. Aby občianstvo malo ku komasačnému pokračovaniu dôveru, bude treba komasačné pokračovanie urýchliť a sústrediť. Ministerstvo pravosúdia sa rozhodlo zriadiť komasačné ústredie na jedinom krajskom súde, odkiaľ sa budú vybavovať všetky tieto práce. Na hlavnom súde zriadi sa samostatný odbor pre organizovanie, pre dozor a primerané upravovanie pozemkovej držby na Slovensku a komasačného pokračovania.

Ministerstvo pravosúdia mieni prikročiť i ku kodifikačným prácam práva súkromného, nadväzujúc na elaboráty, ktoré boli už zväčša započaté na ministerstve spravodlivosti v Prahe a to uplatnením slovenských požiadaviek v celom rozsahu. Z práv zvláštnych bude sa pracovať na novej osnove obchodného zákona, podľa možnosti i zákona zmenkového a šekového, ktorých jednotná úprava pre celé územie republiky je potrebná s hľadiska priemyselného podnikania, obchodovania a jednotnej právnej istoty na území celej republiky. A preto i pri týchto osnovách bude nadväzovať na elaboráty ministerstva spravodlivosti v Prahe, poťažne naliehať na splnenie všetkých požiadaviek, aby i tieto zákony plne vyhovovali slovenským pomerom. Kontakt s ministerstvom spravodlivosti v Prahe máme už formálne dohovorený.

Ministerstvo pravosúdia začína uskutočňovať svoj program s veľkým zápalom. Je obsadené veľmi dobrými silami, pri tom pri dôležitých osnovách zamýšľa pracovať s expertmi. Uskutočňovanie jeho programu s bodu na bod stane sa najlepším dôkazom, že spravodlivosť, ktorá je základom štátov, bude usporiadaná u nás tak, aby sa stala pevným a trvalým základom výstavby nového Slovenska. (Potlesk.) Vládny program prednášame v čase, keď bol vyhlásený i náš prvý slovenský rozpočet, ktorý má zabezpečiť podmienky realizovania našich plánov. I keď vieme o nedostatkoch nášho prvého rozpočtu, čo vyplýva zo všetkých okolností, medzi ktorými rozpočet ten zostavený a vyhlásený byť musel, nemožno si nevšímať pokynov, ktorých sa nám z rozpočtového tribunálu dostáva. Je to predovšetkým zásada neúprosnej sporivosti na celej čiare nášho štátneho života, ktorú nám náš rozpočet pripomína a podľa ktorej sa vláda bezpodmienečne riadiť musí. Sporivosť vo výdajoch osobných a vecných do krajnej možnosti uskutočňovaná bude smernicou vlády v jej počínaní, lebo dobre vie, že len táto cesta úzkostlivej sporivosti jej umožní, aby bez novšieho zaťažovania poplatníctva dala životu národnému to, čo jeho vývin bezpodmienečne vyžaduje. Slovenská krajina je sebestačná, je finančne životaschopná, pravda nesmie si nikto namýšľať, že môžeme pokračovať v spôsoboch, ktoré sa udomácnili u nás za minulých 20 rokov a ktoré nám nechali okrúhle 60 miliárd dlžoby. Žiaden Slovák ako taký, a tým mene Slovenská krajina nechce žiť z cudzieho, na dlžoby; chceme žiť na svojom, zo svojho, teda budeme žiť po svojsky, tak ako nám financie stačia. K tomu bude potrebná skromná a čím skoršia prevýchova jednotlivcov i celého národného kolektíva, ak len nechceme, aby sme na vlnách velikášstva a nereálneho počínania stroskotali.

