Vážený pán Generálny prokurátor Slovenskej republiky, prajeme Vám príjemný, požehnaný deň.
V polovici decembra 2022 vyslovili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nedôveru vláde pána Eduarda Hegera. Po tom, ako parlament vyslovil nedôveru vláde, prišiel do prezidentského paláca premiér pán Eduard Heger a predseda parlamentu pán Boris Kollár. Traja najvyšší ústavní činitelia diskutovali o ďalšom postupe. Následne prezidentka pani Zuzana Čaputová, vládu odvolala a zároveň v zmysle Ústavy SR ju dočasne poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu. Takto informoval verejnosť pán Strižinec.
Do vyslovenia nedôvery vláde je jej úlohou vykonávať štátnu správu a zabezpečovať jej výkon na území celej republiky. Vláda, ako najvyšší v orgán výkonnej moci, zabezpečuje spoločne medzinárodné, obranné, politické, ekonomické a iné záujmy štátu. Právnym základom na vymedzenie činnosti vlády je Ústava Slovenskej republiky.
V posledných dňoch sa páni zastávajúci funkcie ministrov obrany, zahraničných vecí ako aj predsedu vlády vo vláde, ktorej bola vyslovená nedôvera v médiách (RTVS, Markíza, JOJ a pod.) vyjadrujú o darovaní bojovej techniky – lietadiel MiG inému štátu – Ukrajine. Podľa verejne publikovaných údajov má táto vojenská bojová technika hodnotu 300.000.000,-€. Pán Naď sa vyjadril, že by to malo byť pre Slovenskú republiku výhodné, lebo za to od iných subjektov obdržíme vojenskú techniku v hodnote 900.000.000,-€ alebo USD.
Pán Jaroslav Naď, spravodajským televíziám po neverejnom zasadaní výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť dňa 15. 3. 2023 uviedol, že odovzdanie lietadiel MiG v prospech Ukrajiny sa udeje, vykoná ho vláda a nepotrebuje k tomu súhlas NR SR. Pán Káčer sa vo verejných prejavoch s pánom Naďom v tomto smere stotožnil. Po tom, ako pána Hegera novinár požiadal o stanovisko k poslaneckému prieskumu Národnej rady Slovenskej republiky zameranému na technický stav MiG-ov na Sliači uviedol, že proti tomu nič nemá, len aby to stihli, aby tam ešte boli.
My oznamovatelia, sa bojíme. Nemáme vedomosť o tom, že Slovenská republika je s iným štátom vo vojnovom stave. Predaj významnej bojovej techniky inému štátu nie je obyčajným obchodom. Priamy alebo sprostredkovaný presun útočnej bojovej techniky – lietadiel MiG v celku alebo po častiach v rozsahu v akom to deklaruje pán Naď na Ukrajinu, ktorá bojuje proti Ruskej federácii môže mať pre Slovenskú republiku, a nás občanov, veľmi negatívne až osudové následky. V podstate sa cítime byť rukojemníkmi závislými od svojvôle úzkeho okruhu štátnych úradníkov zastávajúcich vládne posty.
Predpokladáme, že v súčasnosti páni Naď, Káčer, Heger nemajú na nimi deklarovaný prevod bojových lietadiel MiG z vlastníctva Slovenskej republiky na iný subjekt právne relevantnú právomoc a pôsobnosť.
Podľa §3 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre má prokuratúra pôsobnosť:
(1) Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
(2) Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
(3) Prokuratúra poskytuje Európskej prokuratúre súčinnosť pri plnení úloh Európskej prokuratúry podľa osobitného predpisu.
My oznamovatelia nemôžeme kvalifikovane posúdiť či sa konanie vyššie citovaných pánov môže podradiť pod skutkové podstaty niektorých trestných činov uvedených v osobitej časti Trestného zákona. Nevieme posúdiť či môže ísť o prípravu, pokus alebo dokonaný trestný čin, či páni v načrtnutom spôsobe konajú, a ak áno či konajú samostatne alebo s inými osobami.
Predovšetkým prosíme Generálneho prokurátora Slovenskej republiky o využitie všetkých inštitútov zákona o prokuratúre, Trestného zákona ako aj Trestného poriadku na zabezpečenie dôslednej, účinnej a rýchlej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Predpokladáme, že prokuratúra disponuje s personálnym a technickými vybavením, ako aj právnymi možnosťami na zabezpečenie a dodržiavanie pokojného, zákonného stavu.
