HOLOKAUST na SLOVENSKU
Holokaust nie je dielom Slovákov, nerealizoval sa na Slovensku, nevznikol na popud Slovákov.
„V čase rozhodnutia o deportácii Židov nemožno, samozrejme, imputovať ani Pánovi Prezidentovi Tisovi, ani komukoľvek inému, akoby už vedeli, že židia idú na smrť.“
Pomstitelia ( Les Vengeurs ) – je názov knihy významného židovského autora Michala Bar – Zohara, oboznamujúcu širokú čitateľskú verejnosť Západu o činnosti židovských odbojových skupín, ktoré sa najmä po vojne pomstili nacistom a nacistickým katom. V knihe je opísaná i situácia na Slovensku( obdobie po zastavení odsunu židovského obyvateľstva zo Slovenska a pred vypuknutím povstania, kedy ešte Slovensko nebolo obsadené nemeckou armádou).
Úryvok z knihy prinášajúci obraz Slovenska, tak ako ho videli členovia jednej z prvých židovských skupín „pomstiteľov“ počas ich pobytu u nás znie takto :
Myšlienka pomsty sa zrodila medzi židmi na konci vojny. Predtým však, už v priebehu hrozných rokov prenasledovania, jeden zo židov dal príklad a svedectvo o tom, čo to má byť pomsta, skutočná a príkladná – volali ho Hayim Tenenwurtzel. O poslednom riešení rozpráva zoširoka Oleg Gutman toto :
Židia boli ako zver poľovaní po celej Európe a jedného dňa naša skupina odporu dostala list od priateľa : „ som na Slovensku v Žiline, tu nie sú židia prenasledovaní, všetko je tu nádherné.“ Samozrejme, že sme tomu neverili, Slovensko bolo pod ochranou Veľkej ríše a Tiso zakladal svoju politiku na spolupráci s Nemcami, tak ako mohli byť v takejto situácii židia na Slovensku v bezpečí a žiť slobodne ? Cez to všetko poslali sme tam jedno malé dievča z našej skupiny, aby sme videl s čím sa vráti. Niekoľko týždňov neskôr poslala pozdravy s textom :
„Príďte, to je raj na zemi“
Dvaja muži z našej skupiny, boli teda určení, aby išli na miesto preveriť situáciu. Tí dvaja muži boli E. Tenenwurtzel a ja. Sotva sme prešli hranice, objavili sme skutočne raj. Čakali nás traja židia s krásnymi autami, boli slušne oblečení, bez označenia žltou hviezdou. Ako 90% slovenských židov, boli aj oni považovaní za potrebných pre štát a preto sa ničoho neobávali. V meste sme mali stretnutie s predstaviteľstvom židovskej komunity celého regiónu, ako aj s jedným katolíckym kňazom, ktorý zastupoval vládu. Konštatovali sme, že Nemci nemajú dosah na židov na Slovensku. Priatelia nám poskytli pre našu potrebu veľký byt a my hneď potom sme navrhli kamarátom, ktorí zostali v Poľsku a v Maďarsku, aby prišli za nami. Všetko to, čo sme tu prežívali bol pre nás istý druh sna.
…je treba zdôrazniť, že pri dnešnom prehodnocovaní histórie v otázke zodpovednosti slovenskej vlády na židovskej tragédii počas vojny, je uvedená pasáž z knihy „Pomstitelia“ mimoriadne dôležitá. Svedectvo cudzincov – židov, ľudí, ktorí prežívali hrôzy prenasledovania po celej Európe, je nie len nestranným, ale aj najlepším svedectvom o situácii židov na Slovensku v porovnaní s ich situáciou s okolitými krajinami, ale tiež svedectvom o vzťahu slovenskej vlády k židom v tomto období.
Židia o sebe :
Žid Dr. Listojewski hovorí :
„ ako štatistik som sa usiloval za dva a pol roka zistiť počet Židov, ktorí zahynuli za Hitlerovej éry. Číslica sa pohybuje medzi 350 000 – 500 000. Ak my Židia tvrdíme, že ich bolo šesť miliónov, je to nehanebná lož ! “

……………………………….

Židovský historik R. Buchler napísal :
„ antisemitizmus, nenávisť voči židom, nezapustil medzi Slovákmi hlbšie korene. Iba v druhej polovici 19. storočia bol tam „ importovaný „ a mal slúžiť ako osvedčený prostriedok, pri riešení historickej nespravodlivosti, ktorej sa cez stáročia dopúšťali na slovenskom národe. Podľa tých teórií, boli to predovšetkým židia a v mnohých prípadoch výlučne židia, o ktorých sa tvrdilo, že sú zodpovední za všetko zlo, ktoré zavinilo brutálne utláčanie, sociálnu zaostalosť, vykorisťovanie a nakoniec masovú emigráciu slovenského národa.“

………………………..

