Všeobecné ustanovenia.
§ 1.
(1) Osoby a ich sdruženia (osoby právnické, obchodného práva, society — v ďalšom texte,, osoby“ (podľa svojho povolania alebo funkcie) v ďalšom texte ,, povolania“) soskupujú sa povinne do týchto stavov:
a) poľnohospodárstva,
b) priemyslu,
c) obchodu a živnosti,
d) peňažníctva,
e) slobodných povolaní,
f) verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov.
(2) Stavy sú právnickými osobami (3) Stavy uvedené pod bodmi a) až e) skladajú sa zo skupiny zamestnávateľov a zamestnancov.
(4) Skupiny sú právnickými osobami (5) Povinnosť uvedená v ods. l nevzťahuje sa na povereníkov cudzích štátov a na ich pridelencov, pokiaľ títo nie sú občanmi Slovenskej republiky.
§ 2.
(1) Každý je príslušníkom toho stavu, do rámca ktorého svojím povolaním zapadá.
(2) Príslušník stáva sa členom prijatím (3) Včlenenie hlavy rodiny zahrňuje v sebe aj manželku a rodinných príslušníkov, ak títo nemajú od nej rozdielne a samostatné povolanie
§ 3.
(1) Osoba, ktorá má súčasne viac povolaní, zapadajúcich do rámca niekoľkých stavov, velení sa do stavu, podľa svojho hlavného povolania.
(2) Osoba takáto môže vzhľadom na svoje vedľajšie povolanie pristúpiť dobrovoľne za člena toho stavu, do ktorého jej vedľajšie povolanie zapadá.
(3) Osoby, ktoré na základe povolania sú včlenené do niektorého zo stavov, môžu byť nakoľko to štatút dovolí, včlenené aj vzhľadom na ich predbežné vzdelanie do odborov skupiny stavu slobodných povolaní.
§ 4.
Osoby bez slovenskej štátnej príslušnosti a osoby podľa § l vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl. z., ak sú usadené na území Slovenskej republiky a vykonávajú povolanie, zapadajúce do niektorého zo stavov, započatím povolania povinné sú prihlásiť sa za člena stavu, avšak bez stavovských práv.
§ 5.
Osoby právnické a obchodného práva včleňujú sa do stavu prostredníctvom zákonného zástupcu a society prostredníctvom zmocnenca.
§ 6.
Osoby nespôsobilé k právnym činom a vôbec osoby, ktoré pre akýkoľvek iný dôvod majú zástupcu, zastúpené sú v stave prostredníctvom tohto ich zástupcu.
§ 7.
(1) Do stavu nemôžu sa včleniť:
a) vojenské osoby z povolania,
b) podniky vojenskej správy, pokiaľ svojou funkciou splňujú výlučne alebo prevažne potreby branného výcviku a pohotovosti štátu,
c) osoby konajúce prezenčnú službu,
d) rodinní príslušníci vôbec, nakoľko nemajú samostatné povolanie, ako aj pomocníci v domácnosti,
e) osoby do roku, v ktorom dovŕšia 21. rok svojho veku, pokiaľ prv nemajú samostatné povolanie,
f) študujúci na učilištiach verejných alebo s právom verejnosti, i keď prechodne počas svojho teoretického štúdia ako jeho súčiastku vykonávajú činnosť, zapadajúcu svojím obsahom do rámca niektorého zo stavov.
(2) Ak osoby uvedené pod c), d), e), f) patria do skupiny zamestnávateľov, sú v stave zastúpené prostredníctvom ich zástupcu.
§8.
Členstvo v stave zaniká:
a) smrťou,
b) trvalým vysťahovaním za hranice Slovenskej republiky,
c) u osôb právnických, obchodného práva a societ dňom ich zániku, alebo zmenou skutočností, ktoré boly podmienkou ich členstva,
d) u dobrovoľných členov odhláškou ku koncu kalendárneho roku
§ 9.
Príslušníci národnostných skupín môžu sa soskupovať do dobrovoľných spolkov podľa právnych predpisov o spolkoch, týmto však nie sú dotknuté ich povinnosti, vyplývajúce z tohto zákona.
§ 10.
Stavy usmerňujú ľudskú činnosť v duchu §§ 62, 79 a 87 Ústavy, jak pre blaho jedincov, tak aj v záujme všeobecnom, a preto menovite:
a) starajú sa o uplatnenie sociálnej spravodlivosti v duchu kresťanského učenia,
b) dbajú, aby kapitál plnil sociálnu funkciu a aby vlastníkovi jeho dostalo sa zisku len v pomere významu kapitálu,
c) dbajú o ochranu ľudskej dôstojnosti zamestnanca a jeho práce, aby bol účastným mzdy primeranej pracovnému výkonu a rodinným jeho pomerom,
d) dbajú o harmonickú spoluprácu zamestnávateľa a zamestnanca,
e) starajú sa o také organizovanie hospodárskeho života, aby občanom dostalo sa všetkých dobrodení, ktoré prácou z bohatstva štátu možno zabezpečiť.
Časť druhá.
Organizácia stavov.
§ 11
Každý stav vykonáva svoju pôsobnosť prostredníctvom ústrednej rady, prípadne v medziach štatútom určených prostredníctvom obvodových a miestnych rád.
§ 12.
(1) Ústredná rada skladá sa zo 6 delegátov skupiny zamestnávateľov a zo 6 delegátov skupiny zamestnancov.
(2) Skupina za každého delegáta stanoví jedného náhradníka.
(3) O zriadení a složení obvodových a miestnych rád, ako aj o ich právnej osobnosti rozhodne štatút.
§ 13.