Sporivosťou máme dospieť nielen k rozumnému zachádzaniu s hmotnými prostriedkami, ale zásada, alebo lepšie povedané, duch sporivosti má v nás vypestovať ducha realizmu i v politickom ohľade. Pokladám za potrebné, aby som znova prizvukoval, čo som v deň otvorenia nášho snemu povedal: Nechceme byť a nebudeme otrokmi žiadnej ideológie, ktorá by nevyvierala z našej slovenskej tradície a ktorá by bola cudzia nášmu kresťanskému slovenskému charakteru. (Potlesk.) Našou jedinou ideológiou bude reálne chápaný záujem národa slovenského. Politický postup nie je možný bez určitej ideológie, ale je potrebné, aby sa politik vedel emancipovať i z pod vplyvu najmilšej svojej ideológie vtedy a natoľko, keď a v akej miere to záujem národa vyžaduje. (Potlesk. ) Reálny politik nemôže byť nikdy bez ideológie, ale nemôže byť ani v takom zajatí svojej ideológie, že by k vôli ideológii obetoval záujem národa. V tomto ohľade nieto rozdielu medzi ideológiami, na všetky sa vzťahuje táto miera. Jasne toto vyhlasujem ešte i o kresťanskej ideológii, lebo som presvedčený, že rozpor medzi ideológiou kresťanskou a záujmom národa nikdy nie je možný. Pestujeme kresťanskú ideológiu v politike nie k vôli ideológii samej, ale preto, že záujem národa slovenského kresťanská ideológia v každom ohľade napomáha. Je to úsudok dejín o ideológii kresťanskej, preto sa ona vyzdvihuje nad ostatné ideológie, ktoré tohto historického puncovania nemajú a ani nikdy mať nebudú, lebo prv a rýchlejšie stroskotajú, než by sa ich patina histórie dotýkať mohla. Kresťanská ideológia v našom národne-politickom živote je teda mimo diskusie, ale tým väčšmi musíme sa vedieť kriticky postaviť ku všetkým ostatným ideológiám, aby sme sa nestali otrokmi niektorej a tak nezničili svoj politický postup obetovaním záujmu národa svojej obľúbenej ideológii. Ako symptomatické zjavy uvádzam dobre známe prípady z nedávnej minulosti: Boli Slováci otrokmi ideológie č. – sl. národnej jednoty natoľko, že zamknutie národa slovenského a jeho reči nepokladali už za národnú katastrofu, ale za želateľný vývojový stupeň života slovenského k vyššiemu životu. Boli Slováci otrokmi ideológie maďarofilskej, že nevedeli zatracovať previnenia proti kultúrnej alebo politickej slobode, ale ani proti ľudskej dôstojnosti a hospodárskym právam Slovákov páchané. A sú Slováci, ktorí svojou ideológiou zaslepení nepočujú výstrely, nevidia trhanie územia slovenského, podceňujú hospodársky tlak uplatňovaný s tým úmyslom, aby ku kapitulácii priviedol zvíťazivší slovenský nacionalizmus. Nuž, nie tak. Slováci moji!

Pestujeme ideológiu suverenity národa slovenského, vedení sme láskou k svojeti, ktorej budúcnosť zabezpečiť chceme: (Búrlivý potlesk. ) vítaná nám je každá pomoc, vzácna každá sympatia, no nezabudneme bedlivo sledovať všetko, čo sa u nás a okolo nás odohráva, aby sme za každých okolností zabezpečili život a budúcnosť národa slovenského.

Čo tomuto životu slúži, čo túto budúcnosť podporuje a zabezpečuje, to bude našou ideológiou, ktorej budeme verne a do všetkých dôsledkov slúžiť. (Potlesk. ) Diktát reálneho záujmu národa slovenského musí nám byť vždy najvyšším príkazom, k vôli ktorému opravdivý Slovák obetuje i svoju ideológiu, nakoľko by sa ukázalo, že sprievodné zjavy alebo následky ideologického zamerania protivia sa záujmom národa slovenského. Veľkosť každého Slováka meria sa láskou k svojmu národu: závoďme úprimne v láske k svojeti, aby sme sa porozumeli, v jednomyseľnosti a v jednotnej svornosti vytrvali v obetavej práci za česť národa slovenského! (Búrlivý potlesk)

Hlasovanie o vládnom vyhlásení 23. februára 1939

Predseda Snemu dr. Sokol 23. februára 1939 ukončil rozpravu o vládnom vyhlásení a prikročil k hlasovaniu o ňom:
Kto súhlasí s vládnym vyhlásením, tak ako ho predniesol pán predseda vlády dr. Tiso, nech zdvihne ruku. (Deje sa.)
Zisťujem, že vládne vyhlásenie prijaté je jednohlasne. (Potlesk.)
Následne predseda dr. Sokol o 14:30 ukončil schôdzu Snemu.

