SLOVENSKO
bez
Európskej únie !
Andrej Hlin
ka toto napísal v roku 1896, mohli by sme si myslieť, že takéto niečo už v dnešnej dobe neexistuje, ale áno existuje, ale v skrytejšej forme. Nie všetko, ale dosť podstatné veci, ktoré sa diali vtedy, sa dejú aj teraz. Židia sedia na dôležitých miestach EÚ, ktorá je vlastne ich dielom. Židia obsadili dôležité miesta a funkcie aj na Slovensku. A pokiaľ nie oni, tak ľudia, ktorých si platia a, ktorí poslušne robia to, čo im kážu. Máme ich všade, v prezidentskom paláci, na ministerstvách, v strategických podnikoch, štátnych podnikoch. Taktiež im patria mimovládne organizácie, ktoré vo veľkom zasahujú do chodu štátu a ovplyvňujú celkové dianie v našom štáte, ba i v celej Európe. Tiež netreba zabúdať, že sú majiteľmi bánk. Európska únia je ich dielo, rovnako aj obchod bez hraníc, voľný pohyb osôb, migračná, azylová politika, rovnako aj to, že slovenské zákony sú podriadené zákonom EÚ.
Toto všetko urobilo a robí z nás otrokov a Slovensko je zotročený, nesuverénny a neprávny štát. Toto musíme zmeniť, musíme sa zbaviť diktatúry EÚ, pre Slovensko potrebujeme nezávislosť, samostatnosť a suverenitu.
Slovensko si musia spravovať sami Slováci, bez bruselskej diktatúry a bez toho, aby do spravovania štátu zasahovali mimovládne organizácie, ktoré sú financované zahraničím. Činnosť mimovládnych organizácií je potrebné zakázať. Za prezidenta potrebujeme Slováka, ako aj vo vláde a vo všetkých dôležitých štátnych funkciách, lebo v súčasnosti sú tieto funkcie obsadené protislovenskými živlami.
Na stráž, na obranu,
za tú našu domovinu !
++++++++++++++++++
ZAKLADAJME SPOLKY
Národní Hlásnik, 15.11.1896, roč. 29, č. 11, s.245-247
Andrej Hlinka reaguje na obvinenia z antisemitizmu, poukazuje na Židov ako na vykorisťovateľov a úžerníkov. Na záver obhajuje myšlienku vytvárania spolkov, ako jednu z mála zákonom povolenú obranu voči židom.
+++++++++++
Mnohý mi už na oči vyhodil, že spolkami šírime antisemitizmus, plemennú nenávisť, ktorá vraj protiví sa príkazom Božím. Či je tomu tak ? Či hlásame antisemitizmus ? Ako sa vezme. Áno aj hlásame. Lenže náš antisemitizmus nenie nič iné, ako obrana proti prepiatosti a bezočivosti. On nenie nič útočného, on je úplne oprávnený a je len prostučké užívanie pravidla židmi samými od pravekov až podnes vyznávaného a skutkom prevádzaného.
Odkiaľ majú židia svoju ohromnú moc ? Príčiny sú rozličné, ale isté je, že pomáha im v tom ich obchodnícky bystrozrak a chápavosť. Žid to veľmi dobre vyňuchá, kde sú najlepšie pramene kúpy, on prvý počuje bubon nad bankrotovaným. On vysliedi najpríhodnejšie druhy článkov, žid lepšie vyskúma pomery svojich odberateľov a dlžníkov než kráľovský fiškus. On lepšie vie ako stojí pozemková kniha jeho dlžníka než dlžník sám. Žid dá si záležať na tom, aby poznal prednosti a vady svojich ľudí. Pozná on dobre márnivosť a ľahkomyseľnosť sedliaka. Neraz on povie : „ čo by ste si nevypili a nezajedli, veď nemáte na koho gazdovať“ On vytrvá roky v svojej práci, len nech má z toho hodný osoh. Ale beda potom úbohej obeti, ktorá upadla do driapov žíznivého jastraba. Vie on prilákať dietky cukrovinkami a obrázkami, aby jeho krám neobišli, počastuje veľkodušné ženičky „červeným“, aby ich k sebe privábil. Jemu nenie ani každodenný korheľ na ťarchu, potľapká ho a vychváli až do samého neba.
Predmety kúpy a odpredaja sú mu všetky známe. On bude kupčiť, čím len chceš a do všetkého sa rozumie, ba on je súci každý deň s inším kupčiť. Dnes skupuje vajcia, piera, vlnu, ovocie, seno, slamu, husy, kačky, sliepky. A pri všetkom má hodný rebach, lebo chudák sedliačik ani len nezná cenu týchto vecí. Zajtra je veľkokupec s obilím, ktoré roľník v potu tváre ťažkohorko vypestoval. Napozajtre už lifruje drevo, chodí po rúbaniskách, plaví plte. O týždeň už vrhá sa na iné pole. A tu ho vidíš na trhu predávať kože, plátno, súkno, tam zas pijavice, železné náčinie, ba aj obrazy svätých. Hneď ho zbadáš na jarmoku kupčiť s rascou, borievkami, škutinou a vlasami, v inom kúte už predáva slaninu, šunky, klobásy a iné.