(1) Členstvo v stavovskej rade je funkciou čestnou.
(2) Členovia majú nárok na náhradu cestovného a na náhradu skutočných výloh z prostriedkov stavu.
(3) Funkčné obdobie delegátov je 4 roky.
(4) Delegáti vykonávajú svoju funkciu i po uplynutí funkčnej doby, pokiaľ nenastúpia nástupci vyslaní alebo menovaní.
§ 14.
Delegáti a ich náhradníci ujímajú sa svojej funkcie vykonaním nasledovnej prísahy do rúk plnomocníka ministerstva vnútra:
„Prísahám na Boha všemohúceho a vševedúceho, že budem svedomite plniť svoje povinnosti a budem zachovávať zákony. Tak mi Pán Boh pomáhaj!“
§ 15.
Funkcia delegáta stavovskej rady zaniká:
a) uplynutím obdobia uvedeného v ods. 3, § 13,
b) vzdaním sa,
c) odvolaním,
d) rozpustením rady,
e) pozbavením.
§ 16.
(1) Ústredná rada stavu pozbaví na návrh výboru skupiny člena, ktorý napriek upozorneniu predsedníctva skupiny bezdôvodne neplní svoje povinnosti, alebo vo vykonávaní svojej funkcie je trvalé hatený.
(2) Za pozbaveného člena nastupuje náhradník.
§ 17.
(1) Do pôsobnosti Ústrednej rady náleží:
a) vyslať zástupcu stavu do štátnej rady,
b) voliť predsedníctvo stavu,
c) usnášať sa na štatúte a rokovacom poriadku,
d) dozerať nad činnosťou skupín, obvodových a miestnych rád,
e) na dožiadanie vyjadriť sa k chystaným zákonným osnovám a dávať podnety k nim,
f) hospodáriť s majetkom stavu, g) usnášať sa na rozpočte stavu,
h) prerokovať záverečné účty stavu, ch) usnášať sa na stavovskom programe,
i) rozhodovať o veciach, ktoré jej boly právnymi normami prikázané.
6.
(2) Pôsobnosť obvodových a miestnych rád upravuje štatút.
§ 18.
(1) Rada stavu zvolí z lona svojho predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu a najviac troch podpredsedov. K platnosti voľby je treba, aby bolo prítomných 3/4 všetkých členov rady stavu a aby voľba stala sa nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov.
(2) Skupinám prislúcha v predsedníctve paritné zastúpenie tak, že — kde sú traja podpredsedovia — funkcie predsedu a tretieho podpredsedu náležia jednej skupine a funkcie prvého a druhého podpredsedu náležia druhej skupine.
§ 19.
Predsedníctvo je výkonným orgánom stavovskej rady, prevádza úkoly stavu, ak tieto neboly sverené rade.
§ 20.
Predseda a za jeho zaneprázdnenia podpredseda zastupuje stav na vonok, prevádza usnesenia rady a predsedníctva, podpisuje spolu s tajomníkom všetky písomnosti v mene stavu
Listiny o právnych konaniach, ktorými sa stav zaväzuje, musia byť podpísané predsedom a tajomníkom.
§ 21.
(1) Pre vybavenie prác stav zriadi úradovňu, prednostom ktorej je tajomník stavu a v jeho neprítomnosti alebo iného zaneprázdnenia jeho zástupca ustanovení radou.
(2) Úradníkom stavu prislúchajú pri vykonávaní ich činnosti povinnosti a ochrana úradníkov verejných.
(3) Na úradníkov stavu nevzťahuje sa úprava platových pomerov štátnych zamestnancov.
(4) Organizáciu úradovne, služobné i disciplinárne pomery zamestnancov stavu upravuje štatút.
§ 22.
(1) Skupiny sú povinnými soskupeninami zamestnávateľov, poťažne zamestnancov, vykonávajúcich povolania zapadajúce svojím obsahom do rámca niektorého zo stavov.
(2) Zamestnávateľom podľa tohto zákona je každá samostatne hospodáriaca osoba (podnikateľ) a zamestnancom osoba, ktorej povolanie zakladá sa na služobnom pomere.
§ 23
Skupiny starajú sa o potreby a záujmy svojich príslušníkov, nakoľko tieto nie sú obstarávané stavom, najmä:
a) starajú sa o vylúčenie ničivej súťaživosti medzi členmi toho istého stavu,
b) starajú sa o organizovanie svojpomoci u členov skupín a ich príslušníkov,
c) starajú sa o zvýšenie sociálnej úrovne svojich členov,
d) starajú sa o výchovu dorastu,
e) spolupôsobia pri všetkých druhoch sociálneho poistenia a pri sprostredkovaní práce,
f) rozhodujú o veciach, ktoré im boly právnymi normami prikázané.
§ 24.
Skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť prostredníctvom:
a) valného shromaždenia,
b) výboru,
c) predsedníctva.
§ 25.
(1) Funkciu v skupine môže mať len organizovaný príslušník politickej strany,
(2) Funkčné obdobie je 4 roky.
(3) Podrobnosti o vyslaní funkcionárov a o ich pôsobnosti upravuje štatút.
§ 26.
(1) K odstráneniu obvodových a miestnych potrieb môžu skupiny utvoriť obvodové poťažne miestne sdruženia.
(2) K obstarávaniu zaujímavých potrieb členstva môžu sa títo soskupiť do odborov.
(3) O vzniku a o organizácii sdružení a odborov, ako aj o ich právnej osobnosti rozhodne štatút.
§ 27.
(1) Pre vybavenie prác skupina zriadi sekretariát.
(2) Ustanovenia ods. 2 až 4, § 21 platia tu obdobne.