Snem Slovenskej krajiny sa 14. marca 1939 stáva Slovenským snemom

V utorok 14. marca 1939 sa v Bratislave konala 1. schôdzka Slovenského snemu, ktorú o 10:57 podpredseda Snemu dr. Karol Mederly otvoril ako tretiu schôdzku Snemu Slovenskej krajiny, prvú schôdzku druhého zasadania prvého volebného obdobia.

Predseda vlády Sidor referuje o dianí

Podpredseda dr. Mederly udelil slovo pánovi ministerskému predsedovi Sidorovi:

Slávny Snem! Vo vážnych a historických chvíľach predstupujem pred Vás páni poslanci, aby som Vám podal stručný prehľad udalostí. Dekrétom prezidenta Republiky zo dňa 9. marca t. r. pozbavená bola vláda dr. Tisu svojej funkcie s výnimkou dvoch ministrov, ktorí boli poverení vedením všetkých vládnych vecí na Slovensku do tých čias, kým sa nová vláda neutvorí. Ako námestník predsedu ústrednej vlády dozvedel som sa o tomto fakte z úst prezidenta republiky 9. marca o 12 hodine v noci. Teda ako o hotovom fakte. Po oznámení zložil som protest proti takémuto postupovaniu a povedal som prezidentovi Republiky a o hodinu neskoršie aj predsedovi ústrednej vlády Rudolfovi Beranovi, že sa solidarizujem so slovenskou vládou a svoje miesto v ústrednej vláde opúšťam.

Po ďalšom rozhovore svoju demisiu urobil som odvislou od uznesenia porady s mojimi politickými priateľmi v Bratislave. Do Bratislavy došiel som na druhý deň v piatok 10. marca večer, kde som sa zúčastnil porady užšieho predsedníctva strany a predsedníctva Slovenského snemu. Tieto dve reprezentatívne a rozhodujúce fóra slovenského národa rozhodli, aby som demisiu nepodával, naopak, aby som prijal i kandidatúru na funkciu predsedu slovenskej vlády vtedy, keď by navrhovaná nami osoba dr. Jozefa Tisu nemohla byť akceptovaná. Majúc toto pred sebou na mieste v piatok v noci o 1. hodine napísal som 8 bodov mojich podmienok, pod ktorými som ochotný ujať sa predsedníctva vlády a to vtedy, keď tieto moje podmienky budú v ustálený čas splnené. Predsedníctvo Slovenského snemu odišlo do Prahy a tam ústavnými činiteľmi bola schválená a potvrdená moja vláda.

Ja sám som do Prahy nešiel, sľub som nezložil, dekrét som nedostal, ale majúc úplnú dôveru predsedníctva strany a predsedníctva tohto zákonodarného Snemu, ujal som sa moci a plnil som podmienky, pod ktorými som predsedníctvo vlády prijal. Šlo mi menovite o prepustenie slovenských ľudí z väzenia z intervenovania. Veľká čiastka týchto je už na Slovensku a iní dochádzajú oslobodení znovu medzi nás. Včera som zariadil, aby činnosť celej armády bola usmernená slovenskými dôstojníkmi, ako dôverníkmi slovenskej vlády pri všetkých vojenských formáciách na Slovensku. Súčasne krajinský vojenský veliteľ dostal príkaz od ústavných činiteľov z Prahy, aby nezačal nijaké vojenské akcie na Slovensku, iba vtedy, keď k tomu ja, ako predseda slovenskej vlády, dám rozkaz.

Udalosti vyviňovali sa rýchlym tempom. Moje sily už – už sa vyčerpávali, ale držal som situáciu na Slovensku tak, aby netiekla slovenská krv a aby sme znovu mohli prísť do riadnych pomerov, ako sa na jeden uvedomelý národ patrí.

Konštatujem ešte raz ten fakt, že predošlá vláda bola protiústavne zmenená, moja vláda však vyšla presne podľa ústavy a z vôle na to kompetentných slovenských politických orgánov, ako reprezentantov národa. Predstupujem pred Vás, páni poslanci, a oznamujem Vám, že vzhľadom na zahraničnú situáciu nie som ďalej v stave sa svojou vládou vykonať to, čo som vykonať chcel. Preto v mene celej vlády podávam Slávnemu Snemu demisiu. V túto chvíľu oznamuje sa toto moje rozhodnutie aj ústavným činiteľom do Prahy a tým krátku činnosť mojej vlády vyhlasujem za skončenú.