Komunistický historik, aj jeden z prvých partizánskych veliteľov, Žid zo Šurian Alexander Markuš, napísal :
„ mnoho sa hovorí o židovskej otázke, sami Židia sa pričinili, že ešte existuje táto otázka. Dlhé stáročia žijú Židia medzi európskymi národmi, prijali ich hospodársky, kultúrny a často aj ich národný život za svoj….ale tvrdošijným kastovníctvom a rasizmom sa uzavierali pred národom, v ktorom žili, pestovali odlúčenú židovskú spoločnosť, vyhýbali sa ostatnej spoločnosti. Dosiahli to, že aj ostatná spoločnosť sa im vyhýbala, považovala ich za menejcenných, pre objektívnosť treba pripomenúť, že aj Židia považovali nežidov za menejcenných.“

(Cit. Ľ. Lipták : Z kroniky mníchovských dní, In : Historický časopis, XVIII, 1970, č.3, s. 403)

……………

Americký židovský historik Kurt Glaser napísal :

„ Napriek mohutnému nacistickému nátlaku prezident Tiso a slovenská vláda robili to najlepšie možné, aby na Slovensku zachraňovali židov, až do roku 1944, keď „rebélia“, ktorú zorganizovali komunistickí parašutisti, priviedla Hitlera k tomu, aby tam zaviedol vládu teroru.“

( Česko – Slovensko kritické dejiny, Czecho – Slovakia a critical history )

………………………….

Posledný predseda Ústredne židov na Slovensku, jeden z troch zakladateľov židovskej „ tieňovej vlády “, Dr. Jirmejahu Oskar Neumann, vo svojej knihe – Správa o skutočných udalostiach, ktorý vyšla r. 1956 v Izraeli napísal o členoch „ tieňovej vlády “, Dr. Vojtechovi Wintersteinovi a Dr. Fritzovi Steinerovi :
„ cieľavedome a mlčky pracovali títo muži na falšovaní štatistík, na zatajení skutočného počtu židov a na jeho postupnom odstraňovaní. Táto vytrvalá, tichá, systematická práca bola korunovaná úspechom. Ani jedna zo štatistík, ktoré sa v úradoch museli zakaždým na požiadanie predložiť, nezodpovedala skutočnosti a ani neposkytovala jasný obraz, iba Židov postupne ubúdalo…..falšovali doklady, často na pravých odcudzených formulároch, opečiatkované pravými, odcudzenými pečiatkami, počnúc od rodného listu po maturitné vysvedčenie, od OP, policajného prihlasovacieho lístka, dokladov o bydlisku, osvedčenia o štátnom občianstve, krstné listy, dokonca aj pasy.“

( J. O. Neuman : Im Schatten des Todes. Ein Tatsachenbericht vom Schicksalskampf des slowakischen Judentums. Tel Aviv 1956, s. 187.)

……………

Židovský historik Léon Poliakov konštatoval :
„ Slovensko zaujíma osobitné postavenie na mape tej genocídy, bol to totiž prvý zo „ satelitných “ štátov, v ktorom Nemci narazili na tvrdý odpor, že museli prerušiť svoj program „ konečného riešenia “

(Bréviaire de la haine. Le III Reich et les Juifs, talianske vydanie : II nazismo e lo sterminio degli ebrei. Torino 1955, s. 220)

……………

Pán Prezident Tiso sa nepodieľal na genocíde slovenských židov. Je dokázaná historická skutočnosť, že ešte v novembri 1942, ho Svetový kongres Židov naliehavo žiadal, aby zostal vo svojej funkcii a nerezignoval, pretože Dr. Tiso preukázateľne desaťtisícom slovenských Židov zachránil život.

…………………….

Vďačnosť je zriedkavá cnosť. Sám Kristus sa divil, keď z desiatich malomocných, ktorých uzdravil, vrátil sa len jeden, a to cudzinec, aby sa mu poďakoval. Jeden zo Židov, Haviv Schreiber mal odvahu napísať na obranu Slovákov redaktorovi The World Almanach roku 1968. Medziiným napísal v liste:

„Je skutočnosťou, že nielen Slováci, ale aj ich vláda cez vojnu pomáhala tisícom židovských utečencov utiecť z Poľska na Západ cez svoje územie. Ďalej tisícky židovských študentov študovalo na univerzite v Bratislave, hlavnom meste Slovenska, keď v iných krajinách východnej Európy skusovali ͵numerus claususʹ. Cez druhú svetovú vojnu slovenská vláda, ktorej stál na čele Msgr. Tiso, chránila Židov a ostro sa postavila proti ich masovej deportácii, ktorú požadovali národní socialisti z Berlína. Neraz sme sa divili, prečo vtedy, keď tlač a komunikačné prostriedky spomínajú demokraciu, vždy sa používa meno Československa, ale keď sa hovorí o antisemitizme a netolerancii, komunikačné prostriedky vždy obviňujú Slovákov, že sú vinní.“

ZDROJ :

Dejiny Slovenska a Slovákov – Milan S. Ďurica

Zamlčaná Pravda o Slovensku – MUDr. Anton Hoffman, prof. Kurt Glasser a ďalší

Jozef Tiso, Prejavy a články – dokumenty

Svedectvá pravdy o Slovensku – kardinál Korec, Michal Kavecký, Ferdinand Ďurčanský, Anna Magdolenová a ďalší

Svedectvá pravdy II. diel

Jozef Tiso a Židia – Milan S. Ďurica

Nešťastný deň 29. august 1944 – Róbert Letz, František Vnuk, Ondrej Poss, Peter Mulík a ďalší

Varovanie

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.