Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
Za Boha život, za národ slobodu!

14. MAREC 1939 je NAJVÝZNAMNEJŠÍM DŇOM v HISTÓRII SLOVÁKOV

1 076

14. MAREC 1939 je NAJVÝZNAMNEJŠÍM DŇOM v HISTÓRII SLOVÁKOV

14. marca si pripomenieme významný deň v našej histórii, v histórii Slovenska, Slovákov. 14. marec 1939 je významným a pamätným dňom, lebo v tento deň, bol vyhlásený vznik, v našej histórii, nášho prvého samostatného štátu.
Náš prvý samostatný štát vznikol legálnou, nenásilnou cestou, vyhlásením snemom Slovenskej krajiny – Predseda snemu Martin Sokol vyhlásil :
„ZISŤUJEM, ŽE SNEM SLOVENSKEJ KRAJINY, AKO JEDINÝ KOMPETENTNÝ ORGÁN POLITICKEJ VôLE SLOVENSKÉHO NÁRODA, SA UZNIESOL, ŽE JE ZA SAMOSTATNÝ SLOVENSKÝ ŠTÁT.“
Bolo 12.07 hodín, poslanci otvorili novú epochu slovenských dejín zaspievaním historickej hymny slovenského národa „HEJ SLOVÁCI“.
Priblížime si, že čo tomuto aktu predchádzalo:
13. marec 1939 – v noci z 12. na 13. marca, Dr. Wilhelm Keppler (Hitlerov minister pre osobitné úlohy) dostal z Berlína príkaz urobiť všetko, aby sa Slovensko osamostatnilo. Preto sa obrátil na Dr. Jozefa Tisu s pozvaním na rozhovor ku kancelárovi Nemeckej ríše A. Hitlerovi. Tiso dve prvé posolstvá odmietol. Ale keď prišiel tretí posol s pozvaním, overeným nemeckým konzulom v Bratislave E. von Druffelom, Tiso sa pobral do Bratislavy a predložil vec na rozhodnutie predsedovi vlády Sidorovi, predsedovi Slovenského snemu Sokolovi a členom predsedníctva HSĽS-SSNJ. Títo ústavní a politickí predstavitelia Slovenska rozhodli, že Tiso má pozvanie prijať, vypočuť Hitlera, ale každé rozhodnutie rezervovať Snemu Slovenskej krajiny. S týmto poverením okolo poludnia odišiel Tiso spolu s poslancom Štefanom Danihelom do Viedne. Tam sa k nim pridal Dr. Ferdinand Ďurčanský a odtiaľ ich osobitným lietadlom dopravili do Berlína.
O 18. hodine, po predchádzajúcich rozhovoroch s ministrom zahraničných vecí von Ribbentropom a jeho diplomatmi, Tisu prijal nemecký kancelár Adolf Hitler. Rozhovor trval 75 minút, vo zvyčajnom monológu Hitler oznámil Tisovi, že sa rozhodol likvidovať „zvyšné Česko“, ale, že jeho záujmy sa končia pri Karpatoch. Ak sa Slovensko rozhodne pre samostatnosť, on je ochotný uznať ju a zaručiť Slovákom ich nezávislosť. Ináč to ponechá osudu. V tom minister von Ribbentrop predložil „práve došlý telegram“, že Maďarsko koncentruje svoje vojsko smerom na slovenské hranice. Hitler opätovne zdôraznil, že Slováci sa musia rozhodnúť bleskurýchle( blitzschnell), lebo jeho parný valec je už v pohybe a nik ho viac nezastaví. Tiso Hitlerovi odpovedal, že ľutuje, ale nie je v stave urobiť nijaké rozhodnutie v tejto veci, lebo to patrí výlučne do kompetencie Slovenského snemu. Žiadal, aby sa mohol telefonicky spojiť s predsedom slovenskej vlády Sidorom a s prezidentom Česko-slovenskej federácie Háchom, ktorým poukázal na nutnosť urgentného zvolania Slovenského snemu. Prezident Hácha zvolal snem na nasledujúci deň 14. marca.
Po rozhovore s Hitlerom na ďalšom rokovaní na ministerstve zahraničia von Ribbentrop a jeho spolupracovníci neprestávali naliehať na Dr.Tisu, aby hneď na mieste vyhlásil samostatnosť Slovenska. Dávali mu k dispozícii nemecký ríšsky rozhlas, ba i po slovensky zredigovaný text takého vyhlásenia, ako aj text telegramu, ktorým 14. marca mal pozvať nemecké vojenské jednotky, „aby chránili autonómne Slovensko“. Tiso odmietol akékoľvek svojvoľné konanie a pridŕžal sa inštrukcií, ktoré dostal od slovenských ústavných činiteľov.
Takéto udalosti predchádzali vyhláseniu vzniku Slovenského štátu, vôbec to nebolo tak, ako hlásila a hlási klamná komunistická propaganda a ako to rozširujú do sveta nepriatelia slovenskej štátnosti a samostatnosti. Žiadny vojnový štát, žiadny tisov štát, žiadny klérofašistický štát a štát z vôle Hitlera. Žiadne rozbitie ČSR.

„Náš nacionalizmus je mravná sila, ktorá nás viaže k slovenskému kmeňu a tradícii, ktorú pestovali naši otcovia. Náš nacionalizmus je nie biologický pud, ale mravný charakter; nie nenávisť k niekomu, ale horúca láska k svojeti. Táto naša svojeť, to je naše kresťanské vierovyznanie, naše slovenské národné povedomie, naša reč, naša národná írečitosť, naše Slovensko.“

Pán Prezident Tiso – 16. august 1939
___________________________________________________

…Naša reč bude priama, aby je každý rozumel. Preto povieme: Zločin je zločin, i keď ho pácha uznaný politik, treba ho potrestať, a zásluha je zásluha, i keď patrí sedliakovi z chudobnej chalupy, a zasluhuje odmenu. Nestrpíme v národe privilegované kasty…..

—- (Jozef Tiso, Ako vybudujeme nové Slovensko, Slovák, r.20, č.243, 23.10.1938)
__________________________________________________

.„Slovenský národ nebol vyhodený na povrch svetového dejstvovania len prevratom. Sme starším kultúrnym národom ako hociktorý národ v našom susedstve. Náš slovenský národ staval kresťanské chrámy už vtedy, keď iné národy vandrovali ešte v kočovných hordách. Tento slovenský národ s tisícročnou svojou históriou hovorí, že táto zem patrí Slovensku. Slovenská história nám prikazuje, aby sme si túto zem na večné veky zachovali pre seba.“

—–(Jozef Tiso)—-
_________________________________________________

Dr. Tiso :

„Podnikneme všetko, aby sme zaistili bezvýhradnú vládu Slovákov nad Slovenskou krajinou, bezvýhradné sa uplatnenie slovenčiny ako úradnej reči na Slovensku a bezpodmienečne prvoradé právo slovenského človeka na slovenský chlieb.
_________________________________________________

“ Slováci, Slovenky, dajme sa všetci do práce za slobodu a za lepšiu budúcnosť slovenského národa.
Zjednotení zvíťazíme, rozdrobení padneme. „

Dr. Jozef Tiso

…………………

„Treba pracovať v duchu kresťanskom a národnom.
Náš nacionalizmus nikdy neznamenal nenávisť proti iným a preto i v budúcnosti si budeme brániť svoje, cudzie nechceme a každému dožičíme čo je jeho. Ale ako malému národu tým viac nám záleží na každej slovenskej duši a na každej piadi slovenskej zeme.“

Dr. Jozef Tiso

https://www.youtube.com/watch?v=w-TN8z8PISk