Páni poslanci, prosím Vás o jednotnosť, sebavedomosť, o vzájomnú dôveru, lebo len tak budem môcť z dnešnej ťažkej situácie dostať náš slovenský národ do pomerov konsolidovaných, pevných a stálych. Buďte presvedčení, že s celou svojou vôľou a silou budem podporovať všetko, na čom sa Vy dohodnete. Nech žije slovenský národ, nech žije slobodná Slovenská krajina ! /Potlesk/.

Poslanec Tiso referuje Snemu o dianí

Predsedania schôdzky sa ujal predseda Snemu dr. Sokol a udelil slovo pánovi poslancovi dr. Jozefovi Tisovi.

Slávny Snem ! Po vzrušujúcich udalostiach minulého týždňa v Bratislave a po Slovensku sa odohravších, v noci zo dňa 12. marca na 13. marca bolo mi doručené pozvanie pána ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera, ktorý ma volal do Berlína na návštevu. Dostanúc toto pozvanie v noci ihneď som sa odobral do Bratislavy, aby sme sa o veciach poradili. V Bratislave po porade s našimi tu sa nachádzajúcimi činiteľmi a s tými, ktorých sme tu mohli nachytro pozvať, rozhodli sme sa o tomto pozvaní tak, ako to záujem vyžadoval, t. j., že do Berlína odcestujem. Na základe tohoto rozhodnutia vybral som sa do Berlína, kde sme došli v pondelok v podvečer.

Referujem o tejto veci dosť dopodrobna, referujem bez rečníckeho pátosu, sucho, aby som zachytil všetky tie historické udalosti a všetky tie momenty, ktoré pri našom terajšom rozhodovaní do úvahy prichádzať majú. V Berlíne prijatý som bol so všetkými poctami suverénnej hlavy slobodného štátu. /Potlesk./ Hneď po príchode bol som prijatý na audiencii ríšskym ministrom zahraničných vecí, šľachticom von Ribbentropom. Budem sa snažiť podľa značiek, ktoré som si v rozhovore s ním naznačil, aspoň úryvkovite reprodukovať obsah tohoto rozhovoru. Pán minister zahraničných vecí von Ribbentrop hneď nadviazal na naše rozhovory, ktoré sme mali spoločne v Mníchove a vo Viedni v októbri a poznamenal pritom, že je si dobre vedomý toho, že viedenské rozhodnutie nechalo v nás i nejaké trpké spomienky, že napriek všetkej dobrej vôli z jeho strany, aby sme udržali Košice, Košice padli a museli byť odstúpené Maďarom. Ale poznamenal, že Nemecko, čo mohlo urobiť v prospech a v záujme Slovenska, že to urobilo a keby bol býval lepšie informovaný o slovenskom národe, isteže by sa boli vynasnažili v jeho prospech ešte viac urobiť. Bohužial, vy ste – pokračoval pán minister von Ribbentrop – neboli známi vo svete a tie informácie, čo sme mali o Vás, boli kusé. Robil som, čo som mohol na základe tých posledných dojmov, ktoré som získal a potom, myslím, uznáte, že zástoj môj niesol sa voči Vám tónom kladným. Od vtedy časy sa míňajú. Samému pánu ministrovi Chvalkovskému sme opätovne povedali, že v Čechách vládne i naďalej Benešov duch, zdôraznili sme mu to všetko do dôslednosti a upozornili sme ho, že mníchovská dohoda nie na to bola robená, aby Benešov duch ďalej žil a vládnul, ale že robili sme to, čo sme robili v Mníchove, v tej nádeji, že sa riadnou cestou vybaví likvidovanie benešovského ducha. No, v poslednej dobe musíme konštatovať tri udalosti, ktoré sú, ako nejaké zakliate kamene, priložené tak, že ich nebolo možno zamedziť. Je tu po prvé vojenská diktatúra, nastolená v Karpatskej Ukrajine, ktorá nasvedčuje, že ten Benešov duch, ten starý režim nijako nemieni zlikvidovať, ale že si mieni svoje pozície ešte viac posilniť. Ku tomuto sa pridružil bratislavský puč, ktorý dokazuje, že starý režim chce sa znovu usadiť, svoj základ postaviť a svoju politickú moc uplatniť a takýmto spôsobom splniť tie nádeje, v ktorých sa ten starý duch kochá. K týmto dvom bodom musíme konštatovať i zachádzanie s našimi menšinami v českých krajinách, ktoré zachádzanie nemôžeme len tak bez slova nechať a ktoré zachádzanie je dôkazom toho, že starý duch vládne, že nevymiera a drží sa kŕčovite nádejí, že príde zase k veslu.