Z laického pohľadu menovaní páni svojim konaním mohli naplniť skutkové podstaty trestných činov:
Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku
§ 237
(1) Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo
b) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
b) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
§ 238
Kto z nedbanlivosti inému spôsobí značnú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 295
(1) Kto bez povolenia
a) vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo prechováva sebe alebo inému hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent,
b) hromadí strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo alebo výbušniny, alebo
c) niektorú z činností uvedených v písmene a) alebo b) sprostredkuje,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potrestá, ak
a) protipechotnú mínu sebe alebo inému vyvíja, vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži, drží, skladuje alebo použije, alebo
b) projektuje stavbu alebo používa prevádzku na výrobu chemických zbraní alebo biologických zbraní.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) závažnejším spôsobom konania,
b) z osobitného motívu, alebo
c) vo väčšom rozsahu.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
b) v značnom rozsahu.
(5) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) vo veľkom rozsahu, alebo
b) za krízovej situácie.
§ 311
Vlastizrada
Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.
§ 317
Sabotáž
(1) Kto v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť Slovenskej republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo sa dopustí iného konania preto, aby
a) maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, právnickej osoby, alebo
b) spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu alebo inú závažnú škodu,
potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) za krízovej situácie.
§ 326
Zneužívanie právomoci verejného činiteľa
(1) Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
b) prekročí svoju právomoc, alebo
c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,
potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe, alebo
c) z osobitného motívu.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.
(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
c) za krízovej situácie.
§ 327
Marenie úlohy verejným činiteľom
(1) Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 327a
Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a
a) spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo
b) spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
§ 409
Porušovanie povinností pri obrane vzdušného priestoru
(1) Kto poruší, čo aj z nedbanlivosti, predpisy alebo pravidlá služby na rádiotechnických hláskach, v pohotovostných jednotkách alebo iných zariadeniach určených na zaistenie bezpečnosti vzdušného priestoru, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním obzvlášť závažný následok.
(3) Odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.
§ 411
Porušovanie služobných povinností
(1) Kto na škodu súčasti ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru neplnením uložených služobných povinností alebo ich porušením, čo aj z nedbanlivosti, podstatne zníži použiteľnosť výzbroje, výstroja, iných vecí alebo finančných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Kto bez oprávnenia použije vecný prostriedok malej hodnoty uvedený v odseku 1 alebo finančné prostriedky malej hodnoty na účel, na ktorý nie je určený, alebo na také použitie dá súhlas, alebo kto zneužije alebo umožní zneužitie podriadených na mimo služobné úkony, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak
a) zadováži činom uvedeným v odseku 2 sebe alebo inému značný prospech, alebo
b) spôsobí úmyselne spáchaným činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 zníženie bojaschopnosti, značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(4) Odňatím slobody na päť rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha úmyselne čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za krízovej situácie.
Vážený pán Generálny prokurátor SR, obraciame sa na Vás s dôverou v zabezpečení zákonnosti v konaniach štátnych úradníkov dočasne poverených zastávať pozície vládnych činiteľov v obmedzenom režime.
Na zabránenie prípadného neželaného protiprávneho konania a jeho následkov sme všetci v časovej tiesni. K tomuto tvrdeniu nás oprávňujú verejné výroky vyššie citovaných pánov o rýchlosti, bezproblémovosti a zákonnosti ich konania v tejto veci, odvolávajúc sa na posudky právnikov. Podľa nášho názoru je lepšie a zákonné zabrániť v protiprávnom konaní už v štádiu, ktoré smeruje k dokonaniu prípadného trestného činu, ako čakať pokiaľ sa skutok dokoná a až následne reagovať.
Predpokladáme, že funkcia Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ako strážcu zákonnosti v Slovenskej republike nie je len formálna, slúžiaca na deklarovanie jej existencie pred verejnosťou, ale napĺňa aj svoj materiálny základ.
Vážený pán Generálny prokurátor Slovenskej republiky dovoľujeme si Vás požiadať o informovanie, ako s týmto podnetom bolo naložené.
S požehnaním,
S pozdravom
Za Boha a národ!
Verní sebe, svorne napred!
V Bratislave 17. februára 2023.
RNDr. Andrej Trnovec, predseda Slovenskej rady
Ing. Jozef Sásik, výkonný predseda
Ing. Miroslav Faktor, PhD., člen Slovenskej rady
Ing. Viliam Zopp, tajomník
TK SĽS-230317
Doplnenie trestného oznámenia č. 1
Vážený pán Generálny prokurátor Slovenskej republiky, prajeme Vám príjemný, požehnaný deň.
