ZA TÚ NAŠU SLOVENČINU
V súčasnej dobe sme na Slovensku svedkami nespočetných útokov na všetko slovenské, na všetko národné. Špinenie našej histórie, kultúry tradícií ba i slovenského jazyka. Zákerné a podvratné živly sediace na všetkých dôležitých funkcionárskych stoličkách, ktoré za tridsať strieborných zradili a zrádzajú vlasť, národ, slúžiac ľuďom, ktorí majú v hlavách zakódované to, že oni sú a budú navždy pánmi tohto sveta. Lúza sediaca v prezidentskom paláci, ktorá bez hanby verejne vyhlási, že by chcel byť židom, zo svojej pozícii nehanebne šíri nenávisť voči Slovensku a Slovákom. A verejne prezentuje náklonnosť voči všetkým, ktorí sa usilujú o zánik slovenského národa a celkové podrobenie si Slovenska.
Útoky na náš národ sú v každom smere, niektoré sú viditeľné, badateľné, niektoré človek ani poriadne nevníma, ale keď sa človek uvedomí, preberie sa a začne bdieť, tak uvidí veľa vecí. Áno vravím bdieť, lebo veľmi veľa ľudí spí, nežije, ale spí, prechádza životom v spánku, nevníma, len automaticky prežíva. Nemyslí, neprijíma samostatné rozhodnutia, necháva sa viesť druhými, žije z rozhodnutí a skúseností druhých, nemá názor, prijíma názory druhých za svoje. A okrem toho, nechce prijať za nič zodpovednosť a čaká v ulite, že všetko za neho vyrieši niekto druhý. Veľa vecí, ktoré by mal riešiť sám necháva na druhých a vnímať problém niekoho druhého, ako svoj vlastný, tak to už nehrozí vôbec. Zodpovednosť, česť, morálka a spolupatričnosť tu v tejto spoločnosti veľmi chýba. Takýto človek je manipulovateľný, ovplyvniteľný a poslušný. A čo je smutné, je ich veľmi mnoho v našej spoločnosti.
Útok na našu krásnu, ľubozvučnú slovenčinu je jedným z mnohých častí mozaiky globalizácie, ničenia národných štátov, Európy, je to časť dlhodobého a systematického boja proti kresťanstvu, časť plánu sionistov, je to časť celkovej náboženskej vojny !
No, ale aby som sa vrátil k téme – NAŠA SLOVENČINA, málokto si to uvedomuje, že ako sa postupne, systematicky potláča slovenčina na území Slovenska, ako sú naše krásne znejúce slovenské slová, nahrádzané kadejakými cudzími slovami, v najväčšej miere je naša reč špinená angličtinou. Nie len v rečovom prejave sa to deje, ale napríklad aj v tom, že veľa Slovákov chodí oblečených, ako reklama na angličtinu, detské veci ? samé anglické názvy, pomenovania, oblečenie pre dospelých americké mestá, športové kluby a všetko možné a nemožné. Reštaurácie, krčmy, hostince, firmy, podniky a rôzne iné ustanovizne sa honosia cudzojazyčnými názvami. Veľakrát môžeme vidieť na sociálnych sieťach profily ľudí, ktorí majú svoje mená v rôznych jazykoch, často aj v ruštine. Ruština je tiež krásny jazyk, ale ja by som chcel vidieť Rusa, ktorý by si napísal meno v slovenčine, alebo v inom jazyku. Alebo vídavam veľa ľudí, ktorí sa radi pasujú za veľkých vlastencov a národovcov a pritom sú doslova oblepení oblečením, ktoré je popísané cudzím jazykom, po väčšine tým škaredým z toho sychravého a zahmleného ostrova. Keď som si dovolil niečo poznamenať, tak som si vyslúžil veľa jedovatých slov, v zmysle, že čo koho do toho čo má oblečené, alebo, že je hlavné, že v srdci je Slovákom a to je hlavné, že na sebe môže nosiť čo chce a pod.
Ja si osobne myslím, že úcta k slovenskému jazyku je jedným zo základných prejavov národnej hrdosti, vlastenectva a národnej identity.
A na čo by sme nemali hlavne zabúdať je to, že komu vlastne vďačíme za slovenský jazyk a, že čo všetko museli roduverní vlastenci, národovci Slováci podstúpiť za zachovanie slovenského jazyka. Nebolo to vôbec jednoduché a samozrejmé a za zachovanie jazyka, ako aj vznik slovenskej štátnosti, za uznanie Slovákov ako samostatného národa, prelialo veľa Slovákov krv, veľa bolo zabitých, súdených a odsúdených. Na toto by sme nemali zabúdať a pre toto by sme si mali dupľom vážiť, chrániť slovenčinu a byť hrdí na ňu.
Nekričte toto heslo, keď sami przníte slovenčinu ! od Pána žiadate, aby zachoval dedičstvo našich otcov a pri tom ste to Vy Slováci, ktorí by mali v prvom rade robiť a konať všetko tak, aby to dedičstvo bolo zachované a k tomu dedičstvu patrí aj slovenčina !