§ 28.
(1) K obstarávaniu potrieb viac skupín rozličných stavov, môžu tieto utvoriť spoločné ustanovizne alebo zariadenia v medziach ustanovení štatútov.
(2) Ustanovenia ods, 2, § 27 platia tu obdobne.
Časť tretia
Medzistavovská rada.
§ 29.
Ústredné rady všetkých stavov uvedených v § l zriadia si v mieste ich sídla medzistavovskú radu.
§ 30.
Medzistavovská rada je složená z predsedu a prvého podpredsedu každého stavu (reprezentanti stavu).
§ 31.
(1) Reprezentanti stavov zvolia z lona svojho nadpolovičnou väčšinou všetkých členov predsedu a podpredsedu.
(2) Funkčné obdobie predsedu je jeden rok,
(3) Medzistavovská rada síde sa, keď bola predsedom, v jeho zastúpení podpredsedom svolaná, inak — na návrh ústrednej rady ktoréhokoľvek stavu.
§ 32.
Medzistavovská rada:
a) usmerňuje záujmy medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi,
b) skúma, posudzuje hospodárske a sociálne pomery a podáva o nich zprávy a návrhy,
c) usnáša sa na svojom rokovacom poriadku.
d) vysiela zástupcov do pracovných, rozhodčích súdov, do sociálno-poisťovacích ústavov stavom spoločných a všade tam, kde podľa platných noriem náležalo doterajším záujmovým a odborovým organizáciám vysielať zástupcov.
Časť štvrtá
Stavovské súdy.
§ 33.
(1) Stavy utvoria:
a) rozhodčie súdy pre riešenie kolektívnych pracovných sporov,
b) disciplinárne súdy pre riešenie vecí dotýkajúcich sa stavovskej cti, súťaže a morálky.
(2) Organizáciu týchto súdov a ich právomoc upravuje štatút.
(3) Proti rozhodnutiu rozhodčieho súdu možno podať odvolanie do 15 dní ministerstvu vnútra; proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu možno podať odvolanie do 15 dní k Najvyššiemu súdu.
Časť piata.
Štátny dozor.
§ 34.
Štatúty stavov a ich zmeny schvaľuje vláda.
§ 35.
(1) Funkcionárov ústrednej rady (§ 11), a predsedníctva (§ 18) stavu, ako aj funkcionárov výboru a predsedníctva (§ 24) skupiny potvrdzuje vláda.
(2) Funkcionárov obvodových a miestnych rád (ods. 2, § 12), obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek (§ 26) potvrdzuje úrad vnútornej správy verejnej určený štatútom.
§ 36.
Stav, skupiny, ako aj ich nižšie složky čo do organizácie, vzniku, ustrojenia, činnosti po stránke formálneho pokračovania podliehajú dozoru ministerstva vnútra; čo do obsahu a plnenia ich stavovskej funkcie podliehajú dozoru príslušných odborných ministerstiev
§ 37.
(1) Vláda môže rozpustiť orgány stavov a ich skupín, ak opätovne nedbalý ustanovení právneho poriadku, alebo ak svojím pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(2) Ministerstvo vnútra môže z moci vlastnej pozbaviť funkcie jednotlivých funkcionárov ústrednej rady a predsednícka stavu a jednotlivých funkcionárov výboru a predsedníctva skupiny, ak títo opätovne nedbali právneho poriadku, alebo ak svojim pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(3) Úrady vnútornej správy verejnej môžu rozpustiť jak orgány ako celky, taktiež pozbaviť funkcie aj jednotlivých funkcionárov obvodových a miestnych rád stavov, obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek, ak tieto opätovne nedbaly právneho poriadku, alebo ak svojim pokračovaním ohrozujú verejný záujem.
(4) Vláda, ministerstvo vnútra, poťažne úrady vnútornej správy dosadia najviac na dobu 6 mesiacov dočasného správcu za rozpustený orgán, na ktorého prechádza právomoc rozpustených orgánov.
(5) Na miesto pozbavených funkcionárov nastúpia ich náhradníci.
(6) Podrobnosti o výkone štátneho dozoru upravuje štatút.
§ 38.
(1) Rozpočet stavov a skupín schvaľuje vláda.
(2) Záverečné účty stavov a skupín preskúmava Najvyšší účtovný kontrolný úrad.
(3) Rozpočty a záverečné účty obvodových a miestnych rád stavu, obvodových a miestnych sdružení, odborov a iných nižších složiek, schvaľujú a preskúmavajú príslušné úrady vnútornej správy verejnej.
§ 39.
(1) Zásady pokračovania orgánov stavov a skupín v obore ich vlastnej pôsobnosti upravuje štatút.
(2) Zásady správneho pokračovania orgánov stavov a ich skupín v obore prenesenej pôsobnosti upraví vláda nariadením.
(3) Proti konečnému rozhodnutiu orgánov stavu a jeho složiek možno podať sťažnosť k Najvyššiemu správnemu súdu.
(4) Stav a jeho složky, ako aj vinný orgán stavu (tiež zamestnanec) ručí za škodu, spôsobenú nezákonným pokračovaním.
(5) Podrobnosti upravuje štatút.
Časť šiesta.
Úhrada nákladov stavovských orgánov.
§ 40.
Rozpočet stavov a ich složiek je uhradený:
a) u stavov:
z príspevkov skupín, z poplatkov,
z vlastného majetku a iných štatútom predvídaných príjmov,
b) u skupín:
z povinných príspevkov príslušníkov, z poplatkov,
z vlastného majetku a iných štatútom predvídaných príjmov,
c) u obvodných a miestnych stavovských jednotiek, u sdružení, odborov a ich nižších složiek z príjmov, stanovených štatútom.