Poverenie odvolanej vlády výkonom pôsobnosti v rozsahu článkov Ústavy SR vstúpilo v platnosť zverejnením v zbierke zákonov SR ako Rozhodnutie č. 454/2022 Z. z. (Rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky zo 16. decembra 2022) v znení:
Rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky zo 16. decembra 2022
Podľa čl. 102 ods. 1 písm. u) a čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
p o v e r u j e m
vládu Slovenskej republiky, ktorej Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1927 z 15. decembra 2022 vyslovila nedôveru a ktorú som na základe uvedeného uznesenia podľa čl. 115 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 231-2022-OP zo 16. decembra 2022 odvolala,
vykonávaním jej p ô s o b n o s t i v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r) Ústavy Slovenskej republiky až do vymenovania novej vlády.
Toto rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Dňa 17. marca 2023 prijala odvolaná a poverená vláda Slovenskej republiky
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 118 zo 17. marca 2023 k návrhu na uzavretie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny o darovaní vojenského materiálu v znení:
Vláda
A. schvaľuje
A.1. návrh na uzavretie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny o darovaní vojenského materiálu (ďalej len „dohoda“);
C. splnomocňuje ministra obrany
C.1. na podpis dohody;
D. ukladá ministrovi obrany
D.1. požiadať ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí o vykonanie
príslušných opatrení spojených s nadobudnutím platnosti dohody,
D.2. požiadať ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí o zabezpečenie
vyhlásenia dohody v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení dotknutých §:
Čl. 102
(1) Prezident
a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
u) rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3.
Čl. 115
(1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
(3) Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Čl. 119
Vláda rozhoduje v zbore
f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov,
Domnievame sa, že ak poverenie odvolanej vlády podľa §119, písm. f) Ústavy Slovenskej republiky znie:
Vláda rozhoduje v zbore o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky,
a prezident Slovenskej republiky nepreniesol právomoc ma vládu rozhodovať o konkrétnej medzinárodnej zmluve
Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny o darovaní vojenského materiálu,
keďže takéto rozšírenie právomoci odvolanej a poverenej vlády musí byť obdobne ako jej poverenie taktiež zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a nemalo by byť akýmkoľvek dehonestované argumentáciou, že poverenie bolo dané napr. na pláži, či v bare a už vôbec nie argumentom, že vôbec nemuselo byť udelené aj keď to Ústava Slovenskej republiky priamo vyžaduje vyjadrením, že
odvolaná a poverená vláda môže rozhodovať len o tých medzinárodných zmluvách, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky.
V súvislosti s uvedenými skutočnosťami, dopĺňame trestné oznámenie podané 17. marca 2023 Oznámenie o podozrení z páchania trestných činov verejnými činiteľmi a žiadame Generálneho prokurátora Slovenskej republiky aj o prešetrenie či členovia vlády, prítomní na rokovaní vlády 17. marca 2023, ktorí hlasovali za citované Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 118 zo 17. marca 2023 (číslo materiálu UV- 10495/2023) k návrhu na uzavretie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Kabinetom ministrov Ukrajiny o darovaní vojenského materiálu týmto nenaplnili aj znaky skutkovej podstaty trestných činov verejných činiteľov upravených v § 326 a § 327 Trestného zákona prípadne iných trestných činov uvedených v Trestnom zákone vzťahujúcich sa na ich činnosť.
S požehnaním,
S pozdravom
Za Boha život! Za národ slobodu!
Verní sebe, svorne napred!
V Bratislave 17. marca 2023.
RNDr. Andrej Trnovec, predseda Slovenskej rady
Ing. Jozef Sásik, výkonný predseda
Ing. Miroslav Faktor, PhD., člen Slovenskej rady
Ing. Viliam Zopp, tajomník
TK SĽS-2303172
Doplnenie trestného oznámenia č. 2
Vážený pán Generálny prokurátor Slovenskej republiky, prajeme Vám príjemný, požehnaný deň.
Vzhľadom na zavádzajúce právne analýzy odvádzajúce pozornosť nielen laickej, ale dokonca i odbornej verejnosti dovoľujeme si Vám predložiť doplnenie trestného oznámenia o podozrení z páchania trestných činov verejnými činiteľmi zo 17. marca 2023 a trestného oznámenia o podozrení z páchania trestných činov verejnými činiteľmi . doplnenie č. 1 taktiež to 17. marca 2023.