Vládu slovenskú, ktorá bola menovaná posledne, neuznávame. Za legálnu vládu jedine držíme tú, ktorej Snem 23. februára odhlasoval jednohlasne dôveru, ktorá vláda i dnes je pre nás zákonitou predstaviteľkou slovenského národa. Opatrenie prezidenta republiky bolo proti ústavné. Naši právnici preskúmali presne nielen ústavný zákon, ale aj zmocňovací zákon a presvedčili sa, že prezident republiky nemal nijakého práva bez odhlasovania nedôvery Snemom vládu pozbaviť. To, čo sa dialo potom ďalej pod vojenskou ochranou, to nasvedčuje, že ten starý duch sa cíti už dosť silný. Udalosti sa rútia rýchlym tempom napred a nemôžeme povedať, že čo všetko môže to vyvolať, jestli sa Slováci dostatočne a rýchlo neosvedčia, že sa nestotožňujú s týmto režimom, že sa nestotožňujú s českým národom. Nechcem byť prorokom, ale každý si domyslí, že týmto tempom sa rútiace udalosti môžu vyvolať situáciu takú, aká bola v Mníchove, že sme Vás dostatočne neznali a preto a pre sme Vás traktovali ako Čechoslovákov, lebo veď bývate v jednom štáte a my hľadíme na štát ako na jednotku. My nemôžeme proti nikomu viesť vojnu, že drží slovenské územie v moci, to sa nás netýka, to sa týka Vás, my sme nie na to povolaní, aby sme namiesto Vás išli vyhadzovať toho, kto by sa vrútil na Slovenské územie. Vieme, že Slováci sú pokojamilovný a pracovitý národ. Konštatujem, máme doklady o Vás, že chcete s nami dobre žiť a to vítame a kvitujeme vďačne.

Po tomto rozhovore ja som si dovolil poznámku, v ktorej poznámke usiloval som sa vychytiť práve ten najhlbší zmysel celej tej argumentácie a upozornil som na vládne vyhlásenie, odznelé práve v tomto Sneme dňa 21. februára t. r., v ktorom som poznamenal, že vládne vyhlásenie bolo založené na vete: Slovenský národ buduje si svoj štát, buduje si svoj nový štát, buduje si svoj slovenský štát. Dôkazom toho je, že slovenský nacionalizmus žije, slovenské nacionálne povedomie že pracuje, organizuje si svoju službu štátu, aby takto dokázal, že chce svojský žiť podľa toho princípu, ktorý je dnes svetovým mottom: národnosť. Prehlásil som ďalej čo sa týka nášho spolunažívania s Čechmi, čo som nemeckým činiteľom dosiaľ niekoľkokrát prehlásil, že iniciatívne my nikdy nedáme impulz k tomu, aby bola republika likvidovaná, ale jestli budeme vidieť, že beh udalostí sa bude vyvinovať tak, že to bude prospešnejšie, budeme si pokladať za povinnosť voliť vhodnú chvíľu, aby sme sa odtrhli. Držel som to za potrebné, aby som to nemeckým činiteľom znovu zdôraznil a zdôraznil som to znovu. Na to mi bolo poznamenané, že prečo táto váhavosť. Ja som poznamenal, že nie pre nedostatok svojho nacionálneho cítenia, nie pre nedostatok vôle, akoby sme my nechceli svojský štát mať, ale s poukazom na malú vyškolenosť nášho ľudu, ktorá malá vyškolenosť by začiatky nášho štátneho života nechcela dostatočne – povedal by som – odosobniť poťažne od udalostí odlúčiť a trpko by znášala a výčitky by nám robila naša politická vospolnosť, – keby z toho vyplývajúce počiatočné prekážky a ťažkosti musela znášať – že preto sú tie ťažkosti, že sme to spravili. Ale keď náš ľud bude vedieť, že udalosti sa rútili tak, že jediné východisko bude to, aby sme sa osamostatnili, vtedy si každý Slovák pritiahne remeň, uskromní sa a bude vedieť znášať i menšie výhody a povie si, že nebolo možno ináč robiť.