§ 41.
Skupiny môžu sa v medziach svojich štatútov usniesť na vyberaní príspevkov a poplatkov
§ 42.
(1) Príspevky sú povinní platiť všetci príslušníci stavu svojim stavovským skupinám.
(2) Povinnosť platiť príspevky nie je závislá na tom, či výrub nadobudol moci práva.
(3) Zamestnávatelia sú povinní vyberať príspevky od príslušníkov skupiny zamestnancov u nich zamestnaných, srážkou z platu za stanovené platebné obdobia. Zamestnávateľ, ktorý príspevky nesrazil, je tieto povinný uhradiť zo svojho.
(4) Zamestnávateľ hradí zo svojho príspevky osôb u neho zamestnaných, ktoré nepožívajú plat v hotovosti.
§ 43.
Za príspevky spolu s úrokami zo zameškania a s poplatkami exekučnými ručia spoločne a nerozdielne:
a) osobne ručiaci spoločníci za príspevky predpísané spoločnosti, poťažne za príspevky, ktoré podľa ods. 3 a 4, § 42 náleží uhradiť zamestnávateľovi,
b) manželia za príspevky, a príslušenstvá, ktoré sa stály splatnými v dobe vedenia ich spoločnej domácnosti.
§ 44.
Nedoplatky príspevkov s úrokami zo zameškania a poplatkami exekučnými, ktoré sa stály splatné v posledných troch rokoch, požívajú prednostné právo v pokračovaní exekučnom, konkurznom a vyrovnávacom v poradí po nedoplatkoch daní verejných spolu s príspevkami sociálneho poistenia.
§ 45.
Stavy a ich organizačné složky v medziach štatútu oprávnené sú vyberať poplatky, buď ako náhradu za užívanie ich zariadení, buď ako protihodnotu úkonov svojich orgánov.
§ 46.
(1) Právo vymerať príspevky a poplatky premlčuje sa v troch rokoch odo dňa ich splatnosti.
(2) Právo vymáhať príspevky a poplatky s úrokami zo zameškania a s exekučnými poplatkami, premlčuje sa v troch rokoch po tom, kedy osoba povinná platiť bola o výrube príspevkov vyrozumená. Doručenie upomienky alebo exekučný výkon toto premlčanie prerušuje.
§ 47.
(1) Príspevky a poplatky včas nezaplatené vymáhajú sa aj s úrokami a exekučnými poplatkami exekúciou administratívnou, ak ide o nehnuteľnosti — exekúciou súdnou.
(2) Potvrdený výkaz o nedoplatkoch tvorí exekučný titul.
Časť siedma.
Finančné úľavy.
§ 48.
(1) Stavy a ich složky, medzistavovská rada, zariadenia a ustanovizne zriadené na základe tohto zákona alebo štatútov sú oslobodené od poplatkov v rozsahu stanovenom v sadzobníku položka 36/85 čís. l poplatkových pravidiel.
(2) Úkony a listiny, ktorých treba k založeniu, upraveniu a prejednaniu právnych pomerov medzi stavmi, ich složkami a ich príslušníkmi, poťažne členmi, ako aj úkony a listiny v pokračovaní pred stavovskými súdmi nepodliehajú ani štátnym poplatkom kolkovým, ani iným štátnym dávkam. Použitie listín podmienečne oslobodených od poplatkov u orgánov, ustanovizní alebo zariadení stavov a ich složiek nezakladá ich poplatkovú povinnosť.
(3) Právne úkony stavov a ich složiek uzavreté osobou, ktorá nie je oslobodená od poplatkov podľa ods. 2 alebo s osobou, ktorá nepožíva osobného oslobodenia podľa ods. l tohoto paragrafu alebo podľa iného právneho predpisu, platí táto, ak je povinná platiť poplatok rukou spoločnou a nerozdielnou, iba polovicu poplatku, bez rozdielu či ide o poplatok stupnicový alebo percentný.
(4) Stavy, ako aj složky a ustanovizne, potažne zariadenia (ods. 1), podliehajú poplatkovému ekvivalentu v rozsahu stanovenom pre sväzky samosprávy územnej (ods. l, § l zákona č. 76/1938 Sb. z. a n. ).
(5) Podania na stavy a ich složky a na medzistavovskú radu nepodliehajú štátnym poplatkom kolkovým.
ČASŤ ÔSMA. Ustanovenia trestné.
§ 49.
Priestupku sa dopustí:
a) kto včas nevyhovie povinnosti ohlašovacej alebo odhlašovacej,
b) kto porušuje stavovskú disciplínu, alebo iné hodnoty stavovského zriadenia
§ 50.
(1) Priestupky podľa predchádzajúceho paragrafu trestajú na návrh orgánov stavu a štatútom určených složiek okresné úrady ako policajné trestné súdy peňažným trestom od Ks 10. — do Ks 1000. —, ktorý sa má v prípade nedobytnosti premeniť na zavretie do 14 dní.
(2) Trestnosť priestupku podľa ods. l pominie:
a) ak odčinil páchateľ trestnú závadu skôr, než sa dozvedel, že proti nemu bolo zavedené trestné pokračovanie,
b) premlčaním.
(3) Peňažné tresty za priestupky podľa § 49 pripadnú stavu.
§51.
(1) Činy a opomenutia, ktoré môžu zmariť predpísanie alebo vyrubenie príspevku, poplatku, alebo spôsobiť ich vyrubenie nižšou sumou, než ktorú je treba platiť, trestá okresný (štátny policajný) úrad na návrh skupiny poriadkovou pokutou do 100. 000 Ks, alebo až do výšky trojnásobku skráteného príspevku alebo poplatku.
