Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
Za Boha život, za národ slobodu!

HANOBENIE SYMBOLU SLOVENSKEJ IDENTITY

2 249

POZNANIE HISTÓRIE JE ZÁKLAD PRE BUDOVANIE BUDÚCNOSTI

Často čítam, počúvam názory ľudí, vlastne dá sa povedať kritiku, keď píšem o histórii, že kašlať na históriu, že treba riešiť prítomnosť. Ale ja nikdy nebudem súhlasiť s týmto názorom a stále budem hovoriť, že je potrebné poznať skutočnú históriu nášho národa, je to veľmi dôležité. Je veľmi dôležité hľadať pravdu o našej histórii, lebo táto nevedomosť, neznalosť rozdeľuje národ. Toto si uvedomujú všetci tí, ktorí chcú zotročiť národ slovenský.
KTO CHCE ZLOMIŤ NÁROD, SIAHA NA JEHO HISTÓRIU !
história je pamäťou národa, zdrojom hrdosti v časoch dobrých a zdrojom útechy v časoch zlých, národy bez minulosti sú národy bez budúcnosti – túto pravdu si uvedomuje každý tyran a aby zlomil vôľu národa žiť, v prvom rade siahne na jeho históriu keď mu ju nemôže zničiť, snaží sa ju prepísať, znetvoriť, zoškliviť hanobí ju i tých čo ju vytvárali !


V tejto súvislosti by som chcel uviesť jeden príklad, ktorý je celkom vhodný a dnes aj aktuálny v súvislosti so zakázanými symbolmi. Tu budeme mať jasnú ukážku, že ako to funguje a ako to ovplyvňuje verejnú mienku. Toto je jeden zo zakázaných symbolov prezentovaný, ako symbol Hlinkovej gardy. Ale aká je skutočná pravda tohto symbolu ? História a historici vravia a vysvetľujú túto symboliku inak. Jedná sa o univerzálny autonomistický symbol – vlajka boja za autonómiu Slovenska, zrodil sa až v poslednej fáze boja za slovenskú autonómiu a používal sa počas celej doby existencie Slovenského štátu a prvej Slovenskej republiky. Dnes je autonomistická vlajka v zmysle jej pôvodu, nesprávne označovaná aj ako vlajka Hlinkovej gardy. V rokoch 1939-1945 však nebola výsostným znakom tejto organizácie. Používala sa ako zástava hnutia i ako zástava strany HSĽS a všetky jej pričlenené a pridružené polovojenské, mládežnícke, stavovské a profesijné spolky a organizácie. Slovenská autonomistická vlajka sa prvýkrát objavila na verejnosti 5. júna 1938 počas osláv 20. výročia podpísania Pittsburskej dohody.
Toto je jedným z mnohých príkladov toho, ako sa zámerne mylne vysvetľuje naša história. Účelovo sa klame, zavádza, prekrúca naša skutočná história o našom prvom samostatnom štáte, o teroristickom puči komunistov, o Pánovi Prezidentovi Tisovi, o židoch atď. Preto je potrebné vzdelávať sa, hľadať pravdu o našej histórii, lebo presne táto zámerne sfalšovaná história národ rozdeľuje.

Ako ďalšie príklady o slovenskom dvojkríži, prikladám fotografiu na ktorej môžme vidieť Zlatú bulu kráľa Mateja Korvína z r. 1464 so slovenským dvojkrížom.

Na ďalšej fotografii môžme vidieť mincu Bela III. (1172 -1196), na ktorej je tiež slovenský dvojkríž.

Môžme uviesť ďaleko viacej príkladov o dvojkríži, z ktorých jednoznačne vyplýva to, že slovenský dvojkríž je naším dávnym symbolom a nemá nič spoločné s fašizmom, alebo nacizmom, je to symbol našej slovenskej identity. Už aj liberál Sulík si ako predseda NR SR dovolil veľmi veľa, tým, že slovenský dvojkríž na soche Svätopluka – kráľa starých Slovákov, nechal odstrániť. Takže zloduchovia, ktorí pobehujú s preškrtnutým dvojkrížom a vyhlasujú, že to majú preškrtnutý symbol kotlebovej strany, sú na veľkom omyle. Dvojkríž je len časťou loga kotlebovej strany. Týmto svojim konaním šíria nenávisť voči slovenskému národu. Na šírení tejto nenávisti sa podieľa aj neslovenský prezident občan Kiska, za takéto niečo by mal byť súdený a odsúdený, samozrejme, že okrem iných ďalších skutkov zrady na národe. 

Zloduch Kiska a členovia jeho zločineckej, protislovenskej organizovanej skupiny, neustále špinia slovenský národ, špinia našu históriu, kultúru, špinia slovenskú identitu a pritom sedí v prezidentskom paláci – to je niečo neskutočné, nelogické, choré a prieči sa to všetkým prirodzeným zákonom a normálnosť nevynímajúc.

Slovenky, Sloveni !

dokedy necháme týchto zločincov svojvoľne konať proti ľudu slovenskému, pýtam sa – DOKEDY ?

A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Na stráž, na obranu,

za tú našu identitu !