Dostal som plné uznanie a pochopenie tohoto nášho stanoviska. Potom stalo sa to, aby som z úst najpovolanejšieho, teda z úst samého Führera počul, aké sú plány nemeckej ríše na tomto poli a aby sa vedel podľa toho slovenský národ prispôsobiť. Na to pán zahraničný minister von Ribbentrop povedal, že ďalej nejde hovoriť, že ďalšie počujem čoskoro z povolaných úst. Týmto bol náš rozhovor so zahraničným ministrom von Ribbentropom skončený.

Za krátky čas boli sme predvedení k pánu ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi, v nových sieňach ríšskeho kancelárstva, kde opätovne čestná rota vzdala poctu a kde sa nám dostalo plného oficiálneho a slávnostného prijatia, ako to pri takýchto príležitostiach býva. Po prijatí pri samom rozhovore mimo mňa a kolegu dr. Ďurčanského prítomní boli dvaja generáli a ešte dvaja diplomati, takže naše prijatie išlo v rámci úradnom a slávnostnom. Pán ríšsky kancelár začal rozhovor týmto: Ich habe mir erlaubt. Sie zu bitten, dass Sie zu mir kommen, um mit Ihnen die Klärung der Situation zu besprechen.

Po tomto preslove začal októbrovými udalosťami, ktoré októbrové udalosti vylíčil v tom zmysle, že „riešil som vtedy nastolený problém s nádejou, že pri dobromyselnom postupe a pri lojálnom postupe voči Čechom upevním nádej, že oni v tom teritóriu, ako budú nechaní, zmenia svoj systém a že nebudeme mať žiadnych trpkých skúseností vzájomných. Nestalo sa tak, máme nové skúsenosti a komplikácie a tieto komplikácie sú nielen medzi nami, susedmi, ale tieto vynášajú sa odtiaľ i do sveta. My sme nechceli krv prelievať a nechceli sme cudzích asimilovať. My nechceli sme krv prelievať a nedovolíme krv prelievať ani v budúcnosti. Nemecký národ má svoj Wirtschaftsraum a v tomto nesmie mu nikto prekážať. Musím ale konštatovať, že Nemci sú odstrkovaní v Čechách, kde sa viac a viac prejavuje nádej, že sa to všetko zmení, že sa vráti starý režim. Táto nádej stále zosilňuje a prejavuje sa mnohokrát spôsobom nekvalifikovaným. Vymýšľajú sa problémy, zahraničné plány a nastoľujú sa otázky, ktoré nemajú s naším životom nič spoločného, len preto, aby budili nádej, že príde doba, že sa to všetko zvrtne a my zas prídeme k starému režimu a moci. No, v Európe viac ohnisko vojny nepotrebujeme a nedovolíme. Takéto ohnisko vojny sa nechá rozhádzať, rozmetáme ho, aby ani stopy z neho neostalo. V Prahe si myslia a plánujú, že vytúžia svoju nadvládu. Sem smeruje i to, čo sa stalo v Brne. Tí Nemci tam hovoria, že si to nedajú ľúbiť, čo Češi robia, Češi zase sa tu odvolávajú na rozvratné živly, takže to tu stále vrie, ohrozuje pokoj a poriadok a tým i Európa je ohrozená a ja nedovolím ohrozovať mier Európy.“

Tento úsek reči odznel ako výraz sklamania sa v Čechoch, sklamania sa v tých nádejách, ktoré sa kládli v nich po mníchovskom rozhodnutí. Humánne zachádzanie s Čechmi v Mníchove dalo im odvahu takto zariadiť svoj postup.