(2) Pokuta pripadne skupine.
ČASŤ DEVIATA. Prechodné a záverečné ustanovenia.
§52.
(1) Prvá ústredná rada vytvorí sa tým, že:
a) za stav poľnohospodársky:
1. za skupinu zamestnávateľov: Zemedelská rada,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a
Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
b) za stav priemyslu:
1. za skupinu zamestnávateľov: Ústredné sdruženie slovenského priemyslu, Obchodná a priemyselná komora v Bratislave,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
c) za stav obchodu a živnosti:
1. za skupinu zamestnávateľov: Obchodná a priemyselná komora v Bratislave, Sväz slovenských remeselníkov a obchodníkov,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenské kresťansko-sociálne odborové sdruženie, Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov a Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
d) za stav peňažníctva a poisťovníctva:
1. za skupinu zamestnávateľov: Sväz slovenských bánk, Slovenská poisťovňa úč. spol., Sväz slovenských sporiteľní, Obchodná a priemyselná komora v Bratislave,
2. za skupinu zamestnancov: Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
e) za stav slobodných povolaní:
1. za skupinu zamestnávateľov: Advokátska, verejno-notárska, lekárska, zverolekárska, lekárnická a inženierská komora,
2 za skupinu zamestnancov: Slovenská odborová jednota súkromných úradníkov, Deutsche Arbeiter Gewerkschaft,
f) za stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov: Sväz štátnych a verejných zamestnancov, Sväz slovenských železničiarov, Sväz obecných a obvodných notárov, Spolok profesorov Slovákov, Krajinský učiteľský spolok a Spolok slovenských poštárov,
navrhne vláde do 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona k menovaniu za skupinu zamestnávateľov 18 príslušníkov a za skupinu zamestnancov 18 príslušníkov.
(2) Z navrhnutých príslušníkov menuje vláda 12 funkcionárov a 12 náhradníkov prvej ústrednej rady pre každý stav zvlášť.
(3) Ak v ods. l menované organizácie do 15 dní návrh nepodajú, menovanie
funkcionárov do prvej ústrednej rady prevedie vláda bez návrhu.
§ 53.
(1) Prvá ústredná rada je povinná predložiť do troch mesiacov od menovania štatút stavu pod osobnou zodpovednosťou menovaných funkcionárov ústrednej rady.
(2) Ak ústredná rada povinnosť v predchádzajúcom odseku uvedenú v stanovenej lehote nesplní, vydá vláda štatút nariadením.
§ 54.
(1) Prvá ústredná rada postará sa o rozčlenenie, soskupenie a pretvorenie doterajších odborových a záujmových organizácií (korporácií) do stavov a ich složiek najneskôr do 31. decembra 1940.
(2) Dňom, kedy stavy, skupiny, odbory a nižšie složky vzniknú, prejde na ne príslušná čiastka pôsobnosti záujmových a odborových organizácií ale najneskoršie dňom 31. decembra 1940 doterajšie odborové a záujmové organizácie (korporácie) zaniknú, s výnimkou organizácií, ktoré sa pretvoria so súhlasom ministerstva vnútra podľa § 9.
§ 55.
(1) Ústredná rada, v spornom prípade medzistavovská rada (§ 29) rozhodne dohodou o prevzatí členov, zamestnancov, majetku a záväzkov doterajších odborových a záujmových organizácií (korporácií) príslušným stavom, skupinou, odborom, poťažne nižšími složkami najneskôr do 31. decembra 1940.
(2) Ak nedojde k dohode, rozhodne vláda.
§ 56.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho vláda.
Dôvodová zpráva.
Časť všeobecná.
Vláda sa ujala jednej zo svojich najdôležitejších a najzodpovednejších úloh, keď dala pripraviť vládny návrh zákona o stavoch. Stavovské zriadenie s hľadiska štátoprávneho je reformou hospodársko-sociálneho poriadku a funkčnej decentralizácie štátnej moci a má zameniť liberalistickú sústavu, ktorá potrebám spoločenského telesa štátu už nevyhovovala a bola škodlivou jak pre upravenie hospodárskosociálnych pomerov, tak aj pre utváranie osobností človeka.
Reforma organizačnej úpravy hospodársko-sociálnych pomerov zakladá sa na uskutočnení princípu, podľa ktorého tí, ktorí náležia k tomuže druhu povolania, soskupia sa obligatórne do samosprávnych sväzkov, t. zv. stavov, k tomu účelu, aby tieto vlastnými štatútmi upravily hospodársko-sociálne pomery svoje v duchu kresťanského učenia.
Reforma funkčnej decentralizácie štátnej moci zakladá sa na uskutočnení princípu, podľa ktorého zúži sa terajšia extenzita úloh štátu tým, že ponecháva veci menšieho významu ako aj starosti, ktoré by ho pri svojej malichernosti príliš zaneprázdňovaly, samosprávnym sväzkom zvaným stavmi, aby takto s voľnosťou a intenzitou tým väčšou mohol sa venovať primérnym úlohám jemu patriacim.
Pri uskutočňovaní stavovského zriadenia spôsobom v osnove uvedeným vláda — po stránke metodickej — volila postup evolučný, lebo hospodárske a sociálne momenty spoločenského telesa štátu pri svojej povahovej citlivosti neznesú revolučné otrasy bez ohrozenia eminentných štátnych záujmov, lebo osnova usiluje sa o prechod z liberalistickej sústavy do stavovského zriadenia so zachovaním právnej kontinuity, lebo stavovské zriadenie nie je len momentom organizačným, ale tiež a hlavne momentom mravným, predpokladajúcim prevychovanie mravných náhľadov človeka, spoločenského telesa a štátu.