V jednej dedine chodí s batôžkom a nosí pekné pántliky, stužtičky, mačky a prstenčeky pre sedliakov, v druhej je už na koníčku a má jemné látky na šaty, klobúky pre slečny, plundre, mašličky pre pánov. Slovom, on je všetkého schopný a na všetko súci. On je na vidieku bankárom, liserantom, komisárom, priekupcom. Groša on má a nedá sa ani veľmi prosiť. Požičia na sejbu, dá na obrábanie. On dá sedliakovi na teliatko a úradníkovi na zmenku. Pritom nežiada veľký úrok, on sa uspokojí, keď mu dá od zlatky krajciar na týždeň ! sedliak sa domnieva, že je to nič a ono je to 53 pct. Znám príklad, keď žid krčmár požičal gazdovi v núdzi postavenému, na mesiac 5 zl. a nežiadal od neho ani krajciar, len jeden deň kosiť. Vtedy ale platilo sa chlapovi po 1zl.na deň. To tedy učiní 240 pct.
Prijme on vďačne aj kôš sena alebo sečky, naleje dva deci aj za uzol múky alebo soli. Dá sklenku za šúpu ľanu. A toto je tým povážlivejšie, že ich úrady podporujú. Prejdeš mnohokrát celú stolicu a nenájdeš obce v ktorej by bol kresťanský krám, alebo skliepok. O krčmách a hostincoch ani hovoriť. Tu sú natoľko privilegovaní, že človek nazdáva sa, že krčmy sú monopolom židovským.
Takéto pokračovania prirodzeným následkom je, že kresťanské obyvateľstvo krajiny je nespokojné a stavia sa do radov opozície. Bráni sa aspoň spoločensky, keď sa ho úrady zriekajú. Kdeby aj nie ? Veď sedliak dnes pracuje len pre veriteľa, na jehožto milosti závisí, dokedy bude majiteľom zemičky, ktorá jeho otcov živila. A keď sedľač, tento základ štátu a blahobytu, vidomoči hynie a chudobnie, v rukách židovských kopia sa bohatstvá a majetky nekonečné. Sám Rothschild má v Rakúsku viac majetku než celá katolícka cirkev, ktorá živí tisíce synov a dcér národa.
V Uhorsku medzi najbohatšími statkármi je 50 percentov (polovica) židov. V Poľsku majú pätinu celej pôdy. Vo Viedni každý krajší dom je židov. Zo všetkých domov majú 40 pct. Morava je skoro celá ich. V Pešti každý piaty človek je žid, tam okrem úradov, robotníkov a nádenníkov nemáš iného ako žida.
A takto prejdeme celú krajinu, ba celú zemeguľu, počnúc od hlavných miest až po ostatné Kocúrková a čo zbadáme ? Že židom patria najkrajšie domy a najväčšie paláce. Židia, ktorí len pred desiatimi rokami prišli s batôžkom, dnes kupujú veľkostatky, stavajú fabriky a železnice, zakladajú akciové spoločnosti, peňažné ústavy, banky a poisťovne. Tak, že každý krajciar je z polovice zošúchaný v rukách židovských až príde do rúk obecenstva. A keď už majú peniaze, hľadajú slávu, zemänstvo a konečne oblegátstvo. A toto všetko im ide ako po masle. Dnes majú 16 vyslancov na našom sneme a ľud roľnícky nemá žiadneho. Oni nevedia byť skromní, oni razom chcú všetko užiť – a darí sa im to na vlas. Prizrite sa a uvidíte, že majú v rukách školy, súdy, úrady, zákonodarstvo – celú spoločnosť. Im patria prvé miesta. Prejdite sa v šábes a presvedčíte sa, že naplňujú parky, rozťahujú sa v divadlách, hemžia sa po najkrajších promenádach a prechádzkach. Zájdite do mestského lesíka v Pešti, na Štrbské pleso, do Smokovca, do Korytnice a všade spatríte nespočetné množstvo židov. Choďte do kúpeľov, ku jazerám a bystrinám, do letohrádkov mračných Tatier alebo širokých rovín a prvý, ktorý vám pôjde v ústrety, bude dozaista žid.
Zabrúste aj do Francúzska, do Paríža, Berlína a kamkoľvek a užasnete nad bohatstvom a číselnou prevahou židovstva, z nichžto každý je malý kráľ alebo knieža. A keď pozeráme všetky pohodlia sveta, prídeme na tú skúsenosť, že všetky krásy sveta sú len na to, aby osladzovali odpočinok židovstva, ktoré je dnes pánom národov a jednotlivcov. Proti tomu musíme sa zriaďovať. Politične sa nám nedovoľujú, tam židia panujú nad ministrami. Riaďme sa tedy spoločensky. Heslo „ svoj k svojmu“ má byť dnes spojujúcou páskou. Im bolo všetko dovolené proti nám pri poslednej voľbe. My použime toho, čo nám zákon dovoľuje : spolčovania. Moc židovstva musíme zlomiť. Naučíme ich buďto medzi nami žiť, ale aj s nami cítiť a držať, alebo budú proti nám a vtedy nedostanú od nás ani krajciara. Nutno nám poúčať ľud, vzdelávať ho a povzbudzovať.
Takto a len takto padnú hradby Jericha.
Andrej Hlinka