Prichádzal teraz druhý úsek, ktorý sa týkal nás. Sklamal som sa nielen v Čechoch, ale i v Slovákoch, pokračoval pán ríšsky kancelár. Priznávam, neznal som tento problém v bývalej republike. Nezaoberal som sa týmto problémom, iba naši viedenskí páni mi ho koľko-toľko vysvetlili a na základe týchto vysvetliviek, len náhodilých a príležitostných, nadobudol som si presvedčenie, že slovenský národ chce žiť, že národne bojuje a preto som sa ho zastal, hoci – ako som povedal – nepoznal som bližšie tento problém, len na základe tých kusých informácií, ktoré som náhodile dostal. Bez tohoto zastania bolo by to ináč dopadlo s Vami. Znepriatelil som si Maďarov pre Vás, ktorým som povedal, že: Vy nemôžete mať žiadneho nároku na Slovákov, na územie nimi obývané, iba že by sa plebiscitom osvedčili, že chcú patriť k Vám. Nakoľko sa ale hlásia k svojskému životu, za ten sa osvedčujú, nemôžete si robiť na nich nárok. Nahnevali sa za toto maďarskí páni. Idem za princípom ďalej a teraz vidím, že i v Bratislave vládne starý duch. Nastolená vláda je toho dôkazom. My nechceme Slovákov, ale nebudeme sa ich zastávať, jestli oni dostatočne neprejavia, že chcú žiť svojim samostatným životom, do všetkých konzekvencií. A pri žiadnej príležitosti nepovieme Maďarom, že nepatria k nim, k Maďarom, že nemám záujem, že je to vec Slovákov.

Vycítil som, že tu je ten koreň, tu s tými Maďarmi a že tu je to nebezpečenstvo.

Potom prečítal mi pán ríšsky kancelár správu Maďarskú, že Maďari sa usilujú obsadiť po tieto dni slovenské územie. A proti tonu treba sa osvedčiť. „Aber blitzschnell“ treba sa osvedčiť. Toto osvedčenie dať patričným činiteľom na vedomie, že slovenský národ má svoj štát, má svoje územie a preto treba zabrániť tomu, aby ktokoľvek si mohol nárokovať prístup na slovenské územie a na slovenské obyvateľstvo. Niet času na vyčkávanie, nie dni, ale hodiny rozhodujú a preto – použil zas slova – „blitzschnell“ riešime a rozriešime otázku tak, ako to nemecký záujem v Európe vyžaduje. Nebudem si viac voči nikomu a k vôli nikomu znepriateľovať druhých, budem si brániť len svojich, podľa toho princípu „Volkstum“. Ale kto podľa svojho národného charakteru žiť chce, ten padá do ochrany tohoto princípu. O tom sa máte rozhodnúť, ako som povedal „blitzschnell“

Po tomto výklade dovolil som si pár slov pánu ríšskemu kancelárovi povedať, v duchu asi tom že: pod dojmami tejto reči, odpustíte, že Vám nič konkrétneho nepoviem, iba Vás uisťujem, že sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a že Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutovať to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám vďační.

Toto bol asi podstatný a vecný, v krátkosti uvedený obsah týchto našich hovorov. Potom sme sa rozlúčili a odovzdali sme vec patričným referentom k prejednaniu, čo trvalo až do 2 hodiny v noci, takže sme na sľúbený čas o 12 hod. v noci nemohli prísť.

Slávny Snem ! Skladám tu pred Snem sucho zhrnutý materiál mojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím Vás uvažujte, rozhodujte. /Potlesk/.

Hlasovanie Slovenského Snemu o vyhlásení samostatnosti

Predseda dr. Sokol prerušil schôdzu Snemu o 11:15, opäť otvoril o 12:06 a zistil, že Snem je uznášania schopný:
Vypočuli ste prejav predsedu vlády Karola Sidora a referát pána poslanca dr. Jozefa Tisu o jeho rozhovore s pánom ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom a ríšskym ministrom zahraničných vecí von Ribbentropom.
Teraz máme rozhodnúť hlasovaním o tom, či Snem Slovenskej krajiny je za samostatný slovenský štát, alebo nie.

Budeme hlasovať povstaním. Kto súhlasí s tým, aby vyhlásený bol samostatný slovenský štát, nech vstane.
/Deje sa o 12 hod. 7 min. 30 sek./.