Vláda preto predkladá návrh ako vyriešenie stavovského zriadenia v prvej etape, usilujúcej sa prevážne o prechod z doterajšej liberalistickej sústavy do stavovského zriadenia tým, že usmerní a pretvorí doterajšie organizácie záujmové i odborové, vykonávajúce funkcie hospodárske, na stavy a ich skupiny, ďalej tým, že uvedie do života obligatórne včlenenie príslušnosťou povinných subjektov do stavov a očakáva, že takto položené základy umožnia životnej dynamike ďalší, pre štátnu pospolitosť požehnaný vývoj stavovského zriadenia.
Časť zvláštna.
Časť prvá obsahuje všeobecné ustanovenia.
K § 1: Obsah je prevzatý po legislatívno-technickej úprave z ods. l, § 60 Ústavy.
Stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov nemá skupín a je sám o sebe uceleným stavom, prečo ustanovenia §§ 22—28 vládneho návrhu na tento stav sa nevzťahujú.
K § 2, ods. 1: Včlenenie stavovskou príslušnosťou povinných subjektov je včlenením ipso iure.
Povolanie s hľadiska tohto zákona je činnosť alebo funkcia v národohospodárskom smysle slova, ktorej podstatu náleží vykladať podľa obecného pojmu, obsahu, činnosti alebo funkcie.
K § 2, ods. 2: Vládny návrh zavádza dva pojmy pre osobný substrát stavov, a to pojem príslušnosti a pojem členstva. Príslušníkom je každý ipso iure, členom sa stáva však prijatím. Bude vecou štatútov stavov, aby si tieto dva pojmy usporiadaly a menovite, aby ustanovily podmienky prijatia za člena a práv, spojených s členstvom.
K § 2, ods, 3: Pri pojednávaní návrhu osnovy bolo nadhodené rozličné riešenie otázky rodinných príslušníkov, z ktorých vláda akceptovala tento spôsob, lebo tento spôsob je administratívne najjednoduchší a zabezpečuje najďalekosiahlejšie solidaritu rodinných príslušníkov so stavovskou príslušnosťou hlavy rodiny.
K § 3: za hlavné treba pokladať ono povolanie, ktoré v porovnaní s inou súčasne vykonávanou činnosťou (funkciou) stavovskou príslušnosťou povinného subjektu je s hľadiska hospodárskeho a sociálneho povahy hlavnej, poťažne prevážnej.
K § 3, ods. 2: Návrh zákona tu pamätá hlavne na lekárov, zverolekárov, inženierov, lekárnikov a podobných zamestnancov vo verejných alebo iných službách. Títo intelektuáli vzhľadom na ich obrnedzený počet a sociálne úlohy budú musieť z dôvodov kultúrnej sebestačnosti okrem povinností, uložených im stavom podľa ich zamestnania určeným, plniť a vykonávať aj povinnosti, súvisiace s ich teoretickoodbornými znalosťami (odborná tlač, výcvik a pod. ), k čomu návrh zákona pripúšťa výnimočne ich účelové medzistavovské soskupovanie do odborov.
K § 4: Osoby v tomto paragrafe menované sú tiež príslušníkmi stavu (§ 2), sú teda povinné prispievať k výdavkom stavovskej samosprávy a podliehajú tiež stavovskej právomoci, pričom však oproti príslušníkom riadnym nepožívajú individuálnych stavovských práv.
K § 5: Subjekty tu menované sú rovnako príslušníkmi, ak vykonávajú „povolanie“ na území Slovenskej republiky.
Paragraf 60 Ústavy hovorí o občanoch. Tento termín nemožno vzhľadom na obsah tohto zákona vykladať ináč, než, že pod slovom „občan“ treba rozumieť nielen osoby, ale aj ich sdruženia tak, ako to normuje návrh zákona. Opačný výklad slova“občan“ prieči sa intenciám pojmu stavovského zriadenia, nakoľko stavovská politika a právomoc môžu byť úspešne prevádzané len pri obligatórnom zachytení všetkých faktorov výroby.
Pod slovom „zástupca“ poťažne „zmocnenec“ rozumie sa osoba, ktorá podľa všeobecných právnych noriem takouto môže byt a ktorá podľa zákonného alebo zvláštneho zmocnenia je za činy alebo opomenutia zastúpeného subjektu trestne i civilnoprávne zodpovedná.
K § 6: pod výrazom „vôbec osoby“ treba rozumieť všetky osoby, ktoré musia mať alebo môžu si ustanoviť zástupcu na pr. osoby odpykávajúce trest na slobode, osoby nezvestné atp.
K § 7, ods. 1: Ústava v § 61, ods. 2 zmocňuje zákon, aby určil ‚výnimky zo všeobecnej povinnosti stavovsky sa organizovať. Tento paragraf taxatívne vypočítava osoby, ktoré podľa povahy ich zamestnania alebo iných skutočností v ich osobe väziacich nemôžu byť členmi stavu.
K § 7, písm. d) viď poznámku § 2, ods. 3.