Naše doplnenie č. 2 opierame v ďalšom o tieto právne fakty:
Rozhodnutie č. 250/2001 Z. z. prezidenta Slovenskej republiky o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy z 29. júna 2001
Na základe čl. 102 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky vydávam – s výhradou iného rozhodnutia v jednotlivých prípadoch – toto rozhodnutie:
1. Prenášam
a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky,
b) dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky,
c) so súhlasom vlády Slovenskej republiky dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený zákonom,1) a vo vzťahu k nim aj oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom alebo iným dohodnutým spôsobom, na člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.
Dovoľujeme si Vás pán Generálny prokurátor upozorniť, že všetky dostupné právne analýzy zamlčujú tú skutočnosť, že v súlade s Rozhodnutím č. 250/2001 Z. z. prezident preniesol na vládu právomoc dojednávať iba tie medzinárodné zmluvy, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Prezident republiky nepreniesol na vládu právomoc dojednávať medzinárodné zmluvy, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, ale iba právomoc pripravovať a prerokúvať návrhy takýchto zmlúv.
Nedomnievame sa, že by skutočné právne autority vedome nechápali rozdiel medzi právomocou pripravovať, prerokúvať návrh zmluvy a samotným dojednávaním zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zverejnilo 23. marca 2023 tlačovú správu znenia:
Prvé štyri stíhacie lietadlá MiG-29 boli bezpečne odovzdané ukrajinským ozbrojeným silám. Presun realizovali ukrajinskí piloti, a to za pomoci slovenských vzdušných síl, ukrajinského personálu a ďalších zložiek, ktoré zabezpečovali bezpečnosť presunu či potrebnú dokumentáciu.
„Ďakujem všetkým zapojeným zložkám za fantastickú profesionálnu prácu. Slovensko stojí na správnej strane a týmto gestom sme sa ako krajina zapísali veľkými písmenami do moderných svetových dejín, ktoré hovoria o včasnej pomoci, úprimnej solidarite a veľkosti národa,” uviedol minister obrany Jaroslav Naď a zopakoval, že Ukrajine poskytujeme pre nás nepotrebnú techniku, ktorú si v našich podmienkach nevieme opraviť.
V priebehu nasledujúcich týždňov budú Ukrajine odovzdané ostatné lietadlá, z operačných dôvodov však nebude rezort poskytovať žiadne ďalšie konkrétnosti. Ich presun bude potvrdený ihneď po bezpečnom odovzdaní ukrajinskej strane tak, ako v tomto prípade.
Darovanie stíhačiek MiG-29 je v zmysle medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorá bola schválená vládou SR a následne podpísaná ministrom J. Naďom a veľvyslancom Ukrajiny M. Kastranom minulý týždeň (17. marca 2023). Celkovo darujeme Ukrajine 13 ks stíhacích lietadiel sovietskej výroby a časť systému protivzdušnej obrany KUB.
Hoci Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 118 zo 17. marca 2023 zaviazalo ministra obrany okrem iného požiadať ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí o zabezpečenie vyhlásenia dohody v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ku dnešnému dňu v Zbierke zákonov zverejnená nie je.
Dovoľujeme si Vašu pozornosť upriamiť aj na platné ustanovenia nasledovných §:
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení dotknutých §:
Čl. 7
(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 102
(1) Prezident
a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.
Domnievame sa, že v danej konkrétnej medzinárodnej zmluve ide o zmluvu medzinárodnú podľa čl. 7, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a že nepostačuje, aby nerešpektujúc Ústavu Slovenskej republiky, bola ratifikácia zmluvy a vyjadrenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky nahradené formulkou v predmetnej zmluve:
Článok 5
Všeobecné ustanovenia
5.1 Dohoda nadobudne platnosť v deň podpisu.
Z doteraz tu uvedených dôvodov, ako i z dôvodov uvedených v samotnom trestnom oznámení i jeho doplnku č. 1, sa domnievame, že daná medzinárodná zmluva nie je platná, nakoľko nebola dokonca ani ratifikovaná a ani nebol pred jej ratifikáciou daný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky ako to vyžaduje Ústava Slovenskej republiky.
S pozdravom
Za Boha život! Za národ slobodu!
Verní sebe, svorne napred!
V Bratislave 24. marca 2023.
RNDr. Andrej Trnovec, predseda Slovenskej rady
Ing. Jozef Sásik, výkonný predseda
Ing. Miroslav Faktor, PhD., člen Slovenskej rady
Ing. Viliam Zopp, tajomník
TK SĽS-230324