Predseda dr. Sokol /zvoní/: Zisťujem, že Snem Slovenskej krajiny ako jediný kompetentný orgán politickej vôle suverénneho slovenského národa uzniesol sa, že je za samostatný slovenský štát. /Potlesk./

Všetci prítomní povstávajú a spievajú hymnu „Hej, Slováci“.

Prijatie zákona o samostatnom Slovenskom štáte

Predseda dr. Sokol prerušil schôdzku Snemu o 12:09 a opäť otvoril o 12:37 a navrhuje, aby Snem prijal zákon o samostatnom Slovenskom štáte v znení:

Slovenský Snem uzniesol sa na tomto zákone:

Slovenská krajina vyhlasuje sa za samostatný a neodvislý Slovenský štát. /Potlesk/. Snem Slovenskej krajiny pretvára sa na zákonodarný snem Slovenského štátu. /Potlesk/.
Až do vydania ústavy Slovenského štátu celá vládna a výkonná moc je v rukách vlády, ktorú menuje predsedníctvo Snemu /Potlesk/.
Všetky doterajšie zákony, nariadenia a opatrenia ostávajú v platnosti so zmenami, ktoré vyplývajú z ducha samostatnosti Slovenského štátu.
Vláda sa splnomocňuje, aby cestou nariadenia vykonávala všetko, čo je v prechodnom čase potrebné na udržanie poriadku a na zabezpečenie záujmov Slovenského štátu.
Zákon tento nadobúda účinnosti dnešným dňom a splní ho vláda.

Kto súhlasí s týmto návrhom zákona, nech zdvihne ruku. /Deje sa/.

Zisťujem, že Snem návrh tohoto zákona prijal jednohlasne. /Potlesk/.

Vymenovanie vlády Slovenskej republiky 14. marca 1939

Predseda dr. Sokol /zvoní/: Oznamujem, že predsedníctvo Snemu slovenského štátu vymenovalo túto vládu:

Predseda dr. Jozef Tiso /potlesk/.
Minister vnútra: Karol Sidor /potlesk/.
Minister a zástupca predsedu vlády: Dr. Vojtech Tuka /potlesk/.
Minister zahraničia: Dr. Ferdinand Ďurčanský /potlesk/.
Minister národnej obrany: podplukovník Ferdinand Čatloš /potlesk/.
Minister školstva a národnej osvety: Jozef Sivák /potlesk/.
Minister hospodárstva: Gejza Medrický /potlesk/.
Minister financií: dr. Mikuláš Pružinský /potlesk/.
Minister dopravy a verejných prác: Július Stano /potlesk/.
Minister pravosúdia: Dr. Gejza Fritz /potlesk/

Teraz vymenovaná vláda zloží prísahu do mojich rúk

Prosím pána tajomníka Snemu, aby prečítal formulu prísahy a pánov ministrov, aby podľa toho, ako budú vyvolávaní, prikročili ku mne a zložili prísahu.

Tajomník Snemu Foltín /číta/: „Prisahám, že budem Slovenskému štátu verný, že budem ústavu štátu a jeho zákony splňovať a svoje povinnosti vykonávať svedomite a nestranne“.

Po zložení prísahy členov vlády predseda Snemu dr. Sokol ukončil schôdzu o 13:20.

Na stráž na obranu za tú našu domovinu!
Za Boha život, za národ slobodu!
Verní sebe, svorne napred!

ľudová strana 14. marec 2021 hlinkovec ľudák ľudovec

Udalosti predchádzajúce slávnemu 14. marcu 1939.

Vymenovanie vlády Slovenskej krajiny 20. januára 1939

Programové vyhlásenie vlády z 21. februára 1939

Hlasovanie o vládnom vyhlásení 23. februára 1939

Snem Slovenskej krajiny sa 14. marca 1939 stáva Slovenským snemom

Predseda vlády Sidor referuje o dianí

Poslanec Tiso referuje Snemu o dianí

Hlasovanie Slovenského Snemu o vyhlásení samostatnosti

Prijatie zákona o samostatnom Slovenskom štáte

Vymenovanie vlády Slovenskej republiky 14. marca 1939