K § 7, písm. e): Vláda pri určení vekovej hranice rozhodujúcej pre príslušnosť do stavu uvažovala veľmi úzkostlivo a podrobne. Boly tu návrhy, aby ipso iure príslušnosť bola daná už vekom od 14 rokov, podľa iného návrhu 16 a podľa iného návrhu 18 rokov. Vláda sa rozhodla pre vek
21. rok, lebo stavovská príslušnosť a činnosť pred touto vekovou hranicou ešte veľmi kolíše, ďalej preto, lebo stavovská príslušnosť predpokladá určitú mravnú vyspelosť, ktorú všeobecne nemožno očakávať od osôb vo veku pod 21. rokom. I okolnosť, že stavovská príslušnosť v tomto veku je prerušená prezenčnou vojenskou službou, hrala pri rozhodovaní vekovej hranice moment, ku ktorému sa prihliadlo.
K § 7, ods. 2: Nakoľko stavovská politika a právomoc môžu byť úspešne vykonávané len, ak je obligatórna zachytená príslušnosť všetkých faktorov výroby, bolo nutné, aby za osoby v predchádzajúcom odseku vymenované boly zastúpené v stavu prostredníctvom ich zástupcu. Ohľadom pojmu zástupcov odkazuje sa na poznámku k § 5.
K § 8: Tento paragraf vypočítava právnické skutočností, ktorými včlenenie do stavu zaniká.
K § 9: Nakoľko Ústavou (§§ 91—95) majú národnostné skupiny u nás zabezpečené ďalekosiahle práva, musel sa dať týmto právam výraz aj v stavovskom zriadení, a to“ formou v tomto paragrafe uvedenou. Pri pojednávaní osnovy padly hlasy domáhajúce sa vyhranenejšieho zabezpečenia národnostných práv v rámci stavu, a to vo forme samostatných národnostných sekcií. Vláda dospela však k záveru, že táto požiadavka nenachádza opory v Ústave, lebo § 60 Ústavy predpokladá iba včlenenie pospolitosti bez ohľadu na národnostnú príslušnosť, takže princíp národnostných sekcií v stavoch a ich skupinách nie je v intenciách Ústavy a ich zavedenie znamenalo by nežiadúci rozpor s vyščitovaným paragrafom Ústavy.
§ 10 normuje príkazy, ktorými sa dáva obsahová náplň stavovskému zriadeniu. Výpočet tento je demonštratívny.
Časť druhá obsahuje ustanovenia o organizácii stavovského zriadenia.
§ 11 odpovedá zásade princípu samosprávy stavov normovanej v ods. l, § 63 Ústavy.
Ústredná rada každého stavu je obligatórnym orgánom stavovskej samosprávy, obvodové (župné, okresné) a miestne rady sú fakultatívnymi orgánmi stavovskej samosprávy.
K § 12: Počet delegátov ústredne) rady bol určený vzhľadom na výsledky bádania vedeckého organizovania práce, podľa ktorých sbor väčší 10—12 osôb nie
je schopný koncentrovanej práce a nemôže byť tiež ovládaný.
§§ 13—16 obsahujú všeobecné organizačné normy.
§ 17: Vypočítava taxatívne pôsobnosť Ústrednej rady. V pôsobnosti uvedenej pod písmenom c) je zahrnutá aj pôsobnosť utvoriť obvodové (župné, okresné) a miestne stavovské rady, ako tiež aj pôsobnosť ustáliť ich obvod a sídlo.
§§ 18—20 normujú složenie predsedníctva stavu a pôsobnosť predsedníctva, poťažne predsedu stavu.
K § 21: Nakoľko stavy sú článkami verejnej správy, bolo potrebné pri Ústrednej rade zriadiť obligatórnu úradovňu.
K § 21, ods. 3: Z radov praktikov organizátorov (poslanec dr. inž. Zaťko, poslanec Čavojský) bola uplatňovaná požiadavka, aby stavy platové pomery svojho úradníctva mohly si upraviť samostatne bez ohľadu na platové pomery štátnych zamestnancov, lebo úradník stavu bude mať odchylný pracovný obor, a aby preto stavy si mohly platiť svojich úradníkov celkom individuálne podľa osobných schopností podľa hodnoty služby. Vláda týmto paragrafom požiadavku akceptovala.
Verejný záujem proti prípadným prehmatom v tomto smere je dostatočne chránený všeobecnou dozorčou mocou vlády.
§§ 22—24 prejednávajú matériu o skupinách a složení ich orgánov.
§ 25, ods. l je v súlade s ustanovením § 61 Ústavy.
U § 26, ods. l platia obdobne dôvody uvedené pri poznámke k § 21 tiež vzhľadom na skupiny.
K ods. 2, § 26: Vláda tu akceptovala praktickú požiadavku, aby pre obstarávanie záujmových potrieb príslušníkov stavu tej istej skupiny mohli sa príslušníci, o potrebu ktorých ide, soskupiť v rámci skupiny do odborov. Záujmovými potrebami sú oné stavovské potreby, ktoré pre ich špeciálnu povahu nemôžu byť stavom ani skupinou prakticky obstarávané, na pr. záujmové potreby tabačiarov, pestovateľov liečivých rastlín, včelárov u skupiny stavu poľnohospodárskeho, záujmové potreby priemyslu chemického, textilného atď. u skupiny stavu priemyslu atď.
K § 27: Tento paragraf sa zásadne shoduje s § 21.
K § 28; Vláda akceptovala tu požiadavku z kruhu zástupcov zamestnanec-
kých, aby pre vybavenie potrieb spoločných pre viac skupín rozličných stavov mohly sa utvoriť spoločné ustanovizne alebo zariadenia. Takýmito potrebami sú obstarávanie všeobecnej administratívy, tlač, zriadenie spoločných zdravotných a telovýchovných zariadení, na pr. sanatória ozdravovne, športové ihriská atď.
Tieto spoločné zariadenia nesmú sa však priečiť zásadám stavovského zriadenia.
Časť tretia obsahuje ustanovenia o medzistavovskej rade.