Veľkého Slováka neučiní kričanie tohto hesla, ale konanie v tomto zmysle, nie naučené frázy, lež činy robia človeka človekom, Slováka Slovákom ! nie len prázdne heslá, ale aj ich skutočné prevedenie, teda – hrdo sa hlásiť k slovenskému národu, brániť si všetko slovenské, vážiť a ctiť si našej zeme, vlasti, každého stebla slovenského, každej hrudy slovenskej. Ochraňovať a zachovávať našu kultúru, tradíciu, náš jazyk, náš národ. Hrdo a nebojácne si stáť za svojím národom a zvlášť v časoch zlých, pohnutých, kedy je vlastenectvo zločinom, láska k národu a hrdosť k príslušnosti slovenskej je extrémizmom, kedy chcú v nás potlačiť, zabiť a zahubiť všetko národné a zmiešať nás s inými kultúrami, s inonárodnými a inovercami !
Dedičstvo otcov zachovaj, nám Pane !
Slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky, aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov, ktorý zabezpečuje ich slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach na území Slovenskej republiky.
Často čítam a počujem, že história sa opakuje a preto načrieme trošku do histórie a na základe faktov, dokumentov Vám priblížim to, ako naši otcovia, ako „ otec národa “, Andrej Hlinka bojoval za tú našu slovenčinu.
ŽALOBA PROTI ANDREJOVI HLINKOVI a ĎALŠÍM OBŽALOVANÝM v RUŽOMBERSKOM PROCESE október 1906
Fiškusova žaloba znie nasledovne :
Andrej Hlinka, 42-ročný, rímsko-katolíckeho náboženstva z Černovej, obyvateľ ružomberský, vyzdvihnutý kňaz, ktorý nachádza sa od 26. júna 1906 vo vyšetrujúcom väzení, obviňuje sa z prečinu popudzovania na základe § 172, 2. odseku trest. zákona v 6 prípadoch, lebo pred väčšími zhromaždeniami držal reči, ktorými slovenskú národnosť proti maďarskej popudzoval v nasledujúcich šiestich prípadoch :
V Prostrednej Revúci dňa 16. apríla 1906 hovoril pred kostolom : „ načo je vám maďarská škola, maďarský jazyk a maďarský učiteľ ? prečo vám nedoručujú úradné písma po slovensky ? chcú vás maďarizovať, zostaňme pri svojom slovenskom jazyku“
V Troch Sliačoch dňa 22. apríla 1906 vyjadril sa : „ načože nám je maďarčina, keď jej i tak nerozumiete ? načo je ona sedliakovi ? chcú vás ohlúpiť “
V Troch Sliačoch 29. apríla 1906 povedal : „ je potrebné, aby vrchnostenské citácie a prípisy boli vám doručované v slovenskej, nie maďarskej reči, potrebné je brániť si slovenskú materinskú reč, spolu držme pri svojej reči, netreba nám maďarčiny “
Vo Vlaškách dňa 22. apríla povedal : „ prostý človek tak stojí pred súdom, ako nejaké hovädo alebo vôl, lebo tam ide všetko po maďarsky “
V Ružomberku dňa 15. júna 1906 prízvukoval, aby Slováci spolu držali a neopúšťali sa, ani on ich neopustí, čo by kopať a hnoj voziť musel s ľudom, ale ani oni nech sa nedajú, čo by im vlasy a jazyky trhali, čo by drevo rúbali na ich chrbtoch
V Ružomberku 19. júna 1906 poslal na obžalovaného dr. Vavrinca Šrobára telegram, keď žandári ľud zadržali, obžalovaný tak sa choval a vyslovoval, že masu ľudu popudzoval proti maďarskej národnosti a židovskému vierovyznaniu.
+++++++++++++++++++
Andrej Hlinka bol uznaný z troch zo šiestich prečinov a odsúdený na 2 roky väzenia a 1500 korún pokuty. Toto nebolo jediné odsúdenie Andreja Hlinku za údajné šírenie nenávisti, za buričstvo proti Maďarom, židom, no v skutočnosti to bol boj za slovenčinu, za Slovákov, za identitu, nie nenávisť, ale ochrana svojho. Takto bojoval proti maďarizácii v časoch Rakúsko – Uhorska a neskôr v časoch ČSR, proti pražskému centralizmu, za slovenskú autonómiu v rámci ČSR.
Andrej Hlinka založil Slovenskú ľudovú stranu a počas celého svojho života bojoval za práva Slovákov, urobil veľmi veľa pre nás Slovákov, patrí mu úcta, vďaka a večná sláva. Ako aj jeho spolupracovníkom a všetkým, ktorí bojovali za nás, za našu štátnosť, identitu, jazyk, kultúru a vieru.
A preto aj tým im prejavíme úctu, že budeme pokračovať v ich ideách a, že budeme chrániť, ctiť a budeme hrdí na všetko za čo bojovali, teda aj za slovenský jazyka nedáme ne neho dopustiť.