§§ 29 a 32 prejednávajú matériu o organizácií a složení medzistavovskej rady, ktorá v súlade s ustanovením § 62 Ústavy je povolaná starať sa „o vyrovnávanie a usmerňovanie záujmov medzi stavmi, medzi výrobcami a spotrebiteľmi“
Medzistavovská rada je orgánom občasným.
Pri prejednávaní osnovy opätovne bola nadhodená myšlienka, či medzistavovská rada nemá byť orgánom stálym. Vláda sa rozhodla pre medzistavovskú radu s charakterom orgánu občasného, lebo chcela predísť tomu, aby sa z tohto orgánu vytvoril orgán stavom hierarchicky nadriadený, keďže existencia takéhoto orgánu by bola v rozpore s Ústavou. Mimo toho občasnosť medzistavovskej rady dodá tej vážností a nestrannosti rozhodčieho.
Časť štvrtá obsahuje ustanovenia o stavovských súdoch.
§ 33 vyčerpáva matériu časti štvrtej a rámcové podáva normy o utvorení, složení a pôsobnosti stavovských súdov.
Časť piata obsahuje ustanovenia a štátnom dozore.
§§ 34—38 vypočítavajú taxatívne obsah dozorčej moci štátu, ako aj spôsob a výpočet tých orgánov, ktorými má dozor vykonávať. Vláda si je vedomá, že ustanovenia tieto sú prísne, ale nemôžu v tejto prvej etape stavovského organizovania prenechať vybavovanie tak dôležitého úseku verejnej správy, akým je pôsobnosť stavov, bez možnosti prísneho dozoru. Prirodzene vláda a štátne orgány budí! zakročovať len v prípade odôvodnenom.
§ 39 je rámcovým ustanovením administratívneho pokračovania stavov a ich orgánov.
Odsek 4 tohto paragrafu je v súlade s ustanovením § 74, ods. 2 Ústavy.
Časť šiesta obsahuje ustanovenia o úhrade výdavkov stavovskej samosprávy
K § 40: Stav verejných zamestnancov a osvetových pracovníkov, nakoľko tento nemá skupín, bude vyberať príspevky a poplatky priamo — teda nie prostredníctvom skupín, ako je to u ostatných stavov,
K §§ 41—47s Obsahujú predpisy o príspevkoch, poplatkoch, o vymeriavaní a vyberaní týchto, o premlčaní a o exekučnom ich vymáhaní.
Vláda uvažovala tiež o otázke výdavkov stavovského zriadenia a dospela ohľadom nej k záveru, že štátne financie stavovským zriadením, organizovaným spôsobom v tomto návrhu uvedeným, nebudú vôbec dotknuté, lebo stavy ako samosprávne jednotky budú sa financovať neodvisle od štátnych financií z prostriedkov vlastných. Pokiaľ štátne financie sú dotknuté poskytnutím finančných úľav pre stavy (§ 48), ide o nepatrnú obeť, obvyklú u verejných samospráv.
S hľadiska verejných tiarch vôbec stavovské zriadenie neznamená podľa názoru, vlády väčšie zaťaženie spoločenského telesa štátu, lebo týmto zákonom vleje sa asi 5. 000—6. 000 organizácií do stavovského zriadenia, orgány ktorých budú nahradené pomerne menším počtom orgánov stavovského zriadenia. Podľa aproximatívneho odhadu stavovské zriadenie neodčerpá viac z financií spoločenského telesa štátu, než doterajšie už uvedené organizácie.
Mimo tejto úvahy pokladá vláda otázku výšky finančných výdavkov stavovského zriadenia za vnútornú vec stavov. Každý stav bude vykonávať svoje úlohy v takcm rozsahu a intenzite, aký bude úmerný jeho finančným možnostiam.
Časť siedma obsahuje ustanovenia o finančných úľavách
K § 48: Nakoľko stavy, ich skupiny a nižšie složky stavovské sú zariadením verejného práva, vykonávajúcim verejnú právomoc, je odôvodnené, že tieto budú odbremenené v najširšej miere od finančných tiarch.
Časť ôsma obsahuje ustanovenia trestné.
K § 49: Prihlasovacia a odhlasovacia povinnosť je odvodzená z ustanovenia § 2 Pre nesplnenie tejto povinnosti zdalo sa byť účelným určiť policajné tresty.
Pod výrazom „stavovská disciplína alebo iné hodnoty stavovského zriadenia“ treba rozumieť ochranu jak tohto zákona taktiež aj štatútov vládou schválených.
K § 50: Priestupky sú deliktami návrhovými, t. j., že štátny orgán môže zakročiť len na návrh stavu alebo jej skupiny, poťažne oného stavovského orgánu, ktorý k podaniu takéhoto návrhu bude oprávnený.
K § 50: Toto ustanovenie bolo treba vsunúť, aby sa vyhlo, poťažne predišlo defraudáciám stavovských príspevkov. Najvyššia hranica Ks 100. 000 vzhľadom na povahu týchto deliktov je odôvodnená.
Časť deviata obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia.
§§ 52—53 ustanovujú, akým spôsobom sa utvorí prvá stavovská rada. Pritom treba poznamenať, že Slovenská poisťovňa uč. spol., je predsedajúcou spoločnosťou pripravovaného,, sväzu“ súkromných poisťovní.
§§ 54—56 sú ustanoveniami záverečnými.
Vláda odporúča uzákonenie návrhu zákona o stavoch v znení ako tu predkladá.
Dr. Vojtech Ťuka v. r.,
predseda vlády
Dr. Ferdinand Ďurčanský v. r.,
minister vnútra a zahraničných vecí